Redaktor:Pentakon/pieskovisko

ŽMP
[[Súbor:|200px|center]]
Základné údaje
Právna forma	občianske združenie
Zameranie	Poradný orgán primátora, zastupovanie záujmov mladých ľudí v Žiline

Teasas

Žilinský mládežnícky parlament
Žilinský mládežnícky parlament
Základné informácie
Krátky názov	ŽMP
Motto	v24. apríla 2008
Vznik	24. apríl 2008, Žilina, Slovensko
Právne postavenie	Poradný orgán primátora Žiliny
Určenie / zameranie	Zastupovanie záujmov mladých ľudí na území mesta Žiliny
Miesto	Žilina, Slovensko
Ďalšie informácie
Členstvo	volené
Rokovací jazyk	slovenčina
Predseda	Samuel Haas
Kľúčoví ľudia	predseda, podpredsedovia a tajomník
Hlavný orgán	valné zhromaždenie
Webstránka	zmp.zilina.sk

Názov

V historických záznamoch je Uhorsko nazývané aj ako Ungari, Hungaros, Hungari, Hunguari, Ungari, Ungarii, Agarenos. Pôvod názvu Uhorska nebol doposiaľ presne a jednoznačne vysvetlený. Vo väčšine jazykov sa názov Uhorska stotožňuje s názvom Maďarska a naopak. Tieto dva názvy sú rozlišované prevažne v jazykoch národov, ktoré v minulosti žili v Uhorskom kráľovstve, t. j.:

• po bosniacky: Ugarska

• po česky: Uhersko

• po chorvátsky: Ugarska

• po slovensky: Uhorsko

• po slovinsky: Ogrska

• po srbsky: Угарска

• po srbochorvátsky: Ugarsko
• po anglicky: Hungary
  • po rumunsky: znie názov Maďarska aj Uhorska totožne (Ungaria), rozlišuje však dve alternatívy názvu a to Regatul Ungariei (možno preložiť ako Uhorské kráľovstvo) a Regatul Maghiar (možno preložiť ako Maďarské kráľovstvo)

− Názov Maďarska v týchto jazykoch znie:

• po bosniacky: Mađarska

• po česky: Maďarsko

• po chorvátsky: Mađarska

• po slovensky: Maďarsko

• po slovinsky: Madžarska

• po srbsky: Мађарска

• po srbochorvátsky: Mađarska
• po anglicky: Magyaria

https://books.google.sk/books?id=2XvRAAAAMAAJ&q=%22magyaria%22&dq=%22magyaria%22&hl=sk&sa=X&ei=Nd_BUJuSNabQ4QTLiYGABg&redir_esc=y

Dejiny

Stredovek

Nitrianske kniežatstvo

Súčasný erb mesta Nitra

Najstaršia forma „slovenskej“ vlajky pochádza z mince Gejzu I., údelného kniežaťa Nitrianskeho kniežatstva z obdobia okolo roku 970, ktorá obsahuje ruku držiacu zástavu s nejasne zreteľným dvojkrížom ktorá sa zachovala aj v pečati mesta Nitra z doby kráľa Bela IV. (1235 – 1270). Bol to strieborný ležiaci dvojkríž v červenom poli, pričom samotná vlajka bola zastrihnutá. Samotný znak dvojkríža sa na územie vtedajšieho Nitrianska dostal v časoch Veľkej Moravy počas misie Cyrila a Metoda. Keďže dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a jednalo sa o znak vrchnosti a moci, tak bol aj naďalej používaný Arpádovcami, ktorý vládli na území kniežatstva ako symbol zvrchovanosti.

Panstvo Matúša Čáka Trenčianského

Novšia podoba vlajky vznikla začiatkom 14. storočia, v roku 1301, za čias panovania kráľa Václava III., v Uhorsku známeho ako Ladislava V., ktorý bol chránencom Matúša Čáka Trenčianského. Na vlajke sa nachádzal zlatý stojatý dvojkríž na zlatom trojvrší na červenom pozadí. Matúš Čák vystupoval ako panovník vtedajšieho územia, zhodujúceho sa približne s dnešným Slovenskom. Takisto aj moc samotného kráľa bola fakticky iba na území dnešného Slovenska. To bol dôvod, prečo aj samotná vlajka obsahovala prvky symbolizujúce územie práve horného Uhorska, teda dvojkríž a trojvršie, ako symbol hornatej krajiny (ako Fatra-Tatra-Matra sa začalo trojvršie považovať až v 16. storočí). Ako protipól tejto vlajky, bola na južnom území Uhorska používaná vlajka kráľa Karola I. Róberta z Anjou, ktorý sa stal prvý krát panovníkom už v roku 1301, ale uznávala ho iba časť šľachty. Jeho vlajka pozostávala z tzv. Arpádovských brvien, symbolizujúcich 4 rieky pretekajúce územím Panónie, teda Dunaj, Tisu, Drávu a Sávu v kombinácii s Anjouovskými ľaliami. Karol Róbert po víťazstve v bitke pri Rozhanovciach, ktorej sa účastnili aj vojská Matúša Trenčianskeho a Omodejovcov, ktorí boli porazení, upevnil svoju moc, ukončil vládu Omodejovcov a predznamenal aj koniec vlády samotného Matúša Čáka Trenčianskeho. Samotná bitka je zachytená vo Viedenskej obrázkovej kronike, kde sú vyobrazené obe zástavy. Po smrti Matúša Čáka sa táto vlajka prestala používať a do roku 1382 bola na území Uhorska používaná práve kráľovská vlajka Karola Róberta.

