Zajac poľný

Zajac poľný[2] alebo zriedkavo zajac obyčajný [3] (Lepus europaeus) je druh zajaca a pôvodný druh zo severnej, centrálnej, západnej Európy a západnej Ázie. Ako originálny druh sa dnes však vyskytuje napr. aj na území Južnej Ameriky alebo v Austrálii. Výskyt na Slovensku bol doložený na 72,8 % územia.[2] Jeho prirodzeným biotopom sú otvorené krajiny, predovšetkým polia, lúky, okraje lesov,kde je vďaka svojmu hnedému sfarbeniu veľmi dobre maskovaný.

zajac poľný
Feldhase Schiermonnikoog.JPG
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lepus europaeus
Pallas, 1778
European Hare area.png
Rozšírenie zajaca poľného.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Väčšina ľudí stále nesprávne zaraďuje zajaca medzi hlodavce. V súčasnosti patrí do zvláštneho rodu zajace.

Stavba telaUpraviť

Zajac poľný dorastá 50 – 70 cm a dosahuje hmotnosť medzi 2,5 – 6,5 kg. Je veľmi zdatným bežcom, bežne behá 40 km/hod a pri nebezpečenstve krátko až 74 km/hod[4] a dobre kľučkuje. Pretože má predné nohy oproti zadným krátke, je rýchlejší pri behu do kopca, ako dole. Má dlhé, na koncoch tmavé uši.

VzhľadUpraviť

Je žltohnedej až hnedosivej farby s krátkym čiernym chvostom s bielou špičkou a dlhými ušami. Práve tieto, v pomere s telom obrovské ušnice mu umožňujú veľmi dobre počuť. Okrem sluchu má aj veľmi dobre vyvinutý hmat a čuch. Trošku horšie už je to so zrakom, ale aj tak vidí veľmi dobre. Hlavne za šera a tmy. Tento druh je okrem iného zaujímavý aj stavbou svojho tela. Zadné nohy má oveľa silnejšie a dlhšie ako predné. Je to teda veľmi dobrý skokan.

Rozšírenie na SlovenskuUpraviť

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 314 (72,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 75, 17,4 %) v nadmorských výškach 100 – 1 400 m n. m. (pod Rakúskou Poľanou v Belianskych Tatrách).[2]

Rozmnožovanie a spôsob životaUpraviť

Zajac poľný žije samotársky, v malých skupinách sa zajace združujú len v dobe párenia, to začína prevažne vo februári, ale počas teplého počasia aj v januári alebo v decembri a trvá až do augusta alebo do septembra. Ak teda vidíme na poli pobehovať viac zajacov, prvý z nich je októbrová zajačica a za ňou sprievod zajacov. Gravidita trvá približne 42 dní a zajačica rodí 2 až 4 mláďat[5]. Mláďatá sa rodia plne osrstené a na rozdiel od mláďat králika divého vidia. Mláďatá sú krátko po narodení schopné behať a za 4 týždne sa dokážu osamostatniť. Každá zajačica za rok odrodí 7 až 10 zajačikov. Mnoho z nich však uhynie, a tak za rok prežijú len 2 až 4.

Je bylinožravý, cez leto požiera najmä rôzne byliny, zvyšky plodín po zbere, cez zimu ohrýza aj konáre a na jar vyhľadáva aj mladé púčiky. Svoje územie si značkuje sekrétom. Medzi jeho prirodzených predátorov patrí najmä orol a mäsožravé dravce, napr. líška alebo vlk.

Vďaka novým poľnohospodárskym postupom na území mnohých európskych štátov, jeho populácia v minulých rokoch drasticky klesla. Skôr dochádzalo k jeho premnoženiu, hustota bola až 2 000 zajacov na 1 000 hektárov a dokázal tak pôsobiť veľké škody poľnohospodárom a lesníkom.[5][6]

ReferencieUpraviť

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 26. júna 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Zajac poľný - Lepus europaeus, s. 200 - 206.
  3. FULIER, P. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav Veľké Šarovce [1]
  4. Rychlost savců - Savci, internetová encyklopedie [online]. Univerzita Palackého, upol.cz, 1998 – 2005, [cit. 2013-04-22]. Dostupné online. (po česky)
  5. a b Atlas živočíchov – zajac poľný [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-19]. Dostupné online.
  6. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Zajac poľný, s. 122.

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Zajíc polní na českej Wikipédii a European Hare na anglickej Wikipédii.