Dăbraš
Dăbraš (bulh. Дъбраш), známy aj ako Dospatska planina (bulh. Доспатска планина, doslova Dospatské pohorie) je diel Západných Rodop, podcelku pohoria Rodopy v blagoevgradskej, smoľanskej a pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku,[1][2][3][4][5] pričom jeho najjužnejšia časť siaha malou časťou až do oblasti severného Grécka.[1] V najvyššom bode dosahuje nadmorskej výšky 1 938 m n. m.[1]
| Dăbraš (Дъбраш) | |
| Dospatska planina | |
| diel pohoria | |
 v juhozápadnej časti Dăbraša
| |
| Štáty |  Bulharsko,  Grécko
|
|---|---|
| Regióny | Blagoevgrad, Smoľan, Pazardžik |
| Časť | Západné Rodopy |
| Hranice | dolina rieky Dospat, dolina rieky Mesta, dolina rieky Mătenica |
| Súradnice | 41°47′17″S 23°52′01″V / 41,788°S 23,867°V |
| Najvyšší bod | Beslet |
| - výška | 1 938 m n. m. |
| Dĺžka | 40 km, severozápad – juhovýchod |
| Šírka | 23 km |
| Rozloha | 940 km² (94 000 ha) |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Wikimedia Commons: Dabrash | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
upraviťNázov Dăbraš je odvodený od dubových lesov, ktoré pokrývajú časti južných svahov tejto časti pohoria.[4]
Lokalita
upraviťDăbraš predstavuje najjuhozápadnějšiu časť Západných Rodop (jeden z dvoch podcelkov pohoria Rodopy).[1] Zo severu je ohraničený dolinou rieky Mătenica (Matan dere), z východu a juhovýchodu dolinou rieky Dospat a zo západu a juhozápadu dolinou rieky Mesta.[1][3] Dolina rieky Dospat, oddeluje tokom samotnej rieky Dospat, priehradou Dospat a v južnej časti aj riekou Zlatarica diel Däbraš od ďalšieho rodopského dielu Velijško-Videniški ďal.[4] Obidva diely spája v severnej časti sedlo pri vrchu Šipa (Giul tepe).[4][1]
Všeobecná charakteristika
upraviťPohorie sa ťahá v smere severozápad – juhovýchod.[1]
Däbraš je asymetrický členený.[3] Svahy smerujúce do doliny rieky Dospat (severovýchodná časť tvorená hlavným hrebeňom) sú málo členité, krátke a prudko padajú smerom do doliny. V juhozápadnej časti je Däbraš prerezaný hlbokými dolinami, predovšetkým riek Kanina a Bistrica, ale aj iných menších riek.[1][3]
Hlavný hrebeň,[1] známy pod názvom Besletski rid (doslova Besletský hrebeň)[3] sa začína v sedle pri vrchu Šipa (kde sa Däbraš spaja s dielom Velijško-Videniški ďal) a končí sa pri sútoku riek Mesta a Dospat v severnom Grécku pri bulharských hraniciach. Hrebeň je vo vrcholovej časti pomerne pomerne ploský. Jeho väčšia časť leží v nadmorskej výške 1 550 m n. m. – 1 650 m n. m.[1] Tiahne sa v severovýchodnej časti Däbraš rovnobežne s dolinou rieky Dospat.[3]
V južnej a juhozápadnej časti pohoria sa od hlavného hrebeňa oddeľuje niekoľko dlhých bočných hrebeňov[1][3] ktoré končia v doline rieky Mesta. [1] Najväčšie z nich sú Bärdoto a Majorov grob.[3].
