Svätá Zdislava z Lemberku (* cca. 1220, Križanov – † 1252, Lemberk) bola česká šľachtičná a zakladateľka kláštorov a nemocníc. V roku 1907 bola vyhlásená za blahoslavenú a v roku 1995 pápežom Jánom Pavlom II. za svätú. V tom istom roku požiadal litoměřický biskup o zmenu patrocínia diecézy a od roku 2000 je sv. Zdislava hlavnou patrónkou litoměřickej diecézy. Od roku 2002 je aj patrónkou Libereckého kraja.

Svätá
Zdislava z Lemberku
Forenzná rekonštrukcia podoby tváre sv. Zdislavy z Lemberku
Forenzná rekonštrukcia podoby tváre sv. Zdislavy z Lemberku
Biografické údaje
Narodeniecca. 1220
Křižanov, Česko
Úmrtie1252
Lemberk, Česko
HrobKostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy
Uctievanie
Začiatok beatifikačného procesu1895
Blahorečenie27. august 1907
Vatikán
Pius X.[1]
Svätorečenie21. máj 1995
Olomouc[1]
Ján Pavol II.[1]
Atribútyjej deti, ošetruje chorých, kôš s chlebom,[1] kríž s ružami[1]
Patronátrodín,[1] libereckého kraja, kongregácie sestier dominikánok, Litoměřická diecéza, český národ[1]
CirkevKatolícka cirkev
Sviatok1. január,[1] 30. máj[1] (spomienka v Česku)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsZdislava z Lemberku
(multimediálne súbory na commons)

Jej otec bol Pribyslav z Križanova na Morave[2] a matka Sibyla, pôvodom zo Sicílskeho kráľovstva na juhu Talianska, ktorá prišla do českých zemí s Kunhutou Švábskou, nevestou kráľa Václava I. Zdislava mala niekoľko súrodencov – dospelého veku sa dožili sestry Alžbeta, vydatá za Smila z Lichtemburka, a Eufémia, manželka Bočka z Obřan.

O jej mladosti sa vie veľmi málo. Jej rodičia mali veľmi vrúcny vzťah k duchovnu a katolíckej cirkvi, takže je teoreticky možná jej výchova v niektorom z moravských kláštorov, alebo aspoň ich vplyv na Zdislavinu výchovu.

V roku 1238 sa vydala za Havla z Lemberku, ktorý bol blízky dôverník kráľa Václava I. Narodili sa im pravdepodobne štyri deti: spoľahlivo doložení synovia Havel, Jaroslav a Zdislav a možno aj dcéra Markéta, ktorú spomína iba Žďárska kronika.

Zdislava bola zrejme ráznou a energickou ženou. Jej meno je spájané s dominikánskymi kláštormiTurnove a v Jablonnom v Podještědí. V druhom menovanom išlo zároveň aj o špitál, do ktorého, napriek svojmu vysokému postaveniu, osobne dochádzala a starala sa o chorých. S manželovým súhlasom vstúpila do tretieho rádu sv. Dominika.[3]

Zomrela predčasne približne v 33 rokoch, avšak antropologický výskum nepotvrdil tradovanú tuberkulózu. Pochovaná je v kostole sv. Vavrinca v Jablonnom, ktorého stavbu začala, ale už sa nedožila jej dokončenia.[4]

Uctievanie

upraviť
 
Ľavý bočný oltár v bazilike v Jablonnom s relikviárom sv. Zdislavy

O jej blahorečenie požiadal už v roku 1849 litoměřický biskup Augustin Bartoloměj Hille, avšak bezvýsledne. Proces sa začal až o 46 rokov neskôr, v roku 1895. Impulzom pre beatifikáciu bola aktivita farára z Jablonného v Podještedí Josefa Tschörcha, ktorý požiadal o potvrdenie kultu pani Zdislavy z Lemberka, ktorý bol už od nepamäti. V spolupráci litoměřického biskupa Emanuela Jana Schöbela, litoměřického kanovníka Josefa Štěrbu a litoměřického dominikána Benedikta Kundráta boli vykonané všetky potrebné práce pre beatifikáciu.[5] Proces blahorečenia bol dokončený 6. septembra 1900 a dodaný Kongregácii pre svätorečenie do Ríma. Kongregácia vyjadrila súhlas k procesu 27. augusta 1907 a pápež sv. Pius X. 28. augusta 1907 Zdislavu z Lemberka blahorečil.[6][7]

Vatikán v roku 1995 uznal zázrak uzdravenia MUDr. Františka Straku: v roku 1989 sa jeho príbuzní modlili ku Zdislave a MUDr. Straka sa prebudil z klinickej smrti.[8] Preto 21. mája 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Česka na stotisícovom zhromaždení na letisku v Olomouci - Neředíne svätorečil blahoslavenú Zdislavu z Lemberku spolu s blahoslaveným Janom Sarkanderom.[9] Na žiadosť litoměřického biskupa Josefa Koukla bola vyhlásená v tom istom roku za hlavnú patrónku litoměřickej diecézy[10] a jej hrob v Jablonnom v Podještědí je diecéznym pútnickým miestom.

