Zoznam spišských prepoštov
Zoznam spišských prepoštov obsahuje zoznam prepoštov na prepoštskom a neskôr veľprepoštov pri biskupskom stolci v Spišskej Kapitule.[1][2]
Obdobie prepoštstva od začiatku 13. storočia až do roku 1776
upraviťVznik Spišského prepoštstva sa spája všeobecne so saskou kolonizáciou na Spiši na konci 12. alebo na začiatku 13. storočia. Od svojho vzniku patrilo do Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré založil už uhorský kráľ Štefan I. Koncom 13. storočia bol spišský prepošt Jakub z Vlkovej (de Farkasfalva) menovaný uhorským kráľom Ondrejom III. prvýkrát ad personam titulom spišského biskupa (episcopus Scepusiensis), a to aj napriek tomu, že k oficiálnemu zriadeniu samostatného Spišského biskupstva došlo až v roku 1776.[pozn. 1][3]
Ľudovít I. Veľký spoločne s manželkou a kapitulou požiadal Svätú stolicu o povýšenie Spišského prepoštstva na biskupstvo. K zriadeniu biskupstva však nedošlo. V nasledujúcich storočiach pápeži udelili spišským prepoštom výsady používať biskupskú mitru, berlu a ďalšie insígnie. Myšlienkou zriadenia biskupstva sa zaoberal aj ostrihomský arcibiskup Peter Pazmáň.[4]
V časoch od Stanislava Várajiho po Mikuláša Balogha boli spišskí prepošti menovaní uhorskými panovníkmi titulárnymi biskupmi (episcopi titulares) niektorých diecéz obsadených Osmanmi .[pozn. 2] Od prepošta Ladislava Matiašovského po posledného prepošta Jozefa Karola Zbiška boli volenými biskupmi (episcopi electi).[pozn. 3] Niektorí poslední spišskí prepošti mali aj biskupskú konsekráciu, čím sa v Spišskom prepoštstve riešila otázka vysluhovania sviatosti a svätení (birmovanie, rozhrešovanie od tzv. rezervátov, formácia kňazov alebo svätenie olejov na Zelený štvrtok či konsekrácia kostolov). Mnohí zo spišských prepoštov zároveň riadili alebo usadli na biskupský stolec v rôznych uhorských diecézach.[6][7]
No. | Portrét | Pečať/Erb | Meno | od | do | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|
1. | Adolf | 1209 | ? | |||
2. | Matej | 1240 | 1260 | |||
3. | Mutimír | 1263 | 1281 | |||
4. | Lukáš | 1282 | ? | |||
5. | Bartolomej | 1283 | 1284 | |||
6. | Jakub z Vlkovej | 1283 | 1301 | spišský biskup ad personam | ||
7. | Pavol | 1301 | 1315 | predtým kaločský prepošt | ||
8. | Henrich | 1315 | 1322 | neskôr vesprémsky biskup | ||
9. | Ján | 1323 | 1347 | neskôr vesprémsky biskup, vyslanec kráľa na pápežskom dvore v Avignone | ||
10. | Mikuláš z Veľkej Lomnice | 1347 | 1356 | |||
11. | Dominik Bubek | 1357 | 1360 | neskôr čanádsky a varadínsky biskup | ||
12. | Benedikt Him | 1360 | 1379 | osobný kaplán kráľa Ľudovíta I. Veľkého, pravdepodobne nesídlil v Spišskej Kapitule; neskôr vesprémsky biskup | ||
13. | Ján Kropidlo | 1379 | 1382 | pravdepodobne nesídlil v Spišskej Kapitule, neskôr biskup v Poľsku | ||
14. | Mikuláš | 1382 | 1392 | osobný kaplán kráľa Žigmunda Luxemburského | ||
15. | Juraj z Čorne | 1392 | 1405 | |||
16. | Mikuláš Dóža Marcali | 1405 | 1408 | pravdepodobne nesídlil v Spišskej Kapitule, zároveň vacovský biskup | ||
17. | Juraj z Pavloviec nad Uhom | 1408 | 1419 | pravdepodobne nesídlil v Spišskej Kapitule, neskôr sedmohradský biskup a ostrihomský arcibiskup | ||
18. | Juraj z Kežmarku | 1419 | 1433 | |||
19. | Ján Stock | 1433 | 1464 | zároveň lekár Žigmunda Luxemburského | ||
20. | Gašpar Back | 1464 | 1493 | |||
21. | Juraj Mekcsei | 1493 | 1505 | |||
22. | Ladislav z Čobádu | 1505 | 1511 | |||
23. | Ján Horvát z Lomnice | 1505, 1511 | 1544 | |||
24. | Stanislav Váraji | 1545 | 1548 | titulárny biskup päťkostoliansky | ||
