Horná Torysa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HRVO (diskusia | príspevky)
Novy článok
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 15:16, 16. február 2014

Región Hornej Torysy (Hornotoryský región cestovného ruchu) je slovenský región a región cestovného ruchu.


Pamätník turistického zrazu na vrchole Minčol

Geografia

Región hornej Torysy sa nachádza na východe Slovenska, v Prešovskom samosprávnom kraji, v severozápadnej časti Šariša. Územie tvoria hranice katastrov 23 obcí severnej časti okresu Sabinov a jedna obec v okrese Levoča. Územie o rozlohe 26 921 hektárov sa rozprestiera sa medzi Levočskými vrchmi a pohorím Čergov. Hlavnou osou územia je horný tok rieky Torysy a strediskovým centrom regiónu je mesto Lipany.

Obce a mestá patriace do územia

Pohoria

Vodné toky

  • rieka Torysa s prítokmi:
    • z ľavej strany: Goduša, Kučmanovský potok, Lačnovský potok, Lúčanka, Milpošský potok, Hanigovský potok, Drahotín, Hrašov, Tokáreň a Ľutinka.
    • z pravej strany: Kráľovec, Jaškovec, Vysocký potok, Čierny močiar, Kunišovský potok, Podhorský potok, Zubrík, Antalov potok, Ďačovský potok, Dubovický potok, Volianský potok a potok Kohút.
  • v obci Vyšný Slavkov sa nachádza zdroj pitnej vody – Žriedlo.

Dejiny

Prvé záznamy patria do obdobia 11.12. storočia, kde sa z osád postupne vytvárali strediská hospodárskeho života a prvé dediny, ktoré husto lemujú údolie rieky Torysy a jej prítokov. V prvej polovici 13. storočia sa región stal súčasťou Šarišského komitátu a sídlom županov bol Šarišský hrad. 15. storočie patrí usadzovaniu rusínského pastierského obyvateľstva severnej časti Šariša.

  • 18491918 - Slovensko patrilo do Uhorského kráľovstva, región Hornej Torysy patril do Šarišskej župy, okrem Vyšného Slavkova, ktorý patril do Spišskej župy.
  • 1928 - župné usporiadanie Slovenska definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským usporiadaním.
  • 1949 - reorganizácia územnosprávneho usporiadania, na území Slovenska vzniká 6 krajov. Obec Vyšný Slavkov patri do Košického kraja a zvyšných 24 obcí (niektoré obce ako Putnov časom zanikli) do Prešovského kraja.
  • 1960 - znížený počet krajov na tri, celé územie Hornej Torysy patri do Východoslovenského kraja.

Väčšinu času patril Vyšný Slavkov do iného územnosprávneho celku ako zvyšok regiónu, v dnešnej dobe patria všetky obce do Prešovského kraja.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

Náboženské zloženie obyvateľstva

Kultúra a zaujímavosti

Región ma bohatú folklórnu históriu a funguje tu množstvo folklórnych skupín a súborov, ktoré usporadúvajú 2 veľké folklórne podujatia (Hornotorysský folklórny festival v Krivanoch, O gajdicu Andreja Mizeráka v Lúčke). V posledných rokoch sa tu rozvíja aj moderný tanec a moderná hudba. V Lipanoch sa usporadúva v lete festival Pohodička.

Školstvo

Školstvo je v regióne zastúpené všetkými druhmi škôl, okrem vysokých.

Cestovný ruch

Sú tu dve rekreačné strediská Oddychové centrum Žliabky Dubovica a Rekrea Lúčka –Potoky.

Šport

V meste Lipany pôsobí futbalový klub ŠK Odeva Lipany, v regióne pôsobia futbalové a turistické kluby.

Pamiatky

V Lipanoch medzi kultúrne pamiatky patria kostol sv. Martina a barokový kostol Sv. Magdalény a iné. Nad obcami Brezovička, Hanigovce a Kamenica sa nachádzajú zrúcaniny hradov. V regióne je viac kaštieľov v obciach Rožkovany, Krivany, Červenici, Dubovici, Brezovici a Brezovičke.

Pomníky

Pomník padlých hrdinov v prvej a druhej svetovej vojne v Lipanoch.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Prirodzeným priemyselným centrom regiónu je mesto Lipany, kde sa sústreďuje 75 % priemyslu. Pôsobia tu dvaja zahraniční investori Orac decor a Team industries, lokálne podniky Odeva Lipany, Mediproduct, Aluminium system, Elektro Lipany a JK Slovakia. Za prácou obyvatelia dochádzajú v rámci okresu Sabinov (Milk – Agro, ZŤS, SANAS) alebo Prešovského samosprávneho kraja.

Regiónom prechádza cesta I. triedy v celkovej dĺžke 16 km na trase PrešovStará Ľubovňa, ostatné cesty sú zaradené do II. a III. triedy a obecné cesty (miestne komunikácie) v celkovej dĺžke 119,3 km. Severojužným smerom pretína región dôležitá železničná trať spájajúca Poľsko – Slovensko - Maďarsko. Dĺžka trate je 18 km, ktorá je od roku 1997 (železničná trasa Prešov - Plaveč) zelektrifikovaná.


Pozri aj

Externé odkazy

Referencie