Iliušin Il-18

sovietske dopravné lietadlo

Iliušin Il-18 (v kóde NATO: „Coot“) je turbovrtuľové dopravné lietadlo vyvinuté v Sovietskom zväze v 50. rokoch 20. storočia. Lietadlo po prvýkrát vzlietlo v roku 1957 a stalo sa jedným z najznámejších a najodolnejších sovietskych lietadiel svojej doby. Il-18 bol po niekoľko desaťročí jedným z hlavných dopravných lietadiel na svete a vo veľkom sa vyvážal.

Il-18

Iliušin Il-18V spoločnosti TAROM počas vzletu, august 1980
Typturbovrtuľové dopravné lietadlo
VýrobcaMoskovský letecký závod č. 30
KonštruktérS. V. Iliušin
Prvý let4. júla 1957
Zavedený20. apríla 1959
Charakterniekoľko strojov ešte v službe
Hlavný používateľAeroflot
Rossija
Výroba1957 – 1985
Vyrobenýchnajmenej 678
VariantyIliušin Il-38

Vznik a vývoj

upraviť
 
Iliušin Il-18V Aeroflotu na letisku Glasgow-Prestwick

Il-18 vznikol na základe požiadaviek sovietskej štátnej leteckej spoločnosti Aeroflot na lietadlo na prepravu osôb i na prepravu nákladu a vojenské účely. Konštruktér Sergej Iliušin však uprednostnil dopravné lietadlo, ktoré by malo ekonomickejšiu prevádzku. Výsledkom konštrukčných prác bolo dolnokrídle lietadlo s turbovrtuľovými motormi, ktoré po prvýkrát vzlietlo 4. júla 1957. V roku 1959 boli Il-18 nasadené na linky MoskvaSoči a MoskvaAlma-Ata, postupne začali Il-18 lietať aj na viacerých vnútroštátnych aj medzinárodných linkách ZSSR. Lietadlá Il-18 slúžili u všetkých leteckých spoločností bývalého socialistického tábora, vo veľkom množstve a po dlhý čas. Od začiatku 60. rokov lietali aj u Československých aerolínií. ČSA používali Il-18 na vnútroštátnych linkách (najmä do Bratislavy, Košíc a Popradu), na linkách po Európe, na linkách do Afriky, na Blízky východ a istý čas aj na diaľkovej linke do Havany, kam lietali Il-18 verzie D. Linka do Havany mala medzipristátia v írskom Shannone a v kanadskom Gandere. Čoskoro však boli Il-18D na tejto linke nahradené lietadlami Il-62. Posledný Il-18 vyradili ČSA až v roku 1990.

Il-18 bol vyrábaný v niekoľkých typových verziách s rôznou kapacitou cestujúcich a nákladu, a bol vyvážaný do mnohých krajín sveta. Celkom bolo vyrobených vyše 850 kusov a mnohé z Il-18 lietajú ešte dnes. Existovala aj armádna verzia označená Il-20 Coot, ktorá slúžila ako radarom vybavené lietadlo včasnej výstrahy.

Používatelia

upraviť

Civilní používatelia

upraviť

Súčasní

upraviť
 
Iliušin Il-18D spoločnosti NPP Mir na letisku Narian-Mar

  Rusko

  Kórejská ľudovodemokratická republika

Bývalí

upraviť
 
Iliušin Il-18V spoločnosti Balkan na letisku Paríž-Le Bourget, september 1974
 
Iliušin Il-18V (OK-PAE) Československých aerolínií na letisku v Banjule v Gambii, 30. november 1965
 
Iliušin Il-18B spoločnosti CAAC na letisku Kuej-lin-Čchi-feng-ling, 1984
 
Iliušin Il-18D spoločnosti Malév na letisku Štokholm-Arlanda, december 1966
 
Iliušin Il-18V spoločnosti Interflug na Medzinárodnom letisku Ferihegy v Budapešti, 17. apríl 1986
 
Iliušin Il-18V spoločnosti LOT na letisku v Düsseldorfe, 1. jún 1975
 
Iliušin Il-18D Aeroflotu na letisku Štokholm-Arlanda, apríl 1971

  Afganistan

  Bulharsko

  Česko-Slovensko

  Čína

  Džibutsko

  Egypt

  • EgyptAir (predtým United Arab Airlines)

  Ghana

  Guinea

  Jemen

  Kazachstan

  Kirgizsko

  Kuba

  Maďarsko

  Mali

  Nemecko

  Nemecká demokratická republika

  Poľsko

  Rumunsko

  Rusko

  Somálsko

  Sovietsky zväz

  Spojené arabské emiráty

  Srí Lanka

  Ukrajina

  Vietnam

Vojenskí používatelia

upraviť

Súčasní

upraviť
 
Iliušin Il-18D v službách ruských vzdušných síl

  Rusko

Bývalí

upraviť

  Afganistan

  Alžírsko

  Bulharsko

  • Vláda Bulharskej republiky

  Gruzínsko

  Indonézia

  • Vláda Indonézskej republiky

  Jemenská arabská republika

  • Vzdušné sily Jemenskej arabskej republiky

  Juhoslávia

  Poľsko

  Rumunsko

  • Vláda Rumunska

  Sovietsky zväz

  Vietnam

Il-18 v službách ČSA[1]