V Däbraši sa rozlišujú štyri výškové pásma:
- vysokohorské (nad 1 600 m n. m.) – zaujíma 6,5 % pohoria
- stredohorské (medzi 1 000 m n. m. a 1 600 m n. m.) – zaujíma 61,87 % pohoria
- nízkohorské (medzi 600 m n. m. a 1 000 m n. m.) – zaujíma 28,14 % pohoria
- pahorkatonové (pod 600 m n. m.) – zaujíma 3,49 % pohoria[3]
Rozmery
upraviťDäbraš dosahuje dĺžky 40[1] – 45 km[2] a šírky približne 23 km. Celková rozloha dosahuje približne 940 km².[1][2] Stredná nadmorská výška dosahuje 1 170 m n. m.[3]
Reliéf
upraviťSúčasný reliéf sa vytváral v priebehu neogénu a kvartéru. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje reliéf pohoria v severnej často Besletského hrebeňa 1 850 m n. m. – 1 900 m n. m.. Najobšírnejšie časti sa nachádzajú vo výškovej úrovni 1 500 m n. m. – 1 650 m n. m.. Na západných a juhozápadných svahoch sa nachádza niekoľko nižších obšírnejších reliéfových zarovnaní vzniknutých dôsledkom nedokončených planácií a to v nadmorských výškach 1 200 m n. m. – 1 300 m n. m., 950 m n. m. – 1 050 m n. m., 700 m n. m. – 850 m n. m. a 580 m n. m. – 620 m n. m. Južné a juhozápadné úpätia sú silno erózne.[3]
Najvyššie vrchy
upraviťNajvyšším vrchom Däbraša je vrch Beslet[1][5] (leží v severnej časti hlavného hrebeňa),[3][4] ktorý dosahuje nadmorskej výšky 1 938 m n. m.[1][5]
Medzi ďalšie najvyššie vrchy tejto časti Rodop patria napríklad Černata skala (Kara kaja),[3][1] Maläk Beslet,[3] Trite chvojni (Jučardäč),[3][1] Skalni vräch (Kajalijski vräch),[3] Ranča,[1] Sveti Petär,[3][1] Pogledec (Arsäz tepe),[3] Unden a iné.[1]
Klíma
upraviťZimy sú v Däbraši pomerne mäkké a letá chladné.[1]
V západných a juhozápadných častiach je podnebie prechodne stredozemnomorské, v stredne vysokých častiach pohoriach s horskými vplyvmi a v najvyšších častiach pohorie horské. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v najnižších (najjuhozápadnejších) častiach v rozmedzí od 8,5 °C do 11 °C (priemerná júlová teplota je tu 21 °C), v stredohorských častiach v rozmedzí od 5 °C do 8 °C (s priemernou júlovou teplotou v rozmedzí od 14 °C do 18 °C) a v najvyšších častiach v rozmedzí od 3 °C do 4 °C (s priemernou júlovou teplotou v rozmedzí od 11 °C do 13 °C). Januárové minimálne teploty dosahujú vo vyšších častiach pohoria do -4,5 °C a v Gocedelčevskej kotline do 0,1 °C.[3]
Priemerný ročný úhrn zrážok sa taktiež rozlišuje v závislosti od výškovej úrovne. V najnižších západných a juhozápadných častiach dosahuje 700 – 750 mm, v stredohorských častiach 900 – 1000 mm a vo vysokohorských častiach Besletského hrebeňa nad 1000 mm.[3] V rámci celého rodopského dielu Däbraš je dosahuje priemerný ročný úhrn zrážok úrovne 880 mm. Zrážky sú najvýdatnejšie v priebehu novembra a najmenej výdatné v priebehu augusta a septembra.[1]
V zimnom období prevládajú severné a východné vetry, v ostatných obdobiach predovšetkým západné a juhozápadné.[3] V najvyšších častiach hlavného hrebeňa sa zvyknú vyskytovať silné veterné smršte.[1]
Vodstvo
upraviťRieky v Däbraši patria do povodia rieky Mesta.[3] Vyviera tu veľké množstvo riek a potokov.[1] Významnými riekami sú predovšetkým Kanina, Bistrica, Värbica, Gradiniška reka,[3][1] Žiževska reka[3] Mătenica a Kurtovica. Časť tokov däbrašských riek sa podzemnými tunelmi odvádza do priehrady Dospat.[1]
