Všiváky
Všiváky[1] (1 811,2 m n. m.[2]) je názov vrchu v Tatrách na Slovensku. Leží nad Kôprovou dolinou nad Podbanským, približne 24 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3] Celá oblasť je prísna rezervácia, kde je vstup turistov zakázaný.[4]
| Všiváky | |
| vrch | |
 Všiváky vpravo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Katastrálne územie | Štrbské Pleso |
| Časť | Liptovské kopy |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Belá |
| Nadmorská výška | 1 811,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′17″S 19°57′32″V / 49,1713°S 19,9588°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v centrálnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské kopy.[5] Leží v katastrálnom území mestskej časti Štrbské Pleso, patriaceho mestu Vysoké Tatry v okrese Poprad v Prešovskom kraji.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situované Podbanské, južne sa nachádza Východná, Važec a Štrba a juhovýchodne Tatranská Štrba a Štrbské Pleso.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácii Kôprová dolina a Tichá dolina.[3]
Opis
upraviťVšiváky ležia v južnej časti Liptovských kôp, na južnom konci hrebeňa Kôp. Juhovýchodné a východné svahy klesajú do mohutnej Kôprovej doliny, ktorou voda z tejto časti hrebeňa odteká Kôprovským potokom. Západným smerom leží Krížna dolina, ktorou tečie Krížny potok, ústiaci do Tichého potoka. Severným smerom pokračuje hrebeň sedlom oddelenou Krížnou (2 039 m n. m.), rovnako severne leží aj Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Malé Krížne (1 919 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.) a Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), západne sa nachádzajú Smrečiny (2 068 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Holý vrch (1 863 m n. m.) a Štíty (1 448 m n. m.), južne Veľká Pálenica (1 226 m n. m.), Hrádok (1 141 m n. m.) a Grúnik (1 576 m n. m.) a východne Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Malý Kriváň (2 334 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Nefcerské veže (2 360 m n. m.) a Hrubá kopa (2 238 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený chodník.
Výhľady
upraviťTuristicky neprístupný vrchol je v západnej časti porastený kosodrevinou, východná je pomerne skalnatá.[6] Z vhodných miest tak poskytuje rozhľad na blízke doliny a okolité vrchy Západných a Vysokých Tatier, Podtatranskú kotlinu a Nízke Tatry.[7]
Prístup
upraviťVrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany a Tatranského národného parku, preto vstup do tejto časti Tatier je zakázaný.[3]
Referencie
upraviť- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
- ↑ TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.