upraviť
Verzia Registrácia Meno lietadla Počet sedadiel U ČSA od – do Pôvod a ďalší osud lietadla
Il-18B OK-NAA Ostrava
neskôr Piešťany
84 8. 1. 1960 – 28. 2. 1979 Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75703. Dňa 2. januára 1977 sa zrazil s Tupolevom Tu-134A (OK-CFD) na letisku Praha-Ruzyně. Po vyradení z flotily ČSA bolo lietadlo 8. marca 1979 predané do kbelského múzea, kde je dodnes.
Il-18B OK-NAB Košice 84 8. 1. 1960 – 28. 7. 1976 Pôvodne nové. Dňa 28. júla 1976 zničené pri havárii v Bratislave (linka OK001 Praha – Bratislava), pričom lietadlo minulo pristávaciu dráhu a spadlo do jazera Zlaté piesky. Zahynulo 76 ľudí a traja prežili so zraneniami.
Il-18V OK-OAC Sliač 90 – 110 31. 5. 1960 – 30. 5. 1980 Pôvodne nové. Zošrotované v dňoch 19. – 20. novembra 1984 pri skúškach Semtexu.
Il-18V OK-OAD neznáme 90 – 110 31. 5. 1960 – 28. 3. 1961 Pôvodne nové. Dňa 28. marca 1961 sa lietadlo viacmenej rozpadlo v letovej hladine nad Norimbergom. Stroj letel na linke OK511 PrahaZürichRabatDakarKonakryBamako. Vznikli rôzne špekulácie, vrátane možnosti zostrelenia, ale táto nehoda nebola nikdy uspokojivo vyšetrená.
Il-18B, v roku 1971 prestavaný na Il-18V OK-PAE Karlovy Vary 84
90–110 (po prestavbe na Il-18V v roku 1971)
22. 4. 1961 – 18. 5. 1980 Pôvodne nové. Od 17. marca 1982 bolo lietadlo umiestnené pri autokempe na Seči. Teraz je v Zruči pri Plzni (v súkromnom Air Parku).
Il-18V OK-PAF neznáme 90 – 110 22. 4. 1961 – 11. 7. 1962 Pôvodne nové. Dňa 11. júla 1962 letel tento stroj na tej istej linke ako 28. marca 1961 lietadlo Il-18V (OK-OAD). Kvôli hustej hmle v Rabate pristávalo lietadlo na letisku v Casablance, kde tiež nebolo najpriaznivejšie počasie. Po prvom prelete v 150 metroch lietadlo opakovalo priblíženie, pri ktorom zachytilo o vedenie vysokého napätia a havarovalo.
Il-18V OK-PAG Vysoké Tatry 90 – 110 4. 1. 1962 – 21. 2. 1980 Pôvodne nové. Lietadlo slúžilo od 25. mája 1982 ako reštaurácia v Slušoviciach. Neskôr bolo prevezené a prevádzkované ako reštaurácia pri ZOO v obci Lešná (neďaleko Zlína). Nakoniec bolo lietadlo niekoľko rokov k videniu rozobraté a zdevastované na pozemku kovošrotu v neďalekej obci Ostrata.
Il-18V OK-PAH Mariánské Lázně 90 – 110 4. 1. 1962 – 31. 10. 1979 Pôvodne nové. V roku 1981 bolo lietadlo odkúpené Filmovým štúdiom Barrandov a v dňoch 27. – 28. augusta upravené trhavinou pre účely nakrúcania seriálu Sanitka. Potom bol stroj zlikvidovaný.
Il-18D OK-WAI neznáme 65 – 120 19. 5. 1967 – 5. 9. 1967 Pôvodne nové. Dňa 5. septembra 1967 letelo lietadlo na linke OK523 PrahaShannonGanderHavana. Po štarte z letiska v Gandere stroj havaroval. O príčine panujú dohady. Posádka pravdepodobne zavčasu zatiahla vztlakové klapky a došlo ku klesaniu lietadla a nárazu do zeme.
Il-18D OK-WAJ Poděbrady 65 – 120 21. 7. 1967 – 25. 10. 1984 Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75451. Od 17. septembra 1986 slúži ako reštaurácia neďaleko Bakova nad Jizerou. Lietadlo sa však niekoľko rokov nevyužívalo a chátralo. Od decembra 2006 opäť slúži ako reštaurácia. V roku 2011 dostalo nový náter propagujúci nápoj Kofola.
Il-18E OK-PAI nemalo 120 21. 1. 1977 – 15. 12. 1989 Lietadlo najprv (v rokoch 1962 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYP. Po skončení služby u ČSA preletel stroj 29. januára 1990 do Norimbergu, čo bol zároveň posledný let lietadla Il-18 u ČSA. Tu mal byť stroj zošrotovaný, ale našťastie skončil v múzeu v Sinsheime, kde je dodnes.
Il-18D OK-VAF nemalo 65 – 120 31. 12. 1977 – 19. 1. 1990 Lietadlo najprv (v rokoch 1966 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYZ. Po skončení služby u ČSA preletelo do Norimbergu, kde slúžilo ako trenažér hasičov.

Technické údaje

upraviť
 
Il-18V
 
Kokpit lietadla Il-18V
 
Interiér kabíny pre cestujúcich
  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 90 – 110
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20K, každý s výkonom 2 942 kW (4 000 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 34 500 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 61 200 kg
  • Cestovná rýchlosť: 600 km/h
  • Dostup: 10 000 m
  • Dolet: 4 270 km
    • Maximálny dolet: 4 800 km
  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 65 – 120
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 625 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 5 300 km
    • Maximálny dolet: 6 500 km
  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 120
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 625 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 4 400 km
    • Maximálny dolet: 5 200 km

Referencie

upraviť
  1. Ozzy, eif. Letadla Iljušin Il-18 u provozovatelů v Československu/České republice [online]. rh-plus.cz, [cit. 2018-11-22]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-18 na českej Wikipédii.