Doprava

riadený presun z jedného miesta na druhé
O slovenskej politickej strane Hlas pravice (bývalý názov DOPRAVA) pozri Hlas pravice.

Doprava (odlišný je termín preprava) môže byť:

  • úmyselný pohyb (jazda, plavba, let) dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava[1]
  • odvetvie národného hospodárstva zabezpečujúce prepravu (premiestňovanie) osôb, vecí, správ a podobne[2]
Dopravný prostriedok - autobus, premávajúci v meste Cambridge

Charakteristika upraviť

Objektom môžu byť predmety, osoby, ale napríklad aj informácie alebo energia. Doprava informácií sa zvyčajne vydeľuje ako samostatný odbor, komunikácia a telekomunikácie. Druhom dopravy je takisto prenos elektrickej energie. Tento článok sa ďalej zaoberá najmä dopravou predmetov a osôb.

Najstarším spôsobom dopravy je chôdza. V rozvinutých krajinách sa ľudia pešo dopravujú skôr na kratšie vzdialenosti, a chôdza na dlhšie vzdialenosti je spôsobom oddychu a trávenia voľného času (pešia turistika). Ľudia takisto doteraz nosia náklady v náročnom teréne (nosiči v horách).

Ďalším historickým spôsobom dopravy je využitie zvierat, na jazdu, nosenie alebo ťahaniu nákladu.

Doprava ako odvetvie národného hospodárstva upraviť

Vlastným produktom dopravy ako činnosti materiálnej výroby je preprava. Preprava síce nemá vecný charakter, umožňuje však dokončenie procesu tvorby úžitkových hodnôt v podobe výrobkov. V minulosti vzhľadom k problematickému rozlíšeniu dopravy na osobnú a nákladnú v praxi, sa celá doprava zaraďovala do jedného odvetvia, ktoré sa pri hrubom triedení, resp. pri nemožnosti rozlíšiť jeho výrobnú a nevýrobnú časť, zaraďovalo medzi odvetvia hmotnej výroby.[3] V súčasnosti sa nákladná doprava zaraďuje medzi výrobné odvetvia národného hospodárstva a osobná doprava patrí medzi nevýrobné odvetvia národného hospodárstva.

Prvky dopravy upraviť

Technológia použitá na dopravu sa skladá z dopravných prostriedkov, dopravnej infraštruktúry a organizácie dopravy.

Základ dopravy tvoria:

  • dopravné prostriedky - mobilná časť dopravy (automobil, loď.. atď)
  • dopravné cesty - uskutočňuje sa po nich pohyb dopravných prostriedkov (umelé-(cesty, železnice..) a prirodzené(moria, oceány..)
  • dopravné zariadenia - statická doprava (prístavy, letiská, parkoviská..)

Funkcie dopravy upraviť

Dopravu považujeme za tzv. jej funkciu vyvolanú na území, pretože ľudské aktivity sú priestorovo rozmiestnené a jej nutnosť dopravných väzieb medzi nimi.

Medzi základné funkcie patria napr.:

  • bydlisko
  • pracovisko
  • kultúra
  • obchody

Doprava teda nie je základnou funkciou mesta ale je týmito základnými funkciami vyvolaná. Vyvoláva ju priestorová odľahlosť týchto funkcií.

Premiestňujeme sa preto, že musíme, a nie, že chceme.

Doprava vyvoláva celý rad nákladov. Časť z nich platí používateľ, motorista, daňami v cenách PHM, cestujúci verejnej dopravy v cestovnom. Avšak používateľ zaplatí len niektoré náklady.

Tie ostatné, ktoré sa označujú ako externé náklady – externality zaplatí každý daňovník bez ohľadu na to, či a ako využíva ten – ktorý druh dopravy.

Ide vlastne o presun nákladov na iných. Je to prejav nedokonalosti trhu.[4]

Klasifikácia dopravy upraviť

Podľa predmetu dopravy sa rozlišuje:

Podľa druhu dopravnej cesty a dopravného prostriedku:

Podľa verejnosti:

Podľa rozsahu:

Podľa dosahu:

Podľa pravidelnosti:

Podľa vzťahu dopravcu a prepravcu:

Podľa vzťahu k určitému územiu:

Podľa prostredia, v ktorom sa doprava vykonáva:

alebo:

Podľa konvenčnosti:

Poznámky upraviť

1 Preprava batožiny patrí do osobnej dopravy, nie nákladnej

Referencie upraviť

  1. STN 01 8500
  2. doprava. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
  3. Kovačka M. (1986) Ekonomická štatistika
  4. KALAŠOVÁ, Alica; MIKUŠOVÁ, Miroslava. Bezpečnosť cestnej dopravy a dopravná psychológia. 1. vyd. Univerzitná 8215/1 Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2017. ISBN 978-80-554-1329-7.

Externé odkazy upraviť