Blúdivý prúd alebo menej vhodne bludný prúd je jav, ku ktorému dochádza, ak sú časti elektrického obvodu na viacerých miestach vo vodivom kontakte s okolitým prostredím. Keďže elektrický prúd tečie všetkými vodivými cestami a odpor prostredia nie je nekonečný, tečie časť elektrického prúdu z jedného miesta kontaktu do iného cez štruktúry okolitého prostredia a nie vodičom.

Výskyt upraviť

K vzniku blúdivých prúdov dochádza najčastejšie pri uzemnených obvodoch (kontaktom je tu práve uzemnenie a okolitým prostredím pôda). Typickým príkladom je elektrifikovaná železnica, kde tvorí trolejové vedenie jeden vodič a koľajnice druhý. Blúdivé prúdy však vznikajú i v konštrukcii auta či v stenách domov pri nekvalitnej elektroinštalácii. Môže sa prejavovať napríklad blikaním žiaroviek, ktoré by mali byť vypnuté.

Dopady upraviť

Najvážnejšie dopady majú blúdivé prúdy v okolí elektrifikovaných železničných tratí. Dôvodom sú veľmi vysoké prúdy, ktoré sú potrebné pre pohon vlakov. Blúdivý prúd tečie v zemi cestami najnižšieho odporu, vrátane kovových potrubí a vodivých prvkov stavebných konštrukcií. Na rozhraniach medzi vodičmi a vlhkou pôdou dochádza k elektrolýze, ktorá spôsobuje koróziu až deštrukciu kovových štruktúr uložených v zemi pozdĺž trate.

Trakcia využívajúca jednosmerný prúd je približne 100×[1] problematickejšia než striedavá, keďže v prípade striedavého prúdu si kovové konštrukcie rolu anódy a katódy periodicky vymieňajú s frekvenciou rovnou sieťovej, takže korózia je pomalšia (materiál, ktorý sa pri kladnej polarite uvoľní, sa pri zápornej naviaže). V prípade toku jednosmerného prúdu dochádza k trvalému rozrušovaniu konštrukcie v role anódy.

Účinky blúdivých prúdov závisia na polarite zdroja. Ak je kladný pól v trolejovom vedení (resp. napájacej koľajnici) a záporný pól v koľajniciach, sú dopady korózie sústredené do okolia meniarní[2]. Toto zapojenie je majoritné, používa sa na železnici, v pražskom metre a na väčšine električkových tratí (napr. v Bratislave, Prahe, Moste, Plzni, Liberci, Olomouci).

V opačnom prípade (kladný pól v koľajniciach, záporný v trolejovom vedení) ku korózii dochádza v mieste, kde sa práve nachádza hnacie vozidlo, z dlhodobého hľadiska teda rovnomerne pozdĺž celej trate. S týmto zapojením sa stretneme mestách, kde v minulosti fungovala intenzívna nákladná električková doprava (Brno, Ostrava, Košice).

Obava pred dopadmi účinkov blúdivých prúdov na mestskú infraštruktúru a základy budov viedla pri stavbe londýnskeho metra k napájaniu vozidiel dvoma izolovanými napájacími koľajnicami namiesto jednej.

Referencie upraviť

  1. Základné ochranné opatrenia pre obmedzenie vplyvu bludných prúdov na mostné objekty pozemných komunikácií, JEKU s.r.o., Praha, 2008. 26. 3. 2010 dostupné online[nefunkčný odkaz]
  2. Jan Matouš: Problematika bludných proudů na koridorových tratí Českých drah. 26. 3. 2010 dostupné online[nefunkčný odkaz]