25. | Blažej z Petrovaradína | 1549 | 1560 | titulárny biskup vacovský | ||
26. | Peter Paulini | 1560 | † ? apríl 1561 | titulárny biskup čanádsky | ||
27. | Gregor Bornemisa | 1561 | 1684 | titulárny biskup varadínsky | ||
28. | Martin Pethe | 1587 | 1605 | zároveň kaločský arcibiskup, titulárny biskup rábsky | ||
29. | Ladislav Hosutóty | 1606 | 1648 | titulárny biskup varadínsky | ||
30. | Matej Tarnóci | 1648 | 1655 | titulárny biskup čanádsky a vacovský | ||
31. | Ján Pálfalvai | 1655 | † 23. apríl 1663 | titulárny biskup varadínsky a sedmohradský | ||
32. | Juraj Baršoň | 1663 | 1675 | titulárny biskup varadínsky a jágerský | ||
33. | Joachim Lužensky | 1676 | † 6. február 1681 | titulárny biskup varadínsky | ||
34. | Andrej Šebestén | 1681 | 1683 | titulárny biskup sedmohradský | ||
35. | Mikuláš Balog | 1683 | † 6. október 1689 | titulárny biskup vacovský | ||
36. | Ladislav Matiašovský | 1689 | 1696 | titulárny biskup temnenský, neskôr nitriansky biskup | ||
37. | Ján Žigraj | 1696 | 1718 | titulárny biskup temnenský | ||
38. | Dominik Anton Brenner | 1706 | 1709 | násilne dosadený Františkom II. Rákocim | ||
39. | Imrich Pongrác | 1719 | † 22. december 1724 | titulárny biskup fareský | ||
40. | Ján Pelc | 1725 | † 4. január 1740 | titulárny biskup stagnenský | ||
41. | František Barkóci | 1740 | 1744 | titulárny biskup tenagrijský, neskôr jágersky biskup a ostrihomský arcibiskup | ||
42. | Alexander Mariáši | 8. marec 1745 | † 19. apríl 1755 | titulárny biskup kninský | ||
43. | Jozef Karol Zbiško | 1755 | † 10. máj 1774 | titulárny biskup kninský |
Obdobie biskupstva od roku 1776 až po súčasnosť
upraviťPo vzniku Spišského biskupstva a premene kolegiálnej kapituly na katedrálnu kapitulu došlo došlo k premene titulu predstaviteľa kapituly z prepošta na veľprepošta (preapositus [maior] infulatus). Zároveň došlo k zmene celej štruktúry Spišskej Kapituly a úpravám ďalších hodností jej členov. Od veľprepošta Antona Jasvica mali spišskí veľprepošti právo nosiť pri liturgii biskupskú mitru, a to napriek tomu že nemuseli mať mať biskupské svätenie.[1]
No. | Portrét | Erb | Meno | od | do | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|
1. | Ján Feja | 14. september 1776 | † 12. november 1784 | titulárny biskup skutarský | ||
2. | Anton Jasvic | 6. január 1785 | † 21. január 1802 | pôvodne kaplán arcivojvodkyne Márie Anny | ||
3. | Jozef Vitális | 11. november 1803 | † 12. november 1804 | oravský archidiakon | ||
4. | František Madočáni | 1806 | † 19. január 1809 | katedrálny archidiakon, kapitulárny vikár | ||
5. | Štefan Maťašovský | 9. august 1809 | † 25. marec 1815 | katedrálny archidiakon, apoštolský protonotár | ||
6. | Anton Fridmanský | 1815 | † 25: február1824 | kapitulárny vikár, biskup Skopje | ||
7. | Ján Maťašovský | 3. január 1825 | † 6. február 1827 | katedrálny archidiakon | ||
8. | Ján Andujár | 1. máj 1830 | † 16. júl 1847 | katedrálny archidiakon, kapitulárny vikár, biskup vovadrijský | ||
9. | Dominik Biacovský | 21. marec 1848 | † 8. apríl 1869 | kapitulárny vikár | ||
10. | Roman Kežmarský | 8. september 1874 | † 25. apríla 1880 | katedrálny archidiakon, kapitulárny vikár, pápežský prelát | ||
11. | František Liptaj | 22. jún 1880 | † 11. október 1903 | kapitulárny vikár, biskup novijský, pápežský prelát | ||
12. | Ferdinand Ferček | 22. november 1904 | † 20. november 1918 | kapitulárny vikár, pápežský prelát | ||
13. | Martin Kheberich | 1919 | 1951 | zároveň spišský pomocný biskup | ||
