Redaktor:Igec133/pieskovisko
| Igec133/pieskovisko | ||||||||||
 | ||||||||||
| Štát |  Nemecko | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Druh | spolkové voľby | |||||||||
| Orgán | Nemecký spolkový snem (598 a viac poslancov) | |||||||||
| Dátum | 26. septembra 2021 | |||||||||
| Zapísaní voliči | – | |||||||||
| Účasť | – | |||||||||
| Platné hlasy | – | |||||||||
| Počet strán | – | |||||||||
| Pred voľbami | ||||||||||
| CDU/CSU – 32,9 %; 246 poslancov SPD – 20,5 %; 153 poslancov AfD – 12,6 %; 94 poslancov FPD – 10,7 %; 80 poslancov Ľavica – 9,2 %; 69 poslancov Zelení – 8,9 %; 67 poslancov | ||||||||||
| Poradie volieb | ||||||||||
| Poradie | 20. | |||||||||
| ||||||||||
| Výsledok | ||||||||||
| ||||||||||
| Spolkový kancelár | ||||||||||
| ||||||||||
| Spolkový vicekancelár | ||||||||||
| ||||||||||
Spolkové voľby v Nemecku v roku 2021 sa uskutočnia 26. septembra. Voliči rozhodnú o zložení Spolkového snemu (nem. Bundestag) v 20. voľbách od obnovenia demokracie po druhej svetovej vojne.[1]
Pri 598 mandátoch je využitý volebný systém pomerného zastúpenia a pri zvyšných mandátoch, ktorých počet nie je fixný je využívaný systém presahovania a vyrovnávania. Touto zložitou kombináciou volebných systémov sa dosahuje proporcionalita a zároveň akcent na regionálnych kandidátov strán. Voliči majú dva hlasy, prvý využívaný na volenie celých kandidátnych listín strán a druhý na volenie jednotlivých kandidátov v ich volebnom obvode. Volebný prah pre strany je 5%.[2]
Posledné spolkové voľby v roku 2017 vyhrala koalícia Kresťanskodemokratická únia Nemecka/Kresťanskosociálna únia v Bavorsku (CDU/CSU, Únia) a do parlamentu sa dostalo ďalších 6 strán. CDU/CSU opäť vytvorila takzvanú “veľkú koalíciu“ s druhou najväčšou stranou a hlavným ideologickým oponentom Sociálnodemokratickou stranou Nemecka. Vo funkcii kancelárky zotrvala vtedajšia predsedníčka CDU Angela Merkelová po štvrté volebné obdobie. V opozícií ostala nacionalistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), demokratickosocialistická Ľavica a Aliancia 90/Zelení.[3][4]
Kandidátom na kancelára strán Únie je nový predseda CDU Armin Laschet. Ten po 2 rokoch vystriedal Merkelovej prvú nástupníčku na poste predsedníčky Annegret Krampovú-Karrenbauerovú. Vicekancelár a minister financí Olaf Scholz je kandidátom SPD, nie však jej predsedom. Treťou najpopulárnejšou volebnou líderkou a kandidátkou na kancelárku je Annalena Baerbock, colíderka Zelených.[5]
2 mesiace pred voľbami, v auguste 2021 je na čele prieskumov CDU/CSU, ktorá však oproti posledným voľbám výrazne poklesla. Na druhej priečke sú stabilné počas celého volebného obdobia Zelení s viac ako zdvojnásobenou podporou. SPD počas volebného obdobia mierne poklesla, AfD takisto a FDP naopak ľahko narástla. Skoro tretinu voličov stratila Ľavica, ktorá je na takmer hrane volebného kvóra.[6]
Kandidujúce strany upraviť
V súčasnosti ešte nie sú známe všetky kandidujúce strany (august 2021). Nasledovné strany sú v súčasnosti zastúpené v Spolkovom sneme a zároveň budú podľa prieskumov znovuzvolené;[7]
| Strana/Koalícia | Líder/Colídri | Ideológie | Postavenie | Voľby 2017 |
|---|---|---|---|---|
| Kresťanskodemokratická únia Nemecka /Kresťanskosociálna únia v Bavorsku |
Armin Laschet | Kresťanská demokracia Liberálny konzervativizmus Pro-europeanizmus |
Vládna koalícia | 32,9 %; 246 poslancov |
| Sociálnodemokratická strana Nemecka | Olaf Scholz | Sociálna demokracia | Vládna koalícia | 20,5 %; 153 poslancov |
| Alternatíva pre Nemecko | Alice Weidel Tino Chrupalla |
Nemecký nacionalizmus Pravicový populizmus Tvrdý euroskepticizmus |
Opozícia | 12,6 %; 94 poslancov |
| Slobodná demokratická strana | Christian Lindner | Liberalizmus Klasický liberalizmus |
Opozícia | 10,7 %; 80 poslancov |
| Ľavica | Janine Wissler Dietmar Bartsch |
Demokratický socializmus Ľavicový populizmus Antikapitalizmus |
Opozícia | 9,2 %; 69 poslancov |
| Aliancia 90/Zelení | Annalena Baerbock | Zelená politika Pro-europeanizmus |
Opozícia | 8,9 %; 67 poslancov |
Prieskumy verejnej mienky upraviť
Prieskumy verejnej mienky v Nemecku robí niekoľko akreditovaných agentúr na reprezentatívnej vzorke ľudí. Priemer od posledných volieb až po súčasnosť;[8]
