Tyrkys
Tyrkys je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý fosforečnan medi a hliníka - CuAl6(PO4)4(OH)8·4H2O peknej modrozelenej farby. Známy je už od staroveku, používa sa ako polodrahokam a ozdobný kameň. Názov pochádza pravdepodobne z fr. slova pierre turquoise, znamenajúceho turecký kameň. Tyrkys sa však v Turecku nenachádza, názov vznikol pravdepodobne tak, že Turci s ním obchodovali a boli jeho hlavným dovozcom na západ.
Tyrkys | |
CuAl₆(PO₄)₄(OH)₈·4H₂O | |
Klasifikácia | |
---|---|
Strunzova klasifikácia | VII/D.15 (8.vyd.) 8.DD.15 (9.vyd.) |
Nickelova-Strunzova klasifikácia | 8.DD.15 (10.vyd.) |
Danaova klasifikácia | 42.9.3.1 (8.vyd.) |
Kryštalografia | |
Kryšt. sústava | Triklinická sústava |
Zoznam minerálov Tyrkys na mindat.org Tyrkys na Commons | |
Vlastnosti upraviť
Tvrdosť tyrkysu je niečo menej ako 6 (v Mohsovej stupnici), tesne pod ortoklasom. Len zriedka vytvára malé kryštáliky, väčšinou sa vyskytuje v rôznych masívnych útvaroch, prípadne vytvára rôzne povlaky. Od tvaru závisia aj ďalšie vlastnosti tyrkysu: priehľadnosť (kryštály sú priehľadné, masív je nepriehľadný) a lesk (kryštálový má sklený lesk, masívny matný). Farba je väšinou modrá (tyrkysová), ale vyskytujú sa aj odtiene zelenej, belasej, príp. bielej.
Tyrkys je nerozpustný vo vode a kyselinách, s výnimkou horúcej kys. chlorovodíkovej. Jeho hustota sa pohybuje od 2,6 do 2,9 kg.dm−3.
Vznik a výskyt upraviť
Vznik upraviť
Tyrkys je sekundárny minerál medi, preto sa vyskytuje na jej náleziskách. Musia však byť prítomné aj minerály hliníka, fosforu a pH menšie ako 7, aby bol možný jeho vznik. Typickým prostredím je suché arídne prostredie vysoko premenených vulkanitov spolu s výskytom oxidov železa. Taktiež je možný jeho vznik z hydrotermálnych roztokov.
Ako sprievodné minerály tyrkysu sa vyskytujú kaolinit, montmorillonit, alofán, wavellit a pyrit.
Výskyt upraviť
Tyrkys je jeden z prvých drahokamov, ktorý bol ťažený. Jeho ťažba je doložená už pred 5000 rokmi.
Sinaj upraviť
Tažba tyrkysu sa datuje už od prvej dynastie. Na polostrove Sinaj je šesť nálezísk, všetky sú v juhozápadnej časti ostrova a pokrývajú ploch 650 km2. Dve z nich Serabit el-Chadim a Wadi Maghreh sú pravdepodobne najstaršie bane na svete. Tyrkys sa tu vyskytuje v pieskovcoch prekrytých bazaltami. V súčasnosti sa už neťaží, aj keď miestni obyvatelia ho sporadicky zbierajú.
Irán upraviť
Iránske náleziská sú tiež veľmi staré. Tyrkys sa ťaží v baniach pri vrchu Ali-mersai, asi 25 km od Mašhadu, hlavného mesta provincie Chorasán. Tyrkys sa vyskytuje v zvetranom trachyte, spolu s vrstvami limonitu a pieskovcov.
Iné náleziská upraviť
Menšie, tiež staré náleziská sú v Číne, kde sa vyskytuje v silne prekremenených vápencoch, v Tibete, Turkménsku, Afganistane a Čile. Novšie bol objavený v USA, Austrálii (Queensland a Victoria), a Nemecku (Sasko).
Použitie upraviť
Jediné praktické využitie tyrkysu pre jeho krásne farby je v šperkárstve. Ako ozdobný kameň sa vyskytuje už v starom Egypte, Indii, Mezopotámii, Číne, Perzskej ríši (tu bol po stáročia národným kameňom) a predkolumbovskej Amerike. Do Európy, kde bol až do 14. storočia neznámy, sa dostal po hodvábnej ceste. Používa sa hlavne ako ozdobný kameň do brošní, prsteňov, spôn, konských ohlávok a pod. (v tomto smere sa za najkrajšie považujú perzské a indické práce), ako aj obkladový kameň stavieb (najčastejšie mešít). Často sa do tyrkysu (hlavne v Perzii) vyrývali slová, ktoré boli potom vykladané zlatom.
Iné významy (napr. ako ruda medi) nemajú praktický význam.
Časté sú aj imitácie tyrkysu (ako prví ich vyrábali egypťania zo skla s prímesami zlúčením medi), napr. tzv. Viedenský tyrkys, čo je chemicky vyzrážaný fosforečnan hlinitý, zafarbený oleátom meďnatým, alebo neolit, čo je zmes bayeritu (hydroxid hlinitý) a fosforečnanu meďantého. Ako tyrkys sa často predáva ja zafarbený hydroxid boritokremičitan vápenatý tzv. howlit. Všetky tieto napodobeniny majú odlišné fyzikálne vlastnosti od pravého tyrkysu. V roku 1972 bol však tyrkys syntetizovaný Pierrom Gilsonom.
Iné projekty upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tyrkys
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Tyrkys na www.mindat.org