Redaktor:Martingazak:pieskovisko4

Nálet na Nové Zámky 7. októbra 1944
Súčasť druhej svetovej vojny
Dátum 7. október 1944
Miesto Nové Zámky
Výsledok Zničené celé mesto vrátane železničnej stanice[1]
Protivníci
Spojené štáty 15. americká letecká armáda Maďarsko (1920-1946) Maďarské kráľovstvo
Sila
55. bombardovacie krídlo, 163 bombardérov B-24 Liberator bombardovacích skupín 460, 464, 465 a 485[2]
Straty
1 bombardér stratený, 1 havaroval pri pristátí, 14 poškodených[2] Zničené celé mesto, asi 4000 obetí, 2033 budov[1]

Nálet na Nové Zámky 7. októbra 1944 bol prvý z troch náletov 15. americkej leteckej armády na Nové Zámky počas druhej svetovej vojny. V tom čase mesto v severnom Maďarsku[pozn. 1] bolo strategickým železničným uzlom a na konci druhej svetovej vojny sa preto stalo cieľom troch náletov. Po prvom nálete sa druhý udial o týždeň neskôr 14. októbra a najtragickejšie tretie bombardovanie postihlo Nové Zámky 14. marca 1945. Už prvý nálet výrazne poškodil železničný uzol.[1]

Predohra

upraviť

Maďarsko vstúpilo 9. apríla 1941 do vojny proti Juhoslávii a 27. júna 1941 vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu. 6. decembra 1941 vyhlásila Veľká Británia vojnu Maďarsku ako štátu, ktorý sa zúčastňoval vojny proti Sovietskemu zväzu.[3]:3632/11410 Potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor a Nemecko vyhlásilo USA vojnu, 15. decembra 1941 maďarský predseda vlády László Bárdossy tiež vyhlásil v mene Maďarska vojnu Spojeným štátom.[3]:3650/11410 Senát Spojených štátov amerických odhlasoval vypovedanie vojny Spojenými štátmi Maďarsku4. júna 1942 rezolúciou 320.[4]

Americké nálety na Maďarsko začali 3. apríla 1944 náletom na Budapešť.

Priebeh náletu

upraviť

Na útoku na zoraďovaciu stanicu v Nových Zámkoch sa podieľalo 83 bombardérov B-17 patriacich k 5.BW a 82 Liberatorov dvoch skupín (464. a 465.BG) začlenených do zostavy 55.BW. V čase medzi 13:53 až 14:30 hod. zhodili na mesto spolu 395,25 ton bômb z výšky 5000 až 8900 metrov. Stíhaciu ochranu im zabezpečilo 50 Mustangov 325.FG. Ako prvé sa nad svoj cieľ dostali dve skupiny vyzbrojené bombardérmi B-24 Liberator. Krátko po druhej hodine popoludní zhodili na mesto 805 kusov 250 kilogramových RDX bômb. Operačný rozkaz číslo 200 pre 464. bombardovaciu skupinu označoval za cieľ náletu dňa 7. októbra 1944 zoraďovaciu stanicu v Nových Zámkoch. Mechanici od skorého rána pracovali a do bombardérov Liberator na základni Pantanella nakladali 250 kilogramové bomby. O 10:07 hod. vyrolovala a odštartovala vedúca posádka, nasledované ďalšími 44 posádkami. Stroje 464.BG sa rozdelili do dvoch skupín označených ako Able (23 strojov) a Baker (22 bombardérov), pričom každá z nich mala dve útočné zoskupenia. Zoskupenie Able 1 bolo vedené Maj. Williamom H. Reddellom, veliteľom 776. bombardovacej perute. Able 2 viedol 1st Lt. Bedford D. May. Skupina Baker 1 poslúchala pokyny Maj. John W. Nanceho a Baker 2 viedol Maj. James H. Gilson, veliaci dôstojník 779. perute. Všetky lietadlá sa o 10:50 hod. vydali smerom na sever. Let k cieľu prebehol bez väčších komplikácií. Nad Jadranom palubní strelci skontrolovali svoje zbrane a pozorovali horizont v očakávaní stíhacej eskorty. Initial Point náletu bol zahalený v oblačnosti a tak skupina minula otočný bod. Nad cieľ sa tak dostali z pozície 151 stupňov miesto plánovaných 104°. Vedúci bombometčík tak mohol o 13:53 hod. vydať povel „Bombs Away!“. Viac ako stopäť ton 250kg RDX bômb dopadlo do oblasti železničnej stanice. Fotografie vyhotovené po nálete ukázali hustú koncentráciu bômb na severozápadnom konci cieľa. Zasiahnuté boli vagóny ale aj depo lokomotív. Bomby však dopadli aj do obytnej zóny asi 300 metrov južne od centra stanice.

