1905 na Slovensku
Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku 1905 na dnešnom území Slovenska[pozn 1], ktoré bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska.
| Roky: 1900 1901 1902 1903 1904 – 1905 – 1906 1907 1908 1909 1910 | |
| Desaťročia: 90. roky – 0. roky 20. storočia – 10. roky | |
| Storočia: 19. storočie – 20. storočie – 21. storočie | |
|
Slovensko: Rok 1905 v oblastiach: Zoznam vodcov: | |
Všeobecná charakteristika upraviť
V tomto roku sa zo Slovenska do Spojených štátov vysťahovalo 50 000 ľudí – najviac pred prvou svetovou vojnou.[1]
Udalosti upraviť
- 1. január – celú Európu zachvátili prudké snehové víchrice, ktoré pokračovali takmer po celý január[2]:62
- 3. január – cisár a kráľ František Jozef I. rozpustil uhorský snem a vyhlásil nové voľby[2]:62
- 7. január – na porade v Turčianskom Svätom Martine sa vedenie Slovenskej národnej strany rozhodlo zúčastniť sa volieb do uhorského snemu; do volieb išla s kandidátmi v siedmich volebných okresoch a s volebným programom z roku 1901[2]:62
- 24. – 25. január – vo voľbách do uhorského snemu získali z 11 slovenských kandidátov mandát nezávislý kandidát Milan Hodža (kulpínsky okres vo Vojvodine) a kandidát Katolíckej ľudovej strany František Skyčák (Orava)[2]:62 Voľby vyhrala Strana nezávislosti nasledovaná Liberálnou stranou. Srbskí a rumunskí poslanci spolu s Milanom Hodžom následne 18. februára vytvorili spoločný poslanecký klub s názvom Snemová národnostná strana.[3]:321
- 15. apríl – Národnie noviny uverejnili údaje o prírastku obyvateľov Uhorska, podľa ktorých sa vo februári 1905 narodilo v krajine 61 792 a zomrelo 53 492 osôb[2]:65
- 11. máj – v Bratislave sa začal zakladajúci zjazd Slovenskej sociálnodemokratickej strany, ktorého sa zúčastnilo 44 delegátov slovenských politických organizácií, vzdelávacích spolkov a odborových organizáciách vyslaných z 11 miest; zjazd schválil program strany a zvolil výkonný výbor na čele s Emanuelom Lehocký[2]:67-68
- 9. august – v Turčianskom Svätom Martine sa konalo zasadnutie valného zhromaždeniea Muzeálnej slovenskej spoločnosti, na ktorom predseda spoločnosti Andrej Kmeť poukázal na potrebu postavenia budovy pre muzeálne zbierky[2]:69
- 27. august – v Bratislave sa konalo veľké ľudové zhromaždenie za všeobecné volebné právo s tajným hlasovaním, na ktorom prehovorili Milan Hodža, Ferdinand Juriga a Emanuel Lehocký[2]:69
- 1. október – v Ružomberku sa z iniciatívy Andreja Hlinku konalo trojtisícové ľudové zhromaždenie za všeobecné volebné právo a za uvedenie národnostného zákona z roku 1868 do praxe, na ktorom prehovoril aj Milan Hodža[2]:70
- 5. október – v Bratislave uviedli do prevádzky prvé stále kino na Slovensku (aj v Česku), pričom do konca roka spustili prevádzku aj ďalšie dve kiná v meste[2]:70
- 14. december – v Žiline sa uskutočnilo prípravné stretnutie na založenie novej politickej strany – Slovenskej ľudovej strany[2]:70 O deň neskôr vyšla proklamácia novej strany v Katolíckych novinách[3]:322
Úmrtie upraviť
Poznámky upraviť
- ↑ „Dnešným územím Slovenska“ sa rozumie územie Uhorska (resp. Rakúsko-Uhorska) zodpovedajúce územiu vytýčenému dnešnými štátnymi hranicami Slovenskej republiky, ktoré boli etablované v roku 1919, hoci nemusia plne odrážať národnostnú realitu v roku 1905. Pre zjednodušenie čitateľnosti textu bude ďalej pre takto vytýčené územie používaný výraz „Slovensko“.
Referencie upraviť
- ↑ Škvarna, Dušan, ed. (2006), Lexikón slovenských dejín (3. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, str. 125, ISBN 80-10-00872-9
- ↑ a b c d e f g h i j k Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 1, 1900 – 1909. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. 111 s. ISBN 978-80-89144-81-5.
- ↑ a b HONZÁK, František, a kol. Dejiny Slovenska: dátumy, udalosti, osobnosti. Prvé slovenské vydanie. Bratislava, Praha : Slovart, Libri, 2007. 882 s. ISBN 978-80-8085-596-3, 978-80-7277-187-5.