Sádek (Velké Heraltice)
Sádek (nem. Zattig)[1] je časťou obce Velké Heraltice nachádzajúci sa v okrese Opava, v Moravskosliezskom kraji.
| Sádek | |
| časť obce Velké Heraltice | |
| dedina | |
_7260.jpg) | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Morava |
| Okres | Opava |
| Obec | súčasť obce Velké Heraltice |
| Historický región | Sliezsko |
| Nadmorská výška | 362 m n. m. |
| Súradnice | 49°57′10″S 17°44′52″V / 49,95278°S 17,74778°V |
| Rozloha | 11,17 km² (1 117 ha) |
| Obyvateľstvo | 322 (2001) |
| Prvá pís.zmienka | 1250 |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 747 75 |
  Sádek Poloha na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Prvá zmienka o Sádku pochádza z roku 1250, kedy patril velehradskému kláštoru.[2] Po velehradských cisterciánoch sa majiteľmi dediny stali Bírkovci z Násilej a po nich Bruntálskí z Vrbna, za ktorých sa Sádek stal súčasťou panstva Heraltice. Do roku 1848 vykonával správu obce v zastúpení vrchnosti richtár. Po zrušení patrimoniálneho zriadenia bola zavedená obecná samospráva, prvým starostom sa stal sedliak Jan Gebauer.
Dedina bola úplne obývaná Nemcami, v roku 1864 mala 64 domov a 462 obyvateľov. Nemecká škola bola v Sádku už v roku 1775. Súčasťou obce bol tiež Sádecký dvor, ktorý sa rozkladal neďaleko dediny. Tento veľký gazdovský dvor sa v roku 1927 stal tzv. Zvyškovým statkom a v tej dobe tu prišli prví českí osadníci Ladislav Verner, Ferdinand Orlík a František Mazur. To znamenalo začiatok českej menšiny v Sádku. Vznikla tiež česká menšinová škola, ktorá od roku 1929 mala vlastnú budovu zakúpenú a opravenú Maticou opavskou. Bola v nej aj materská škola. Prvým učiteľom bol Bedřich Jařabáč.
Po vzniku samostatnej Česko-slovenskej republiky vykonávalo správu obce obecné zastupiteľstvo, v ktorom mala česká menšina jedného zástupcu. Najsilnejšou stranou v medzivojnovom období bola v Sádku Sudetonemecká strana, ktorá sa výrazne zasadzovala o rozbitie Česko-Slovenska. Po Mníchovskej zrade a príchode nemeckej armády v októbri 1938 muselo české obyvateľstvo obec opustiť a jeho majetok bol zabavený.
Dedina bola oslobodená sovietskou armádou 6. mája 1945. V roku 1946 bol ustanovený miestny národný výbor, ktorého predsedom sa stal Jozef Stupeň. Po povojnových peripetiách boli v roku 1946 sudetskí Nemci odsunutí, na ich miesta prichádzali noví osídlenci. V roku 1952 založili jednotné roľnícke družstvo (jednotné zemědělské družstvo). Do roku 1974 družstvo hospodárilo samostatne, potom bolo zlúčené s JZD vo Veľkých Heralticiach a v roku 1976 sa ďalej zlúčilo s JZD Brumovice. Statok v Sádeckom dvore bol v 1948 zoštátnený a bol zaradený do Česko-slovenských štátnych majetkov. V roku 1977 bola farma statku priradená ku zlúčeným družstvám. Sádek sa stal v roku 1976 miestnou časťou obce Velké Heraltice.
Druhá svetová vojna upraviť
V čase narastajúceho ohrozenia Česko-Slovenska začala v roku 1935 výstavba stáleho opevnenia pozdĺž vtedajších hraníc s Nemeckom. Z línie ťažkého opevnenia bol do konca septembra 1938 ako posledný vo Sliezsku vybetónovaný pechotný zrub OP-S 38 severne od Sádku. Zrub bol trojzvonový, ale už nebol osadený delami. Od roku 1936 boli vytvárané špeciálne jednotky nazývané strážne prápory. Tretia rota strážneho práporu XIII bola premiestnená z Litultovice do Březovej a v apríli 1938 sa časť roty nasťahovala do Sádku. Vojaci sa ubytovali v hasičskej zbrojnici, ich veliteľom bol čatár Jan Kubiš. Po demobilizácii sa dostal do Spojeného kráľovstva, kde prešiel výcvikom a v roku 1941 bol vysadený do protektorátu ako člen skupiny Antropoid. S Jozefom Gabčíkom vykonal atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Heydricha. Hrdinu Jána Kubiša pripomína v Sádku pamätná tabuľa umiestnená v roku 2010 na hasičskej zbrojnici, kde sa v pohnutej dobe roku 1938 zdržiaval.
Pamiatky upraviť
Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie je najväčšou pamätihodnosťou dediny. Bol postavený v roku 1865 a stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1461. Blízko dediny stáli tri veterné mlyny, ale žiadny sa do dnešnej doby nezachoval.
Súčasnosť upraviť
V súčasnosti má Sádek necelých 300 obyvateľov. Každoročne sa tu usporadúva mnoho osláv (hasičské preteky, oslobodenie Sádku, detský deň a ďalšie).
Vybavenosť obce upraviť
Na severnom konci dediny sa nachádza budova slúžiaca pri hasičských pretekoch, poľovníckych honoch, oslavách narodenín a pod. Kultúrny dom sa v súčasnosti prestavuje na jedáleň, v pláne je výstavba tenisového kurtu.
Zbor dobrovoľných hasičov upraviť
Nedávno miestny hasiči oslavovali 110 rokov od svojho založenia (zbor založený v roku 1893), novo bola renomovaná hasičská zbrojnica. Zo starej budovy predajne zmiešaného tovaru sa stala nová budova pre opravu hasičskej techniky.
Referencie upraviť
- ↑ HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. (po česky)
- ↑ Hosák, s. 784
Literatúra upraviť
- FAJKUS, Bohuslav. Sádek 1250-2010, z historie obce. Velké Heraltice-Sádek : Sdružení dobrovolníků v Sádku, 2010.
Externé odkazy upraviť
| Obec Velké Heraltice | ||||
|---|---|---|---|---|
| Košetice • Malé Heraltice • Sádek • Tábor • Velké Heraltice | ||||
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sádek (Velké Heraltice) na českej Wikipédii.