Ferdinand Salzmann

slovenský výtvarný umelec, maliar obrázkov na skle

Ferdinand Salzmann (* asi 1830, Vinosady[1] – † 30. marec 1913, Pata)[1] bol výtvarný umelec, vedúca osobnosť súvekej západoslovenskej ľudovej sklomaľby. Výtvarne najvýznamnejší člen umeleckej rodiny Salzmannovcov, sklomaliarov. Maľoval náboženskú (kresťanskú) tematiku.[1][2]

Ferdinand Salzmann
sklomaliar
Štát pôsob.Rakúsko-Uhorsko
Narodenieasi 1830/1831
Vinosady, Rakúske cisárstvo
Úmrtie30. marec 1913 (82 – 83 rokov)
Pata, Rakúsko-Uhorsko
BydliskoVinosady, Zavar, Šúrovce, Šoporňa a Pata[1]
Zamestnaniestolár
RodičiaFerdinand Salzmann[1]
ManželkaFrantiška (Francisca) Wild(ová)
DetiAlexander Salzmann[1] a ďalšie
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ferdinand Salzmann

Život upraviť

Jeho otec Ferdinand[1][2] (iné zdroje uvádzajú, že meno je neznáme)[3] pochádzal zrejme z Bavorska[4] a na územie dnešného Slovenska prišiel niekedy pred rokom 1830. Za obec Kočišdorf (Veľké Tŕnie, Vinosady pri Pezinku) mal dvanásť rokov slúžiť vo vojsku, za čo ho obec prijala za svojho občana a hájnika.[4] Popri zamestnaní mal maľovať ľuďom obrázky.[4] Záznam z cirkevného registra mesta Modra uvádza akéhosi maliara („pictor“) Ferdinanda Salzmanna, ktorý zomrel v septembri 1854 vo veku 52 rokov.[5]

Podľa literatúry sa Ferdinand narodil asi v roku 1830 vo Vinosadoch.[1] Matričný záznam o jeho sobáši v Račindole z roku 1859 hovorí, že pochádzal zo Šúroviec (Nagy Súr) a že mal v čase sobáša 28 rokov, čo približne zodpovedá rokom narodenia 1830/1831.[5]

Pôvodne začal Ferdinand študovať teológiu, no neskôr so štúdiom pre odpor otca skončil a vyučil sa za stolára. Okrem remeselnej činnosti príležitostne maľoval obrázky. Počas prusko-rakúskej vojny odišiel bývať do Zavaru, neskôr býval v Šúrovciach, Šoporni a v Pate, kde aj zomrel.[1] Sklomaľbe sa venoval aj jeho syn Alexander Salzmann.[2]

Podľa Slovenského biografického slovníka bola jeho manželkou Anna, rodená Vyhlídalová a okrem syna Alexandra mal syna Vincenta Salzmanna.[1] Murgašovej štúdia[4], z ktorej čerpala väčšina neskoršej literatúry i biografický slovník[1], uvádza ako dátum Alexandrovho narodenia 14. december 1870. Štúdia nespomína meno Alexandrovej matky, ale spomína brata Vincenta, ktorý mal žiť v neskoršom období spolu s Alexandrom a ich Ferdinandom v Pate.[4][6] Záznamy cirkevnej matriky zo Šúroviec (zrejme s pôsobnosťou aj pre susedný Zavar) neobsahujú k uvedeným (a blízkym) dátumom žiaden záznam o krste osoby s menom Alexander Salzmann. Obsahujú však záznam o narodení a krste Alexandra Ladislava („Alexander Laudislaus“) z 26. júna 1863. Alexandrovými rodičmi boli maliar („pictor“) Ferdinand Salzmann a Františka Viková („Francisca Vik“). „Francisca Vild“ (niekedy aj „Vileh“) mala mať podľa matriky s maliarom Ferdinandom Salzmannom ešte niekoľko ďalších detí: Hermína Salzmannová (1859), Ján Salzmann (1861) a Adolf Salzmann (1865).[5] Záznamy z cirkevnej matriky v Šoporni (s pôsobnosťou pre Patu) potom spomínajú krst krátko žijúcej dcéry Františky (1873) a pre priezvisko matky uvádzajú tvar „Wild“. Krst Alexandra Salzmana v decembri roku 1870 nepotvrdzujú ani záznamy zo Šoporne.[5] Ako Františku (Francisca) Wild(ovú) označuje Ferdinandovu manželku aj záznam zo 16. januára 1859, zo sobášnej matriky v Račindole, odkiaľ Františka pochádzala.[5]

Podľa informácie, ktorú dal Murgašovej Ferdinandov syn Alexander Salzmann, mal Ferdinand zomrieť 30. marca 1913 v Pate.[4] Tento údaj poskytuje aj neskoršia literatúra.[1]

Dielo upraviť

 
Ferdinand Salzmann, Ježiško s vladárskym jablkom, maľba na sklo, asi prelom 19. a 20. storočia, dnes Západoslovenské múzeum v Trnave, Trnava

Venoval sa hlavne sklomaľbe, v ktorej znázorňoval náboženské (kresťanské) motívy ako Pieta (Sedembolestná Panna Mária), Posledná večera, Adam a Eva, Korunovanie Panny Márie, Ježiško so zemeguľou a svätý Ján Krstiteľ, Pražské Jezuliatko a sv. Ján Nepomucký a postavy svätcov (svätá Katarína, Barbora, Rozália, Izidor (patrón roľníkov znázornený Ferdinandom ako oráč)[6], Genovéva, Ján Nepomucký).[1]

Veľký vplyv mal na tvorbu svojho syna Alexandra, ktorý s ním zrejme vytvoril niektoré svoje prvé diela a ktorý prebral jeho podklady.[4]

„Jeho práce svedčia o umeleckom cítení autora, o u zmysle pre tvarovú a farebnú proporčnosť“[1] a patria medzi najkultivovanejšie v regióne.[3]

Hodnotenie upraviť

Murgašová Ferdinandovu tvorbu porovnáva s tvorbou jeho syna Alexandra Salzmanna slovami: „Alexander Salzmann nebol typom umelca ako napríklad jeho otec [Ferdinand] a ded, ktorí okrem technickej zručnosti mali i citový vzťah a osobné zainteresovanie na maľbe ako na určitom druhu umeleckej činnosti [....] išlo [Alexandrovi] predovšetkým o remeselnú zručnosť so zreteľom na finančný profit.[4]:149

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g h i j k l m n SALZMANN, Ferdinand. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-216-7. S. 172 – 173.
  2. a b c obraz na skle. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. ISBN 80-224-0234-6. S. 424.
  3. a b Maľby na skle zo zbierok Západoslovenského múzea časť I. - západné Slovensko. Trnava : Západoslovenské múzeum. Dostupné online Archivované 2023-03-25 na Wayback Machine [cit. 15. 3. 2023]
  4. a b c d e f g h MURGAŠOVÁ, Irena. Alexander Salzmann – posledný maliar obrázkov na skle na Slovensku. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti 46 – 54 (Martin: Muzeálna slovenská spoločnosť), 1952 – 1960, s. 136 – 150.
  5. a b c d e Porovnaj: Alexander Ladislaus Salzman, Ferdinand Salzman a Francisca Vild (/Vileh/Wild) In: Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935. FamilySearch. Dostupné online. [dost. 2024-01-27]
  6. a b PIŠÚTOVÁ, Irena. Ľudové maľby na skle. Martin : Osveta, 1969. S. 23 – 24.

Ďalšia literatúra upraviť

  • MURGAŠOVÁ, Irena. Alexander Salzmann – posledný maliar obrázkov na skle na Slovensku. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti 46 – 54 (Martin: Muzeálna slovenská spoločnosť), 1952 – 1960, s. 136 – 150.
  • K. Lyka. SALZMANN, Ferdinand. In: VOLLMER, Hans. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 29. Rosa – Scheffauer. Leipzig : E. A. Seemann, 1935. S. 370. (po nemecky)

Externé odkazy upraviť