Vianočný stromček (hviezdokopa)
Hviezdokopa Vianočný stromček alebo NGC 2264 je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Jednorožec, ktorú objavil britsko-nemecký astronóm William Herschel 18. januára 1784. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 4,1.
Hviezdokopa Vianočný stromček | |
Hviezdokopa a hmlovina v nepravých farbách | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | otvorená hviezdokopa |
Rektascenzia | 06h 40m 58,2s |
Deklinácia | 09° 53′ 44″ |
Vzdialenosť | 2400 ly |
Zdanlivá jasnosť (V) | 4,1 |
Súhvezdie | Jednorožec |
Fyzické charakteristiky | |
Priemer | 50 ly |
Vek | 1 – 2 mil. rokov |
Zvláštne vlastnosti | obklopuje ju množstvo slabých hmlovín |
Iné označenia | NGC 2264 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 06h 40m 58s; 09° 53′ 44″
Leží na severe súhvezdia, blízko rozhrania so súhvezdím Blížencov. V jej blízkosti je hmlovina, ktorá sa nazýva Kónus, či Kužeľová hmlovina. Hviezdokopa má celkovú magnitúdu až 3,9, ale je značne zložitá a roztrúsená. Má priemer 50 svetelných rokov a tvorí ju najmenej 250 hviezd. V malom ďalekohľade uvidíme 20 jasnejších, vo väčšom vyše 100 ďalších, menej jasných hviezd. Tri hviezdy majú magnitúdu v rozsahu 7 – 8, osem hviezd má 8. až 9. magnitúdu a ďalších osem ich má jasnosť v rozsahu 9 až 10 magnitúd.
Hviezdokopa NGC 2264 patrí do hviezdnej asociácie Monoceros II. Jej vek sa odhaduje na 1 až 2 milióny rokov, čím sa zaraďuje medzi mladšie otvorené hviezdokopy. Nachádza sa vo vzdialenosti približne 2400 ly a patrí do nášho galaktického ramena, ramena Orióna. Celá hviezdokopa je obklopená slabými hmlovinami, ktoré možno vidieť len na fotografických snímkach.
Pomenovanie Vianočný stromček dostala hviezdokopa vďaka svojmu tvaru, ktorý naozaj pripomína obrátený vianočný strom.
S Monocerotis
upraviťNajjasnejšia hviezda tejto hviezdokopy je 15 Monocerotis alebo S Monocerotis a má zdanlivú jasnosť 4,6. Ako napovedá písmeno S v označení, je to premenná hviezda, ktorej jasnosť kolíše asi o 0,4 – 0,5 magnitúdy. Táto hviezda je mimoriadne horúca a intenzívne žiariaca. Okrem toho je tiež viacnásobným hviezdnym systémom. Hlavná hviezda je modrý nadobor spektrálneho typu O7. Jej svietivosť je 8 500-krát väčšia ako svietivosť Slnka. Sprievodca s jasnosťou 8,5 magnitúd je od hlavnej zložky vzdialený iba 3 oblúkové sekundy. Malým ďalekohľadom sa nedá rozlíšiť pre veľkú blízkosť a veľký vzájomný rozdiel jasnosti zložiek. Ďalší sprievodca, tentoraz 9. hviezdnej veľkosti, sa nachádza v odstupe 74“. Dá sa rozlíšiť ďalekohľadom s priemerom objektívu minimálne 6 cm. V odstupe 16,6“ a 41,1“ sú ďalší dvaja sprievodcovia približne 11. magnitúdy. Hlavná zložka je ešte spektroskopickou dvojhviezdou, to znamená, že jej najbližší spoločník sa od nej nedá nijakými ďalekohľadmi odlíšiť. Perióda jeho obehu je 24 rokov, jeho najväčšie priblíženie k hlavnej hviezde nastalo v roku 1996.
Hmlovina Kónus
upraviťNázov Kónus jej priniesol tmavý kužeľovitý hmlovinový útvar zasahujúci do južnej časti (vrcholu stromčeka) hviezdokopy NGC 2264. Tento kužeľ je zužujúca sa pracho-plynová oblasť, ktorá sa nachádza na okraji búrlivej hviezdotvornej oblasti. Objavil ju v roku 1785 William Herschel. Kužeľovitý prachoplynový stĺp má dĺžku vyše 7 svetelných rokov. Jeho vrchol má priemer 2,5 svetelného roka. V jeho špici je zhluk slabých novonarodených hviezd, ktoré nie sú viditeľné v svetle, ale iba v infračervenej oblasti. V blízkosti vrcholu je do prachu a plynu ponorená veľmi hmotná hviezda známa ako NGC 2264 IRS, ktorá je obklopená šiestimi menšími hviezdami podobnými Slnku. Predpokladá sa, že tvorbu týchto šiestich hviezd spustil hviezdny materiál vytekajúci z masívnej hviezdy počas raného obdobia jej života. Tento materiál možno tiež vymodeloval tvar hmloviny Kónus. Podľa inej teórie bola hmlovina Kónus vyformovaná hviezdnym vetrom v hornej časti kužeľa z energetických zdrojov v blízkosti Bokovej globuly. Infračervené pozorovania v nej odhalili ďalšie zárodky hviezd. Len svetlo novonarodených hviezd v hviezdokope NGC 2264 umožňuje vidieť siluetu tejto tmavej hmloviny. Vnútri hviezdokopy boli detegované výtrysky hviezdneho materiálu vyhodeného hviezdami, ktoré sú známe ako Herbig-Harove objekty. Podieľajú sa na tvarovaní materiálu v okolitej hmlovine.
V blízkosti S Mon dostala časť hmloviny NGC 2264 pomenovanie Líščí kožuch. Obsahuje ružové a hnedé strakaté oblasti, ktoré sú kombináciou kozmického prachu a červených emisií z ionizovaného vodíku. V okolí hmloviny Kónus možno nájsť ďalšie podivné tvary a textúry, ktoré sú následkom vzniku hviezd. Západne od hviezdokopy Vianočný stromček sa nachádza otvorená hviezdokopa Trumpler 5 s modrou reflexnou hmlovinou IC 2169.
Zdroj
upraviť- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Jednorožec, s. 431 – 433.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vianočný stromček (hviezdokopa)