Slnečná erupcia je masívny výbuch v slnečnej atmosfére s energiou ekvivalentnou milarde megaton, ktorý sa šíri rýchlosťou milión km za hodinu (0,05% rýchlosti svetla), niekedy aj oveľa rýchlejšie.

Snímka v ultrafialovom spektre zo sondy Hinode ukazuje vzplanutie slnečného filamentu

Erupcia vzniká ako reakcia slnečnej atmosféry na náhly, rýchly proces vyžiarenia energie, ktorá je pravdepodobne magnetického pôvodu. Táto energia spôsobí v určitom mieste slnečnej atmosféry časovo obmedzené prehriatie a následné urýchlenie elektrónov, protónov a ťažších iónov na rýchlosti blízke rýchlosti svetla.

Je známe, že erupcie na Slnku ovplyvňujú elektromagnetické prenosy na mnohých pozemských komunikačných zariadeniach, vrátane počítačov, mobilných telefónov, pagerov a automobilov. Môžu sa nachádzať v slnečnej koróne a chromosfére a zohrievať plazmu na desiatky miliónov kelvinov. Produkujú elektromagnetické žiarenie celého elektromagnetického spektra na všetkých vlnových dĺžkach od dlhých rádiových vĺn (vlnová dĺžka 106 cm) po röntgenové žiarenie (vlnová dĺžka okolo 10−9 cm), ojedinele až po žiarenie gama (vlnová dĺžka do 2,10−11 cm).

Erupcie úzko súvisia s aktívnymi oblasťami a väčšina erupcií sa nachádza v okolí slnečných škvŕn, kde vychádza silné magnetické pole zo slnečného povrchu do koróny. Len 7% veľkých erupcií vzniká mimo aktívnych oblastí alebo v starých aktívnych oblastiach. Tento druh erupcií často súvisí so zmiznutím pokojného filamentu a trvá niekoľko hodín. Energia erupcií sa kumuluje obyčajne niekoľko hodín alebo dní, pričom väčšine erupcií trvá uvoľnenie tejto energie iba niekoľko minút.

Prvýkrát boli erupcie pozorované na Slnku v roku 1859. Hviezdne erupcie sa pozorovali aj na mnohých iných hviezdach.

Frekvencia výskytu erupcií sa mení od niekoľkých za deň po menej ako jednu za týždeň.

Výskum upraviť

V roku 2002 americká agentúra NASA v rámci programu Explorer vypustila umelú družicu RHESSI, určenú na sledovanie a výskum slnečných erupcií.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť