Otvoriť hlavné menu

Čajka smejivá (iné názvy čajka chichotavá, čajka smejivá – obyčajná[3]; lat. Chroicocephalus ridibundus[4][5] staršie Larus ridibundus) je druh z čeľade čajkovité (Laridae ). Hniezdi v Palearktíde. Vyskytuje sa takmer na polovici územia Slovenska, hniezdi na ostrovoch.[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov čajka smejivá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, populácia v Európe v rokoch 1990 – 2013 mierne klesla, kým v severnej Amerike za posledných 40 rokov tamojšie populácie výrazne stúpli o 361%, to je 46,6% nárast každú dekádu. Prieskum bol vykonávaný na území menšom ako je polovica areálu rozšírenia na severoamerickom kontinente.[1]

Čajka smejivá
Larus ridibundus.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Chroicocephalus ridibundus
Carl Linné/Jean-Marc Pons, 1766/2005
Synonymá
čajka chichotavá,
čajka smejivá – obyčajná
ChroicocephalusRidibundusIUCN2019-2.png
Mapa rozšírenia čajky smejivej

██  Hniezdiaca, výskyt v letnom období

██  Hniezdiaca, celoročný výskyt

██  Migrujúca

██  Nehniezdiaca

██  Na potulkách (závislosť na sezóne nejasná)

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Obsah

OpisUpraviť

Čajka smejivá meria 37[7] – 44 cm[8], rozpätie krídel má 94 – 105 cm a váži 211 – 340 g.[9]

HlasUpraviť

Ozýva sa veľmi hlasno hlavne v hniezdnych kolóniách[7][8] ostrým volaním "kriää" a varovným hlasom "ke-ke-ke".[8]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Čajka smejivá sa na Slovensku vyskytuje celý rok. Hniezdi v kolóniách na ostrovoch veľkých vodných nádrží a rybníkov. Koncom februára prilietajú na hniezdiská a po vyhniezdení ich môžeme nájsť skoro na polovici územia Slovenska. Zimujú na nezamrznutých vodných plochách a za potravou zalietajú na polia, do miest a na smetiská.[6]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 9 000 – 17 000, zimujúcich jedincov 12 000 – 35 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[6] a 2001 žiadny.[10] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][11][12] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[6]

BiotopUpraviť

Uprednostňujú vodné plochy, močiare a rybníky. Na ostrovoch vodných plôch hniezdia a v okolí hľadajú potravu. V mimohniezdnom období sa vyskytujú pri riekach, väčších vodných tokoch, na poliach aj na sídliskách miest.[6][9]

PotravaUpraviť

Čajka smejivá sa živí najmä živočíšnou potravou. Vodný aj suchozemský hmyz a jeho larvy, ryby a drobné cicavce. Zo začiatku jari vyhľadáva suchozemský hmyz a červy, ak ho je nedostatok tak sa viac orientujú na vodný hmyz, hraboše a ryby. Z vodnej hladiny zbierajú rôzne odpadky v zimnom období. Konzumujú aj rastlinnú potravu, odtrhujú si zo stromov čerešne i žalude.[9]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 23. augusta 2019
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-10]. Dostupné online.
  4. Pons, J.-M., A. Hassanin & P. A. Crochet (2005). Phylogenetic relationships within the Laridae (Charadriiformes: Aves) inferred from mitochondrial markers. Molecular phylogenetics and evolution 37(3):686-699
  5. IOC World Bird List v 9.2 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Noddies, gulls, terns, auks [online]. worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, rev. 2019-06-22, [cit. 2019-08-23]. Dostupné online.
  6. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová a Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Čajka smejivá, s. 317 – 320.
  7. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť