Diaľnica M0 (Maďarsko)
Diaľnica M0 (maď. Autóút/Autópálya M0, M0-s autópálya/autóút) je maďarská diaľnica (čiastočne rýchlostná cesta), ktorá po svojom vybudovaní vytvorí obchvat hlavného mesta Budapešť. Celková dĺžka cesty bude 103 kilometrov a budú po nej prechádzať európske cesty E71, E73 a E75.
| |
Diaľnica M0 | |
---|---|
Základné údaje | |
Správca | Állami Autópálya Kezelő Zrt. (štát) |
Výstavba | 1986-2015 |
Celková dĺžka | 103 km |
v prevádzke | 85,6 km |
v pláne | 17,4 km |
Štát | Maďarsko |
Župa | Peštianska župa Budapešť |
Rozšírenia | 3+3: 24 km |
Výjazdy | 21 (v prevádzke) |
Križovatky | 9 (v prevádzke) |
M0 pri výjazde Budapest-Újpalota (Rákosszentmihály) | |
Objekty na trase | |
|
Z celkovej plánovanej dĺžky je v súčasnosti v prevádzke 85,6 km. 31. augusta 2013 bol otvorený 6,6 km dlhý úsek, ktorý nahradil takzvanú M0a neďaleko križovatky s M5 pri meste Gyál. V minulosti musela tranzitná doprava pri prechode M0 prechádzať 5 kilometrov cez diaľnicu M5. Táto obchádzka bola otvorením novej časti M0 odstránená a M0a bola prečíslovaná na M51.
Diaľnica M0 sa križuje so všetkými hlavnými maďarskými diaľnicami a rýchlostnými cestami (M1 až M7). Rýchlosť je tu vzhľadom na rôzne šírkové usporiadanie obmedzená rôzne od 70 do 110 km za hodinu. V roku 2013 bol otvorený rozšírený úsek diaľnice medzi diaľnicou M6 a rýchlostnou cestou M51. Do budúcnosti sa plánuje rozšírenie M0 na tri jazdné pruhy v oboch smeroch aj na ostatných úsekoch,[1] čím budú odstránené tieto rýchlostné obmedzenia.
História
upraviťPrvé plány na stavbu budapeštianskeho diaľničného okruhu sa objavili už v období druhej svetovej vojny. Navrhol ich v roku 1942 profesor budapeštianskej univerzity Boldizsár Vásárhelyi. Po druhej svetovej vojne bola ekonomická situácia krajiny zlá, takisto upadol i automobilizmus, takže jeho plány upadli do zabudnutia.
V 60. rokoch sa opätovne objavili plány na diaľničný okruh, ktorý bol podobný parížskému Périphéque. Táto cesta mala spájať všetky budapeštianske radiály (cesty 1 až 7). V polovici 70. rokov boli tieto plány zamietnuté, pretože boli definované iné priority - napríklad diaľnice M1, M3 a M7. Vnútromestské komunikácie (napríklad Hungária körút) boli pre vtedajšiu dopravu postačujúce.
V 80. rokoch však hustota dopravy vzrástla a boli opätovne oživené plány vybudovať vonkajší obchvat hlavného mesta. V roku 1988 bola slávnostne odovzdaná do prevádzky prvá časť diaľničného okruhu - medzi diaľnicami M1 a M5, kde bola intenzita dopravy najhustejšia. Táto komunikácia však časom nespĺňala parametre a bolo potrebné ju prebudovať. Neskôr bolo potrebné, vzhľadom na stále narastajúcu hustotu dopravy vybudovať aj ďalšie úseky obchvatu. V roku 2005 pribudol úsek medzi M5 a M4, a v roku 2008 úsek medzi M4, M3, M2 a cestou 11. Súčasťou tohto úseku bol i most Megyeri híd.
Rozšírenie M0 na 3+3
10 kilometrov rozšírenej diaľnice na úseku medzi diaľnicami M7 a M6 bolo sprejazdnených v polovici roka 2012. Ďalších 12 km medzi diaľnicou M6 a rýchlostnou cestou M51 bolo otvorených 11. septembra 2013. Tieto stavebné práce spôsobovali početné obmedzenia maximálnej povolenej rýchlosti.
Plány
V štádiu príprav je 17,4 km v severnej časti mesta medzi predmestiami Békásmegyer a Budaörs. Ide o technicky náročný úsek prechádzajúci cez Pilišské vrchy. Bude tu potrebné vybudovať viacero mostov a dva tunely v celkovej dĺžke viac ako 5 km.
Sektory
upraviťDiaľnica M0 je vzhľadom na jej dĺžku rozdelená na štyri sektory.
Sektory diaľnice M0 | |||
---|---|---|---|
Južný sektor | Déli szektor | 36 km | medzi a |
Východný sektor | Keleti szektor | 38 km | medzi a |
Severný sektor | Északi szektor | 16 km | medzi a |
Západný sektor | Nyugati szektor | 18 km | medzi a |
Úsek dočasne označený ako M0a bol súčasťou južného sektora s výjazdmi číslo 24 a 30. Postavený bol náhradný úsek, ktorý vedie južnejšie od staršieho. Po dostavbe v roku 2013 bol M0a označený ako M51. Na dopravných značkách sa označenie M0a nevyskytovalo a uvádzalo sa namiesto toho M0.
Hlavné križovatky
upraviťGaléria
upraviť-
križovatka M0 a cesty 6
-
Megyeri híd
-
Megyeri híd
-
M0