Pri dedine Ogňanovo sa nachádzajú vyvieračky minerálnych prameňov.[3][1]
Geológia
upraviťGeologické zloženie Däbraša je pomerne zložité. Tvoria ho predovšetkým metamorfózne skaly, z najväčšej časti ruly, bridlice, amfibolity a mramory, ktoré vytvárajú množstvo povrchových aj podzemných krasových javov. Predovšetkým v severnej a centrálnej, ale na niektorých miestach aj v južnej časti sa vyskytujú aj granity. Na juhovýchodnej periférii sa nachádzajú zlepence, pieskovce a íly.[3]
V rámci pohoria sa nachádzajú náleziská hnedého uhlia (pri dedine Baldevo), diatomitu (pri dedine Gărmen), antimónových rúd (pri dedine Ribnovo), železnej rudy (pri dedinách Deberen a Kruševo), talku (pri dedine Pletena) a pegmatitu (v doline rieky Bišterica).[3]
Pôdy
upraviťDo nadmorskej výšky 1 000 m n. m. sa vyskytujú prevažne škoricové lesné pôdy, v nadmorských výškach od 1 000 m n. m. do 1 900 m n. m. prevažne hnedé horské a lesné pôdy, v najvyšších častiach hlavného horského hrebeňa aj tmavé horské a lesné pôdy.[3]
Flóra
upraviť
Flóra je veľmi rôznorodá. V najnižších častiach pohoria (do 700 m n. m. – 800 m n. m.), predovšetkým na južných a západných svahoch prevažuje dubový ekosystém tvorený prevažne dubom balkánskym (Quercus frainetto) a v hraničných pásmach aj dubom plstnatým (Quercus pubescens). Druhotne sa tu vyskytujú aj lesné ekosystémy, ktoré tvorí hrab východný (Carpinus orientalis) a chrasťové ekosystémy, ktoré tvorí borievka červená (Juniperus oxycedrus). Trávne formácie tvorí predovšetkým fúzatka prstnatá (Bothriochloa ischaemum), lipnica hľuznatá (Poa bulbosa) a zlatofúz južný (Bothriochloa ischaemum). Niektoré časti sú poľnohospodársky využívané, pričom sa na nich pestuje predovšetkým tabak a vinič.[3]
Nadmorské výšky od 900 m n. m. do 1 100 m n. m. tvorí hrabovo-dubové pásmo pričom primárne sa tu vyskytuje predovšetkým dub zimný (Quercus petraea) а borovica čierna (Pinus nigra), v menších množstvách aj hrabovec hrabolistý (Ostrya carpinifolia) a na severných svahoch aj buk lesný (Fagus sylvatica). Druhotne sa vyskytujú chrastové porasty tvorené predovšetkým lieskami. Trávne ekosystémy v týchto častiach tvorí najmä psinček tenučký (Agrostis capillaris) a kostrava valeská (Festuca valesiaca), ale aj iné druhy tráv. Čiastočne sa v týchto nadmorských výškach nachádzajú aj poľnohospodársky využívané časti, kde sa pestuje predovšetkým tabak, zemiaky a pšenica.[3]
Najvyššie časti Däbraša tvorí pásom ihličnatých lesov, pričom sa vyskytujú borovica lesná (Pinus sylvestris) a smrek obyčajný (Picea abies). Trávne porasty sú tvorené predovšetkým lúkami a pasienkami, pričom sa na nich vyskytujú predovšetkým psinček tenučký (Agrostis capillaris), psica tuhá (Nardus stricta) а оrličník obyčajný (Pteridium aquilinum). Aj v tejto časti sa vyskytujú poľnohospodársky využívané oblasti, ale tvoria veľmi malú časť. Pestujú sa tu predovšetkým zemiaky a ovos.[3]
V Däbraši sa taktiež nachádza najrozľahlejší pôvodný brezový les na území Bulharska.[1]
Fauna
