Timotheos I. (nestoriánsky patriarcha)

Timotheos I. alebo Timotej I.[1] (sýr. ܛܝܡܬܐܘܣ ܩܕܡܝܐTimátaos Kadmájá[2] alebo skrátene Tímáte'ós[3]; * 727/728/zriedkavejšie okolo 740[3], Hazzá – † 9. január 823, Bagdad) bol nestoriánsky biskup a spisovateľ, patriarcha (katolikos) Cirkvi Východu v období od 1. mája 780 – 9. januára 823[4]. Bol jedným z najplodnejších spisovateľov svojej doby.[5][6][6][7][8] Býva považovaný za najschopnejšieho a najefektívnejšieho nestoriánskeho patriarchu.[9]

Timotheos I.
nestoriánsky patriarcha Cirkvi Východu
Štát pôsobeniaAbbásovský kalifát
Funkcie a tituly
patriarcha Cirkvi Východu
1. mája 780 – 9. januára 823
Predchodca 'Enaníšó' II. Íšó' bar Nún Nástupca
biskup bét-begášský
pred 770 – 780
Predchodca Gewargís, jeho strýko ? Nástupca
Biografické údaje
Varianty menasýr. ܛܝܡܬܐܘܣ ܩܕܡܝܐ – Timátaos Kadmájá
Narodenie727/728
Hazzá
Úmrtie9. január 823
Bagdad
Pochovanýkláštor Klílíšó v Bagdade
Svätenia
CirkevCirkev Východu

ŽivotopisUpraviť

Timotheos sa narodil do bohatej kresťanskej rodiny niekedy v rokoch 727/728 v meste Hazzá neďaleko dnešného Arbílu. Študoval v Marge a Bášúši (aj Bášoš) u významného kresťanského aristotelovského učenca Abraháma bar Dašandáda (aj Abrahám bar Dašandát). Okrem toho uňho možno študoval aj v Mosule (resp. v neďalekom kláštore Már Gabriel). V štúdiu ho podporoval jeho strýko Gewargís, biskup v Bét Begáši (aj Béth Bagháš). Jeho štúdium pozostávalo ako z náboženských disciplín, tak aj zo svetských vied. Dokonale ovládal gréčtinu, sýrčinu i arabčinu, a zrejme sa vyznal aj v perzštine. Po štúdiách sa stal mníchom a neskôr, niekedy v rokoch 769/770 nahradil svojho strýka na pozícii biskupa v Bét Begáši.[5][6][7][8][9]

Po tom, čo bol v roku 779 otrávený predchádzajúci patriarcha 'Enaníšó' II., bola zvolaná synoda nestoriánskych duchovných, ktorá mala zvoliť nového patriarchu. Svojho najväčšieho oponenta, starého ninivského biskupa Íšó'jaba presvedčil, že pre jeho vysoký vek nie je vhodným kandidátom a prisľúbil mu post metropolitu. Koncom roka bol po mnohých jednaniach synodou zvolený za patriarchu, no vysvätenie sa neuskutočnilo ihneď. Na post sa mal dostať aj vďaka peňažným prísľubom. Po zvolení však odmietol sľúbené peniaze vyplatiť, čo viedlo k tomu, že sa proti nemu postavila časť vysokého kléru, ktorá ho odmietla vysvätiť. Medzi nimi napríklad metropoliti Efrém z Elamu či Júsuf z Mervu. Zmier sa podarilo dosiahnuť postupne až o rok neskôr po tom, čo sa oponentov svojich zbavil alebo s nimi vďaka zásahu kalifových mediátorov uzavrel zmier.[9] Konsekrovaný tak bol až 7. mája 780. I napriek tomu rozpory v rámci cirkvi trvali ďalšie dva roky.[3]

Napriek nepriaznivému počiatku Timotheovho patriarchátu, jeho neskoršie pôsobenie bolo pre nestoriánsku cirkev veľmi významné a prosperujúce. Presťahoval sídlo patriarchov z upadajúcej Seleukie-Ktésifónu do Bagdadu, sídla abbásovských kalifov. Na patriarchálnom stolci si počínal veľmi schopne. Veľkej priazni sa tešil u moslimských kalifov al-Mahdího a Hárúna ar-Rašída, ktorí mu povolili konať misie na území inoverskej Indie, do Turkestanu, Číny, Jemenu a v okolí Kaspického mora. Vďaka ich súhlasu a finančnej podpore tiež mohol obnoviť a vystavať viacero kostolov. Celkovo bol na stolci počas obdobia vlády piatich kalifov. Podporoval vzdelávanie nestoriánskeho duchovenstva i laikov, čím chcel zabrániť apostáze k islamu a monofyzitizmu. Podporoval tiež prekladateľskú činnosť. Významne prispel k organizácii nestoriánskej cirkvi. Založil šesť metropolitných regiónov, z ktorých niektoré existujú do dnešných čias. Na synodách v rokoch 791/791 a 804 zase trval na zachovaní čistoty nestoriánskej náuky. Zomrel 9. januára[9][3] v roku 823 v Bagdade.[5][6][7][8] Pochovaný bol v bagdadskom kláštore[9] Klílíšó.[3]

