Večeradlo
Večeradlo (latinsky cēnāculum, teda "Horná miestnosť") je Rímsko-katolíckou cirkvou považovaný za prvý kresťanský chrám v Jeruzaleme. Iné denominácie udeľujú toto prvenstvo Chrámu svätého Petra. Večeradlo je kresťanmi tradične považované za miesto konania Poslednej Pánovej večere v Jeruzaleme, pri ktorej Ježiš Kristus jedol s apoštolmi veľkonočného baránka pred svojím ukrižovaním. Podľa kresťanskej tradície bola táto miestnosť aj miestom zostúpenia Ducha Svätého na jedenástich apoštolov počas Turíc.
Budova upraviť
Večeradlo je budovou s dvomi podlažiami, ktorá sa nachádza na vrchole hory Sion v blízkosti Opátstva Zosnutia Panny Márie. Miestnosť prístupná verejnosti bola zreštaurovaná františkánmi v roku 1335. Po ich vyhnaní a transformácii budovy na mešitu a neskôr synagógu je neustále vymáhaná Rímsko-katolíckou cirkvou. V súčasnosti v nej môžu františkáni slúžiť liturgiu dvakrát v roku - na Zelený štvrtok a na Turíce.
História upraviť
Nový zákon a prvotné obdobie Cirkvi upraviť
Večeradlo je najskôr spájané s udalosťami Zeleného štvrtku. Na prízemí budovy prebehlo pravdepodobne Ježišove umývanie nôh apoštolom (Jn 13,1-11) a v Hornej miestnosti sa uskutočnila Posledná večera s ustanovením Eucharistie (Mt 26,26).
Pravdepodobne na tomto mieste sa zmŕtvychvstaný Kristus zjavil apoštolom, ktorí sa tam ukrývali. Apoštoli sa tam zdržiavali v čase od Nanebovstúpenia do Turíc.
Večeradlo bolo miestom zoslania Ducha Svätého: "Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov." (Sk 1,13[1]).
Takisto sa pokladá za miesto nasledujúcich udalostí:
- voľby Mateja za dvanásteho apoštola namiesto Judáša (Sk 1,15-26)
- prvého koncilu nazývaného "Apoštolský koncil" (Sk 15,4-19)
Ďalšie dejiny upraviť
V 4. storočí Epifanius zo Salamis napísal, vychádzajúc z dokumentov z 2. storočia, že Hadrián našiel zničené mesto, okrem chrámu Večeradla, ktoré bolo prvotne synagógou. Túto budovu nechal zreštaurovať Maximus Jeruzalemský, neskôr z nariadenia cisára Theodosiusa I. ju zrekonštruoval Ján II. Jeruzalemský, ktorý ju v roku 394 posvätil a v roku 415 do nej umiestnil relikvie sv. Štefana.
Peržania ho za vlády kráľa Husrava II. v roku 614 zničili. Na jeho základoch vystavali križiaci chrám a kláštor Svätej Márie, nazývaný Mater omnium Ecclesiarum. Kým v roku 1187 ho sultán Saladin ušetril, budovy boli v ruku 1219 zničené sultánom Malik al-Mu'azzam Musa.
V roku 1335 sa budov zmocnili františkáni, ktorí ich zreštaurovali s gotickou klenbou. V 14. storočí dochádza k ich vypudeniu, až boli napokon v roku 1523 vytlačení a Horná miestnosť sa pretransformovala na mešitu, kým spodná miestnosť (na prízemí) bola zmenená na synagógu.
Čakajúc na opätovné zmocnenie sa Večeradla vybudovali františkáni druhé sanktuárium ad Cœnaculum. V 20. storočí bol v blízkosti Večeradla vybudovaný chrám na hore Sion s kryptou pripomínajúcou Zosnutie Panny Márie. Do roku 1948 bolo toto miesto zverené rodine Dajani.
Od Izraelsko-arabskej vojny v rokoch 1948-1949 až do roku 1967 bolo iba toto miesto starého mesta prístupné Izraelčanom, zvyšok bol kontrolovaný Jordánskom.
Večeradlo navštívil v roku 1964 pápež Pavol VI. a Ján Pavol II. mohol výnimočne (akékoľvek vykonávanie kultu tu bolo zakázané) sláviť omšu počas jeho cesty v roku 2000. Išlo o symbolickú bohoslužbu na mieste, kde Ježiš ustanovil eucharistiu. Pápež František tiež slúžil omšu v Hornej miestnosti 26. mája 2014 počas svojej cesty v Izraeli[2].
Prenesený význam upraviť
V slovenčine sa v prenesenom význame ako večeradlo označuje aj:
- miesto, kde sa zhromažďujú kresťania, aby zotrvali v spoločných modlitbách,
- samotné modlitebné zhromaždenie,
- typ súboru mariánskych modlitieb (najčastejšie používaná brožúra Večeradlo - Modlitby s Pannou Máriou[3]), ktorých centrálnou časťou je zvyčajne modlitba ruženca[4].
Modlitba večeradla je na Slovensku rozšírenou kresťanskou aktivitou a organizuje sa na úrovni farnosti, dekanátu alebo diecézy. Koná sa podľa možnosti v kostole, často pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou.
Referencie upraviť
- ↑ Biblia - Sväté Písmo Generovanie veršov podľa súradníc [online]. svatepismo.sk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Program púte pápeža Františka do Svätej zeme [online]. www.archivioradiovaticana.va, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Večeradlo. Modlitby s Pannou Máriou. [s.l.] : [s.n.], 1993. S. 96.
- ↑ Večeradlá | Inštitút Nepoškvrneného Srdca Panny Márie [online]. www.maria.sk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Cénacle de Jérusalem na francúzskej Wikipédii, Cenacle na anglickej Wikipédii a Večeřadlo na českej Wikipédii.