Zoznam spišských biskupov
Zoznam spišských biskupov obsahuje zoznam diecéznych a pomocných biskupov spolu s kapitulárnymi vikármi a diecéznym administrátorom na biskupskom stolci v Spišskej Kapitule.[1][2][3]
Vznik Spišskej diecézy
upraviťKoncom 13. storočia bol spišský prepošt Jakub z Vlkovej (de Farkasfalva) prvýkrát menovaný ad personam titulom spišského biskupa (episcopus Scepusiensis) aj napriek tomu, že k oficiálnemu ustanoveniu samostatného Spišského biskupstva došlo až v roku 1776.[4] Neskôr kráľ Ľudovít I. Veľký spoločne s manželkou a kapitulou požiadal Svätú stolicu o povýšenie Spišského prepoštstva na biskupstvo. K zriadeniu biskupstva však nedošlo. V nasledujúcich storočiach pápeži udelili spišským prepoštom výsady používať biskupskú mitru, berlu a ďalšie insígnie. Myšlienkou zriadenia biskupstva sa zaoberal už ostrihomský arcibiskup Peter Pazmáň.[5] Minimálne od 13. marca 1776 má zmysel hovoriť o spišských biskupoch a biskupstve, ktoré pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex aj na základe dekrétu Márie Terézie vyčlenil z Ostrihomského arcibiskupstva. Pripojením územia Liptovskej a Oravskej župy k bývalému Spišskému prepoštstvu vznikla Spišská diecéza.[1]
Obdobie biskupstva od roku 1776 až po súčasnosť
upraviťNo. | Portrét | Erb | Meno | od | do | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|
1. | Karol Salbeck | 16. september 1776 | † 15. jún 1785 | titulárny biskup nemesinsky | ||
sedisvakancia | 1785 | 1787 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Ján Molnár | |||
2. | Ján Anton Révai | 7. apríl 1787 | † 9. január 1806 | titulárny biskup bacenský | ||
sedisvakancia | 1806 | 1807 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár František Madočáni | |||
3. | Michal Brigido | 23. marec 1807 | † 23. jún 1816 | v roku 1807 menovaný do úradu ľubľanského arcibiskupa, ktorého sa zriekol a vrátil sa na uprázdnené spišské biskupstvo; používal titul arcibiskup a biskup spišský | ||
sedisvakancia | 1816 | 1819 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár a pomocný biskup Štefan Čech | |||
4. | Ján Ladislav Pyrker | 18. apríl 1819 | † 2. október 1820 | menovaný za patriarchu Benátok a neskôr za jágerského arcibiskupa | ||
sedisvakancia | 1820 | 1823 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár a kanonik Anton Fridmanský | |||
5. | Jozef Bélik | 24. november 1823 | † 5. marec 1847 | titulárny biskup fariský a almisieniský | ||
sedisvakancia | 1847 | 1848 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Ján Andujár, ktorého po jeho smrti 16. júla 1847 vystriedal prakticky až do roku 1851 Dominik Biacovský | |||
6. | Vincent Jekelfaluši | jún 1848 | 1849 | za spišského biskupa len menovaný, titulárny biskup almijský, pápežský prelát, neskôr odstúpil z funkcie | ||
sedisvakancia | 1849 | 1851 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Dominik Biacovský | |||
7. | Ladislav Zábojský | 25. máj 1851 | † 11. september 1870 | |||
sedisvakancia | 1870 | 1871 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Roman Kežmarský | |||
8. | Jozef Samassa | 26. jún 1871 | 1873 | pápežský prelát, neskôr jágerský arcibiskup, kardinál | ||
sedisvakancia | 1873 | 1874 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Roman Kežmarský | |||
9. | Juraj Čáska | 28. február 1874 | 27. október 1891 | pápežský komorník, neskôr kaločský arcibiskup | ||
sedisvakancia | 1891 | 1891 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár František Liptaj | |||
10. | Pavol Smrečáni | 1. december 1891 | 1903 | neskôr veľkovaradísnky biskup | ||
sedisvakancia | 1903 | 1904 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár kanonik Ferdinand Ferček | |||