Dielo a učenieUpraviť

Timotheos patril k najplodnejším autorom svojej doby. Jeho príspevok na poli nestoriánskych biblických štúdií a hermeneutiky bol obrovský. Všetky svoje diela písal v sýrčine. Venoval sa najmä cirkevnej spisbe. Písal cirkevné kánony, vytvoril zbierku koncilových kánonov synodikon. Pravidelne tvoril homílie a písal tiež komentáre k starším dielam, mimo iné komentár k dielu Gregora Naziánskeho. Napísal taktiež okolo 200 listov, z ktorých sa približne 59 zachovalo.[5][6][7][8] Datované sú do obdobia medzi rokmi 780 až 804. Poskytujú významné údaje o živote vtedajšieho kresťanského spoločenstva v moslimskej ríši. Minimálne 39 z nich vyšlo v latinskom preklade, niektoré aj v preklade anglickom či francúzskom.[9] Bol tiež autorom dlhej obrany kresťanskej viery, ktorú predniesol pred kalifom al-Mahdím. Zachovala sa v sýrčine a arabčine. Jeho diela znateľne dokazujú jeho záujem o oblasť aristotelovskej filozofie. Preložil Aristotelovo dielo Topiky a podporoval prekladateľskú činnosť ďalších autorov. Napísal tiež pojednanie o astronómii.[5][6][7][8] O tomto diele sa nič konkrétneho nevie, je však možné, že obsahovalo kritiku moslimskej astrológie.[3]

V teológii patril skôr k umierneným nestoriánom. Používal christologické formulácie, ktoré boli rigidnými nestoriánmi odmietané. Potvrdil (takmer akoby bol monothelitom) jednotu pôsobenia v Kristovi (synergizmus). Za cieľ vtelenia považoval všeobecnú obnovu ľudstva. Ľudské bytie vnímal podľa aristotelovskej filozofie. Duša zosnulého podľa jeho učenia žije v akomsi režime hibernácie až do dňa súdu. Pre spasenie považoval za nevyhnuteľnosť Božiu milosť. Pre platnosť vyžadoval ortodoxnosť uskutočňujúceho kňaza. Cirkev vnímal vystavanú na princípe pentarchie, v ktorej má prvenstvo nestoriánsky patriarcha.[7] Primát odôvodňoval tým, že Kristus ako potomok Abraháma pochádzal z Chaldejska.[1]

ReferencieUpraviť

  1. a b SLODIČKA, Andrej. Teológia a spiritualita Asýrskej cirkvi v kontexte Efezského koncilu. Theologos (Prešov: Prešovská univerzita v Prešove Gréckokatolícka teologická fakulta), 2008, čís. 2, s. 145. Dostupné online [cit. 2021-01-24]. ISSN 1335-5570.
  2. GUTFELD, Oren. 53/XII ‫ממערה‬ ‫החסרות‬ ‫המגילות‬ ‫תעלומת‬ ‫נזירים?‬ ‫או‬ ‫שודדים‬ ‫בקומראן‬ [online]. Hebrew University of Jerusalem, [cit. 2021-01-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Timothy I In: THOMAS, David Richard; ROGGEMA, Barbara; SALA, Juan Pedro Monferrer. Christian-Muslim Relations: A Bibliographical History (600-900). Leiden : BRILL, 2009. ISBN 978-90-04-16975-3. S. 515 – 519. (po anglicky)
  4. STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 336. (po česky)
  5. a b c d e TIMOTHEUS I, NESTORIAN PATRIARCH In: New Catholic Encyclopedia. Ed. Thomas Carson, Joann Cerrito. 2nd Ed. Vol. 14. Thi – Zwi. Farmington Hills : Thomson Gale, 2003. ISBN 0-7876-4008-5. S. 85.
  6. a b c d e f Timotheos I (727/8 – 823) In: Gorgias Encyclopedic Dictionary of the Syriac Heritage. Ed. Sebastian P. Brock, Aaron M. Butts, George A. Kiraz and Lucas Van Rompay. Piscataway : Gorgias Press, 2011. (autor hesla: D. Bundy). [Cit. 2021-01-24]. Dostupné online. ISBN 978-1-59333-714-8. S. 414 – 415.
  7. a b c d e f TIMOTHY I, Nestorian In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:794 – 3:795. (po anglicky)
  8. a b c d e Timothy I (727/ .... 32) In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 1132. (po anglicky)
  9. a b c d e f YOUNG, Wiliam G.. Patriarch, Shah and Caliph: A Study of the Relationships of the Church of the East with the Sassanid Empire and the Early Caliphates up to 820 A.D.. Ann Arbo : ProQuest LLC, 1972/2018. S. 200 – 203.

LiteratúraUpraviť