Chopec
Chopec (1 548,3 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Vyšnou Bocou, približne 10 km južne od Liptovského Hrádku.[3]
| Chopec | |
| vrch | |
 Rovná hoľa a Chopec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Nižná Boca, Vyšná Boca |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 548,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′14″S 19°43′58″V / 48,9371°S 19,7328°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Nižnej Boce (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Nižná a Vyšná Boca.[5] Najbližšími sídlami sú východne situovaná Nižná a Vyšná Boca, severovýchodne leží Malužiná a južným smerom Jarabá. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis upraviť
Chopec tvorí krátku rázsochu mohutnejšej Rovnej hole, tvoriac tak jej predvrchol. Prináleží tak k bočnému hrebeňu, vybiehajúcemu juhovýchodným smerom z Ďumbiera (2 046 m n. m.) a oblúkom smerujúcemu severným smerom cez Bocianske sedlo na Ohnište (1 538 m n. m.) a Smrekovicu (1 274 m n. m.). Východným smerom leží Fišiarka (1 478 m n. m.) a Špíglové (1 281 m n. m.), severným leží Červená (1 202 m n. m.), Hradište (1 326 m n. m.) a Ohnište (1 538 m n. m.), západným Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), Ďumbier (2 046 m n. m.) a Rovná hoľa (1 723 m n. m.) a južným Čertova svadba (1 463 m n. m.) a Beňuška (1 542 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza riečka Boca. Na vrchol nevedie značený chodník.[3] Na juhovýchodných svahoch je lyžiarske stredisko.
Výhľady upraviť
Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom kosodreviny, ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Veporské a Stolické vrchy.[6]
Prístup upraviť
Na vrchol nevedie značený chodník, no na neďaleký hrebeň a Rovnú hoľu vedie žlto značená trasa z Nižnej Boce. Z Vyšnej Boce je možný prístup popri vleku a lesnou cestou až na vrchol.[3]
Referencie upraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-27]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-27]. Dostupné online.