14. | Štefan Ľach | 25. jún 1951 | † 30. máj 1963 | do roku 1948 zastával aj úrad starostu Spišskej Kapituly, nelegitímne menovaný Andrejom Schefferom | ||
15. | Martin Galovič | 1963 | † 14. apríl 1969 | nelegitímne menovaný Andrejom Schefferom |
Poznámky
upraviť- ↑ Po ňom titul spišského biskupa ďalší prepošti nevlastnili.[1]
- ↑ Panovník ich udeľoval bez súhlasu Svätej stolice s odvolaním, že koná v rámci najvyššieho patronátneho práva apoštolského majestátu uhorských kráľov. Títo biskupi nemali zvyčajne riadne biskupské svätenie ani žiadnu biskupskú právomoc a nespravovali žiadnu diecézu. Tradícia menovania titulárneho biskupa sa v Spišskej diecéze zachovala dodnes, pričom pápež udeľuje titulatúru niektorej zo zaniknutých diecéz spišskému diecéznemu a pomocnému biskupovi.[1]
- ↑ De facto sú obe hodnosti v tomto čase synonymami prekladanými do slovenčiny ako titulárny biskup.[5] Primárne nešlo o biskupov Osmanmi obsadených uhorských diecéz, ale o čestný titul, ktorý udeľoval panovník niektorým kandidátom na diecézneho biskupa alebo titulárneho biskupa a neprijali biskupské svätenie. Zdriedka sa titul veľprepošta spájal aj s biskupskou vysviackou. Títo biskupi nemali vlastnú diecézu a pôsobili iba v prepoštstve, do ktorého boli menovaný.[1]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e Vladimír Olejník. Zoznam prelátov spojených s dejinami Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule. In: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ed. Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník. Spišské Podhradie, Levoča : Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Štúdio J+J, 2017. ISBN 978-80-971341-5-0. S. 358 – 360.
- ↑ TYROL, Anton; OLEJNÍK, Vladimír. Vznik biskupstva, osobnosti a najnovšie udalosti. Zväzok IV. Ružomberok : VERBUM, 2021. 228 s. (Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly.) ISBN 978-80-561-0839-0.
- ↑ SROKA, Stanisław Andrzej. Epizódy z dejín Spiša a Šariša v neskorom stredoveku. Kraków : Homini, 2001. ISBN 83-87933-86-4. S. 26.
- ↑ Jozef Špirko. Začiatky Spišského biskupstva. Snahy v minulosti o jeho utvorenie. In: Mons sancti Martini. Vrch svätého Martina. Sborník z príležitosti sedemdesiatky J. E. Msgr. Jána Vojtašáka, biskupa spišského. Ed. Peter Galan. Ružomberok : LEV, 1947. S. 37 – 50.
- ↑ TOMKO, Jozef. Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku. 1. vyd. Spišské Podhradie : Kňazský seminár J. Vojtaššáka, 1995. ISBN 80-7142-026-3. S. 32 – 33.
- ↑ ZUBKO, Peter. Spišskí biskupi. 2. preprac. dopl. vyd. Košice : Seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, 2008. 11 – 14 s. ISBN 978-80-89138-97-5.
- ↑ GLEJTEK, Miroslav; LABANC, Peter. Spišské prepoštstvo na prelome stredoveku a novoveku I. Príspevok k náboženským dejinám Spiša. Trnava, Kraków : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2015. ISBN 978-83-7490-879-5. S. 32 – 56.
Literatúra
upraviť- Peter Labanc. Zoznam spišských prepoštov. In: HOMZA, Martin; SROKA, Stanisław. Historia Scepusii. Vol. I. Bratislava, Krakov : Katedra slovenských dejín FiF UK, 2009. ISBN 978-80-968948-2-6. S. 564 – 565.
- Z dejín Spišského prepoštstva: Zborník z medzinárodnej konferencie pri príležitosti 800. výročia prvej známej písomnej zmienky o Spišskom prepoštstve. Ed. Ľuboslav Hromják. Zväzok X. Spišské Podhradie : Kňazský seminár J. Vojtaššáka, 2010. 274 s. (Studia Theologica Scepusiensia.) ISBN 978-80-89170-34-0.
- LABANC, Peter. Spišskí prepošti do roku 1405. Trnava, Kraków : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2011. 232 s. (Studia Minora.) ISBN 978-83-7490-440-7.