Po odlete Liberatorov na čas nastalo ticho, ktoré však netrvalo dlho. Jednotky 5.BW sa 7.10.1944 rozdelili do dvoch útočných Task Forces. Task Force Red letelo do oblasti Viedne. Task Force Blue zaútočilo na Nové Zámky. 463.BG zaútočila o sile trinásť bombardérov, 2.BG a 99.BG každá s osemnástimi strojmi, 97.BG vyčlenila pätnásť bombardérov a zo 483.BG bombardovala tiež iba jedna peruť o sile štrnásť strojov. Ďalšie dva stroje 483. skupiny, sa ako už bolo spomenuté oddelili aby nepozorovane pristáli na letisku Tri Duby. Z útrob „lietajúcich pevností“ na mesto v priebehu ôsmich minút v čase medzi 14:22 až 14:30 hod. dopadlo 388 kusov 500 kilogramových RDX bômb o celkovej tonáži 180 ton a dokonalo dielo skazy započaté dvoma skupinami Liberatorov.

Výsledky náletu

upraviť

Ako sa môžeme dozvedieť z kroniky mesta, bombardovanie totálne zasiahlo oblasť železničnej stanice a železničnej kolónie. Kobercové bombardovanie vyradilo z prevádzky celé rušňové depo. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov. Podľa pamätnej knihy železničnej stanice sa zachovala iba vodárenská veža. Budovy v železničnom uzle boli do určitej miery opravené a boli postavené provizórne budovy, ktoré slúžili vyše dvadsať rokov. V obvode železničnej stanice bolo zničených 40 rušňov s 1370 naloženými vozňami.

https://www.novezamky.sk/Cn/2005/2005-10s/bomba.htm Prvé kobercové bombardovanie zasiahlo dvojposchodovú budovu železničnej stanice a železničiarsku kolóniu. Ale bomby padali na Széchényiho ulicu (M.R.Štefánika), Ul. Svätej Anny (SNP), Tureckú, Nitriansku a Komárňanskú cestu a na Nám. F. Deáka (Majzonovo námestie). Aj za železnicou, väčšinou českými železničiarmi postavená moderná časť mesta za Tromi mostami bola zasiahnutá. Okrem toho aj Hotel Bláha nachádzajúci sa na konci Széchényiho ulice. Na rohu ulíc Letomostie a Ďorockej vznikol trojmetrový kráter po bombe.

Prvé bombardovanie ešte nepoškodilo Hlavné námestie, ale na vtedajšom Deákovom, dnešnom Majzonovom námestí zapríčinilo dosť veľké škody.

Poznámka

upraviť
  1. Nové Zámky boli počas druhej svetovej vojny v čase medzi viedenskou arbitrážou a Parížskou mierovou konferenciou de iure súčasťou Maďarska.

Referencie

upraviť
  1. a b c KLUBERT, Tomáš. 14. marec 1945 Bombardovanie Nových Zámkov [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2024-06-16]. Dostupné online.
  2. a b Kronika leteckej vojny nad Slovenskom, USAAF: 7.10.1944 [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2024-06-24]. Dostupné online.
  3. a b CORNELIUS, Deborah S.. Maďarsko v druhej svetovej vojne. Bratislava : Premedia, 2015. ISBN 978-80-8159-262-1.
  4. Declarations of war [online]. [Cit. 2024-04-26]. Dostupné online.