11. | Alexander Párvy | 6. apríl 1904 | † 24. marec 1919 | titulárny biskup karparský | ||
sedisvakancia | 1919 | 1920 | biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár a hnilecký farár Štefan Mišík, ktorého po jeho smrti vystriedal Marián Blaha, neskorší banskobystrický biskup | |||
12. | Ján Vojtaššák | 13. november 1920 | † 4. august 1965 | od roku 1950 až do konca jeho života bol komunistickým režimom zbavený vedením Spišskej diecézy | ||
sedes impedita (hatený stolec) |
1950 | 1989 | diecézu v tomto období spravovali kapitulní vikári; najprv komunistickým režimom dosadený Andrej Scheffer (1950 – 1968), neskôr bol zvolený a schválený Jozef Ligoš (1968 – 1973) a posledným kapitulným vikárom bol Štefan Garaj (1973 – 1989) | |||
13. | František Tondra | 26. júl 1989 | 2011 | odstúpil z funkcie po dovŕšení kánonického veku | ||
14. | Štefan Sečka | 4. august 2011 | † 28. október 2020 | titulárny biskup Sita | ||
sedisvakancia | 29. október 2020 | 21. október 2023 | diecézu spravoval diecézny administrátor Ján Kuboš, pomocný biskup, ktorý bol 29. októbra 2020 zvolený zborom konzultorov. | |||
15. | František Trstenský | 21. október 2023 | – |
No. | Portrét | Erb | Meno | od | do | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|
1. | Štefan Čech | 15. máj 1815 | 12. máj 1819 | titulárny biskup belehradský a smederevský, neskôr košický biskup | ||
2. | Martin Kheberich | 20. február 1916 | † 29. apríl 1951 | titulárny biskup sabratský | ||
3. | Štefan Barnáš | 5. november 1949 | † 19. apríl 1964 | titulárny biskup z Connany | ||
4. | Štefan Sečka | 27. júl 2002 | 10. september 2011 | menovaný za diecézneho biskupa | ||
5. | Andrej Imrich | 11. júl 1992 | 15. október 2015 | titulárny biskup de Castello Tituliano, odstúpil z funkcie po dovŕšení kánonického veku | ||
6. | Ján Kuboš | 25. marec 2020 | súčasnosť | titulárny biskup Quiza, od 29. októbra 2020 do 21. októbra 2023 aj diecézny administrátor |
Referencie
upraviť- ↑ a b Spišskí biskupi v histórií In: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie [online]. Spišské Podhradie: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Vladimír Olejník. Zoznam prelátov spojených s dejinami Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule. In: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ed. Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník. Spišské Podhradie, Levoča : Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Štúdio J+J, 2017. ISBN 978-80-971341-5-0. S. 358 – 360.
- ↑ FRIEDRICH, Gustav. Rukověť křesťanské chronologie. Praha, Litomyšl : Nakladatelství Paseka, 1997. ISBN 80-7185-118-3. S. 254 – 255. (po česky)
- ↑ SROKA, Stanisław Andrzej. Epizódy z dejín Spiša a Šariša v neskorom stredoveku. Kraków : Homini, 2001. ISBN 83-87933-86-4. S. 26.
- ↑ Jozef Špirko. Začiatky Spišského biskupstva. Snahy v minulosti o jeho utvorenie. In: Mons sancti Martini. Vrch svätého Martina. Sborník z príležitosti sedemdesiatky J. E. Msgr. Jána Vojtašáka, biskupa spišského. Ed. Peter Galan. Ružomberok : LEV, 1947. S. 37 – 50.
Literatúra
upraviť- ZUBKO, Peter. Spišskí biskupi. 2. preprac. dopl. vyd. Košice : Seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, 2008. 67 s. ISBN 978-80-89138-97-5.
- TYROL, Anton; OLEJNÍK, Vladimír. Vznik biskupstva, osobnosti a najnovšie udalosti. Zväzok IV. Ružomberok : VERBUM – vydavateľstvo KU, 2021. 228 s. (Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly.) ISBN 978-80-561-0839-0.
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviť- Zoznam spišských biskupov na Catholic-Hierarchy (po anglicky)
- Zoznam spišských biskupov na GCatholica (po anglicky)