V astronómii je svetelná krivka grafom intenzity svetla nebeského objektu alebo oblasti ako funkcie času. Svetlo je zvyčajne v určitom frekvenčnom intervale alebo pásme. Svetelné krivky môžu byť periodické, ako v prípade zákrytových dvojhviezd, premenných Cefeíd, iných periodických premenných a tranzitujúcich extrasolárnych planét, alebo neperiodické, ako je napríklad svetelná krivka novy, kataklyzmatickej premennej hviezdy, supernovy alebo mikrošošovká udalosť alebo binárna udalosť pozorované počas okultačných udalostí. Štúdium svetelnej krivky, spolu s ďalšími pozorovaniami, môže priniesť značné informácie o fyzikálnom procese, ktorý ju vytvára, alebo obmedzovať fyzikálne teórie o nej.

Svetelná krivka asteroidu 201 Penelope na základe obrázkov z 6. októbra 2006 na Mount John University Observatory. Ukazuje len viac ako jednu plnú rotáciu, ktorá trvá 3,7474 hodín.

Premenné hviezdy

upraviť
 
Svetelná krivka δ Cephei ukazujúca veľkosť oproti pulzačnej fáze

Grafy zdanlivej magnitúdy premenných hviezd sa bežne využívajú na vizualizáciu a analýzu ich správania. Aj keď je kategorizácia premenných hviezd založená hlavne na ich spektrálnych vlastnostiach, tak amplitúdy, periódy a pravidelnosť zmien jasnosti tiež predstavujú dôležité informácie. Niektoré typy premenných hviezd, ako napr. Cefeidy , majú extrémne pravidelnú svetelnú krivku, ktorá má v každom cykle úplne rovnakú periódu, amplitúdu a tvar. Iné, ako napr. typ Mira, majú o niečo menej pravidelnú krivku s veľkými amplitúdami niekoľkých magnitúd, zatiaľ čo polopravidelné premenné hviezdy sú ešte menej pravidelné a s menšou amplitúdou.

Tvar svetelnej krivky premennej hviezdy poskytuje cenné informácie o prebiehajúcich fyzikálnych procesoch spôsobujúcich zmeny jasnosti.

Supernovy

upraviť
 
Porovnávacie svetelné krivky typu supernova

Okulturačné svetelné krivky

upraviť
 
Svetelná krivka asteroidu 1247 Dysona zakrývajúca 4UCAC 174-171272, vykazujúca okamžité vymiznutie a opätovné objavenie. Trvanie je 6,48 sekúnd.

Externé odkazy

upraviť