upraviťFauna je tvorená predovšetkým stredoeurópskymi a prechodnými stredozemnomorskými živočíšnymi druhmi. Vo vyšších častiach sa vyskytujú najvýznamnejšie druhy cicavcov, medzi ktoré patria predovšetkým jeleň lesný (Cervus elaphus),[3] srnec lesný (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa), medveď hnedý (Ursus arctos)[1][3] a líška hrdzavá (Vulpes vulpes). Z cicavcov sa vyskytuje aj niekoľko druhov hlodavcov. Z ostatných živočíchov sa vyskytuje aj viacero druhov plazov a obojživelníkov a veľké druhové zastúpenie vtákov.[3] Z vtákov je jedným z najvýznamnejších zástupcov jariabok hôrny (Tetrastes bonasia). Z rýb sú najčastejšími zástupcami v däbrašských riekach pstruh potočný (Salmo trutta) а mrena škvrnitá (Barbus petenyi).[1]
Chránené prírodné celky
upraviťChránené územia zaberajú celkovo 0,09 % z celkovej plochy. Na území rodopského dielu Däbraš sa nachádzajú dve udržiavané rezervácie a tri prírodné pamiatky. Sú to:.[3]
Udržiavané rezervácie
upraviťPrírodné pamiatky
upraviťObývané miesta
upraviťNa území Däbraša sa nachádza celkovo 31 obývaných sídiel. K významnejším patria predovšetkým dediny Kočan, Satovča, Gărmen, Ablanica, Vălkosel, Dăbnica, Dolen a Kovačevica.[3] Väčšina obývaných sídiel regiónu sa nachádza v dolinách riek v juhozápadnej časti.[2]
Využitie
upraviťHospodárstvo
upraviťVýznamné je predovšetkým lesníctvo, ako aj ťažba dreva.[2] Časti Däbraša sú poľnohospodársky využívané. Na území sa pestujú predovšetkým tabak, vinič, zemiaky, pšenica a ovos. Niektoré časti sa využívajú ako horské pasienky.[3]
Turizmus
upraviťZ hľadiska turizmu sú dôležité predovšetkým priehrady Dospat[4][5] a Široka poľana, ktoré sú významnými rekreačnými centrami a sú navštevované veľkým množstvom turistov.[5]
Infraštruktúra
upraviťCestná sieť
upraviťNajvýznamnejšou cestou v regióne je cesta pri východnom úbočí Däbraša, ktorá spája mestá Dospat a Goce Delčev.[1]
Kultúrne pamätihodnosti
upraviťPri západných úpätiach sa nachádza množstvo tráckych náhrobných mohýl, v štvrti Zagrade v dedine Gărmen sa nachádzajú ruiny antického mesta Nicopolis ad Nestum. V rôznych častiach pohoria sa nachádzajú zvyšky množstva antických rímskych ciest, rôznych pevností, strážnych veží a antických kúpeľných stavieb.[1]
Veľmi významné sú dediny Dolen a Kovačevica s tradičnou rodopskou architektúrou, ktoré majú štatút architektonických rezervácií.[1][4]
Galéria
upraviť-
pohľad k hlavnému hrebeňu od južnej často priehrady Dospat -
v rodopskej časti Däbraš -
v rodopskej časti Däbraš -
v rodopskej časti Däbraš -
v rodopskej časti Däbraš -
v rodopskej časti Däbraš -
dolina rieky Kanina -
dedina Kovačevica -
dedina Lešten
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 5. GĂR – ZMI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-27-2. S. 1892 – 1893.
- ↑ a b c d e f KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad, 2013. ISBN 978-619-152-142-5. S. 200.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj. Tom. 1. A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“, 1995. ISBN 954-90006-1-3. S. 299 – 300.
- ↑ a b c d e f g CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : DOMINO, 2014. ISBN 978-954-651-249-9. S. 60 – 61.
- ↑ a b c d e NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofija : Bălgarska akademija na naukite – Nacionalen institut po geofozika, geodezija i geografija, 2018. ISBN 978-954-322-946-8. S. 345.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dăbraš