Uhorská kráľovská vlajka Karola I. Róberta z Anjou (1301-1382)

Československá vlajka z návrhu Milana Rastiva Štefánika, ktorá sa neskôr uplatnila, ako vlajka Československej národnej rady

Bitka pri Rozhanovciach, Obrázková kronika

Novovek

Dnešná podoba vznikla počas revolúcie v rokoch 1848/1849, keď Slováci bojovali na strane Viedne proti Maďarom (pozri Slovenské povstanie). Medzi aprílom a septembrom 1848 sa ešte používala (českej a poľskej podobná vlajka) zastrihnutá červeno-biela vlajka (bez znaku), pričom úplne prvýkrát „oficiálne“ sa takáto vlajka údajne použila 23. apríla 1848 v Brezovej pod Bradlom počas divadelného predstavenia. Od septembra 1848 (iné pramene tvrdia, že od augusta) sa pridal modrý pás a začala sa používať (najmä) vlajka červeno-modro-biela alebo červeno-bielo-modrá. Modrý pás bol prevzatý z ruskej a chorvátskej zástavy (Rusi ako patróni Slovanov, Chorváti ako bratský národ v Uhorsku). Niektoré z vlajok roku 1848 niesli aj uhorský štátny znak, pričom v ňom však často bola zmenená farba troch vŕškov na modrú (teda na dnešné farby slovenského znaku). Použitím uhorského znaku sa malo vyjadriť, že sa Slováci (ešte) nechcú odtrhnúť od Uhorska, ale chcú len uznanie slovenského národa v rámci Uhorska.

Poradie pruhov sa ustálilo na dnešnom stave až v roku 1868 a túto vlajku vo veľkom používali slovenské spolky v USA.

Po vzniku Česko-Slovenska

Po vzniku Česko-Slovenska sa 30. marca 1920 po dlhom uvažovaní doplnila tradičná česká bielo-červená vlajka modrým trojuholníkom, ktorý symbolizoval Slovensko, keďže Slováci mali vo svojom znaku od roku 1848 už spomenutú modrú farbu. Tak vznikla vlajka Česko-Slovenska, ktorú dnešné Česko na základe zákona zo 17. decembra 1992 používa dodnes, hoci tým výslovne porušuje Zákon o rozdelení Česko-Slovenska z roku 1992, ktorý používanie symbolov Česko-Slovenska nástupníckymi štátmi explicitne zakazuje.

Slováci však už aj po roku 1918 používali aj svoju trojpruhovú zástavu (dnešná bez znaku), preto jej používanie bolo v roku 1919 v Česko-Slovensku oficiálne povolené. 19. novembra 1938, po vyhlásení slovenskej autonómie v rámci Česko-Slovenska, dostala trojpruhová vlajka (dnešná bez znaku) oficiálny charakter. V rokoch 1938 – 1939 Slováci zároveň prechodne používali ako symbol boja za autonómiu a autonómie v rámci Česko-Slovenska ako vlajku aj červený dvojkríž v bielom kruhu na modrom pozadí.

Počas Slovenskej republiky rád sa používala v roku 1919 čisto červená vlajka, ktorá symbolizuje komunizmus, a to ako štátnu. Komunistická vláda tým nahradila tradičnú bielo-modro-červenú trikolóru (takisto ako Maďarská republika rád).

Prvá slovenská republika používala v rokoch 1939 – 1945 dnešnú vlajku (opäť bez slovenského znaku), a to ako štátnu a podľa zákona z 23. júna 1939. Prvá slovenská republika zaviedla aj vlastnú vojnovú vlajku (zanikla v roku 1945), ktorou bola štátna vlajka s dvojitým čiernym krížom v čierno lemovanom štíte v strede listu.

Po nežnej revolúcii (v roku 1989) sa 1. marca 1990 ústavným zákonom opäť zaviedla trojpruhová vlajka (bez znaku). Používanie znaku na vlajke sa stalo nevyhnutnosťou od roku 1991, aby sa zabránilo zámenám s podobnými novými vlajkami Ruska a Slovinska. Keďže v tom čase bolo treba riešiť iné politické problémy, objavila sa nová vlajka so znakom až v 9. hlave Ústavy SR. Prvýkrát zaviala pred Bratislavským hradom 3. septembra 1992 o 20:22.

Niektoré detaily formy slovenskej štátnej vlajky určil až Zákon NR SR z 18. februára 1993. Podľa neho je výška štítu so znakom rovná polovici šírky vlajky a štít je olemovaný bielym pásikom, ktorého šírka sa rovná jednej stotine dĺžky vlajky.

Obrázky

Zrejme pôvodná Nitrianska vlajka z obdobia, kedy bol Gejza I. kniežaťom Nitrianske kniežatstvo

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Nitrianska_vlajka.png

Vlajka slovenského územia 14.storočie

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Vlajka_slovensk%C3%A9ho_%C3%BAzemia_14.storo%C4%8Die.png

Galéria

• 
  Slovenská vlajka zo Žiadostí slovenského národa z 11. mája 1848
• 
  Vlajka slovenských dobrovoľníkov (1848/1849)
• 
  Československá vlajka z návrhu Milana Rastiva Štefánika, ktorá sa neskôr uplatnila, ako vlajka Československej národnej rady

Skúška

Mapa historických regiónov

Tu je socha. Tu je ďalšia.

Nitra erb

Mosaic in Saint Isaac's Cathedral.jpg

Časopis