V roku 2002 vydala Česká národná banka k 750. výročiu úmrtia Zdislavy pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Kč.

 
Bazilika sv. Vavrinca a sv. Zdislavy v Jablonnom v Podještědí

Významné vyobrazenia sv. Zdislavy

upraviť

V roku 2018 prebehla z podnetu komtúra Rádu sv. Lazára Jeruzalemského Augustina Karla Andrle Sylora a s podporou litoměrickej diecézy rekonštrukcia podoby sv. Zdislavy z kostrových pozostatkov hlavy. Lebka bola digitalizovaná do 3D modelu českou spoločnosťou Geo-cz. Následne bola brazílskym odborníkom na 3D grafiku a dizajnérom Cícerom Moraesom vytvorená najpravdepodobnejšia podoba sv. Zdislavy.[11]

 
Sv. Zdislava z Lemberku a sv. Jan Sarkander

Inšpirácia v literatúre

upraviť

Zdislava z Lemberku sa stala námetom pre viac ako 15 stvárnení v beletristických textoch:

  • Píseň na blahoslavenou Zdislavubáseň Jakuba Demla, 1952
  • Země Nikoho – báseň v zbierke Jiřího Kuběnu, 1961
  • V erbu lvice – román Aleny Vrbovej, 1977
  • Útek do Egypta cez Kráľovstvo české - román pre mládež od Otfrieda Preusslera, 1978
  • Paní z Lemberka: o blahoslavené Zdislavě – novela Vojtěšky Mazálkovej, 1991
  • Legenda o paní Zdislavě – povesť Richarda Neugebauera, 1991
  • Zdislava, plamen Boží – básnická zbierka Zuzany Novákovej a Jaroslava Nováka, 1992
  • Kytice z královské zahrady: příběhy svatých ochránců Čech a Moravy pro děti – príbehy pre deti od Ivana Renča, 1993
  • Zdislava: paní čistého života: příběh jedné z českých světic – novela Pavla Sýkoru a Zdeňka Ferbara, 1995
  • O dobré Paní Zdislavě – próza Přemysla Ruta, 2002
  • Dýka s hadem, aneb, Tři zločiny, které rozřešil královský prokurátor Oldřich z Chlumu léta Páně 1269 – román Vlastimila Vondrušku, 2002
  • Zdislava a ztracená relikvie – román Vlastimila Vondrušku, 2003[12]
  • Naše paní Zdislava – básnická zbierka Jana Hraběte-Kroupu, 2003
  • Povídky o svaté Zdislavě – poviedky Magdalény Tůmovej, 2007
  • Paní Zdislava z Lemberka – báseň Marie Dolistovej preložená do šiestich jazykov, 2009[13]

Inšpirácia vo filme a hudbe

upraviť
  • Královna severních záseků – oratórium Ondřeja Fibicha a Jiřího Smrža, 1993
  • V erbu lvice – film režiséra Ludvíka Rážu podľa rovnomenného románu, 1994[14]
  • Svatá Zdislava – oratórium skladateľa Miloša Boka, 2001
  • Zdislava z Lemberka – kantáta z cyklu České nebe Jana Zástěru na text Marie Dolistovej, 2018
  • Já vládnu pouze láskou – kantáta Jana Zástěru k oslave výročia 800 rokov od narodenia sv. Zdislavy na text Jana Matouška, 2020

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g h i Životopisy svätých [online]. zivotopisysvatych.sk, [cit. 2024-07-19]. Dostupné online.
  2. Českolipsko a Máchův kraj. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Krajina, lidé, zvyky, s. 10.
  3. sv. Zdislava [online]. catholica.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
  4. Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
  5. Život – impulsy [online]. Česká dominikánská provincie, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. (po česky)
  6. Českolipsko, str. 10
  7. Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
  8. ŠOLCOVÁ, Štěpánka. ZDISLAVA Z LEMBERKA (postavení ženy ve středověku). Bakalářská práce. Ústí nad Labem : UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE, 2020. Dostupné online. S. 66. Archivované z originálu.
  9. Apoštolská cesta papeže Jana Pavla II. do České republiky (20.-22. května 1995) [online]. web.archive.org, 2012-05-12, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. Archivované 2012-05-12 z originálu.
  10. Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
  11. Vědci vtipně vyřešili záhadu účesu svaté Zdislavy. Podívejte se jak [online]. iDNES.cz, 2018-05-31, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. (po česky)
  12. Zdislava a ztracená relikvie. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 978-80-243-2899-7.
  13. Paní Zdislava z Lemberka = Pani Zdzisława z Lemberka = Knjeni Zdźisława z Lemberka = Frau Zdislawa aus Lemberg = Sinjorino Zdislava de Lemberk = Lady Zdislava from Lemberk. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-80-86673-15-8.
  14. Filmová databáze FDb.cz: V erbu lvice

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zdislava z Lemberka na českej Wikipédii.