Prof. PhDr. Ján Svetoň (pôvodným menom Ján Schweinert; * 6. marec 1905, Oțelu Roșu, Rumunsko – † 3. apríl 1966, Bratislava) bol slovenský vedec, demograf a vysokoškolský pedagóg. Venoval sa najmä demografickej štatistike a slovenskému vysťahovalectvu do zahraničia. Rekonštruoval demografické údaje Slovenska z 18. – 19. storočia, analyzoval príčiny a rozsah slovenského vysťahovalectva.[1]

Ján Svetoň
slovenský demograf, vysokoškolský pedagóg
slovenský demograf, vysokoškolský pedagóg
Rod. menoJán Schweinert
Narodenie5. marec 1905
Oțelu Roșu, Rumunsko
Úmrtie3. apríl 1966 (61 rokov)
Bratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Profesiavedec
Aktívne roky1931 – 1966

ŽivotopisUpraviť

Pochádzal z rodiny lesného úradníka, ktorého predkovia sa pravdepodobne v 19. storočí vysťahovali z Čiech do Rumunska. Rodina žila vo Ferdinandsbergu (dnešnom Otelu Rosu, v Krašovsko-severinskej župe v rumunskej časti Banátu) a okolo roku 1910 v rumunskej horskej osade Poiana Marului. Jeho otec Štefan Schweinert nemal prácu. Po dlhom hľadaní mu ponúkla zamestnanie istá debrecínska drevárska firma na Slovensku (vtedajšom Hornom Uhorsku) v Novákoch . V roku 1911 sa rodina vysťahovala do Novák a odtiaľ v roku 1920 do Janovej Lehoty. Dňa 11.2.1926 Štefan Schweinert, občan Rumunského kráľovstva, vo Zvolene zložil "štátno-občiansku" prísahu. V tom istom roku Ministerstvo vnútra v Prahe všetkým členom rodiny udelilo československé štátne občianstvo. V roku 1930, počas sčítania ľudu, sa Ján Svetoň (Schweinert) jeho rodičia a súrodenci prihlásili k národnosti slovenskej. Na tomto základe Povereníctvo vnútra v Bratislave dňa 1.12.1930 vydalo osvedčenie o slovenskej národnosti. Potvrdil to aj pri sčítaní ľudu v roku 1940.[1]

Strednú školu absolvoval na Reálnom gymnáziu v Prievidzi v roku 1925. V roku 1931 ukončil dizertáciou zo sociológie štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1933 – 1934 bol archivárom grófa Harracha vo Velkom Meziříčí. V roku 1934 bol riaditeľom Štefánikovho kolégia pre slovenských vysokoškolákov v Prahe. V rokoch 1937 – 1939 bol tajomníkom v Československom ústave zahraničnom v Prahe. V roku 1937 mu na základe žiadosti Zemský úrad v Prahe povolil zmeniť priezvisko Schweinert na Svetoň.[1] Po návrate na Slovensko v roku 1939 pracoval vo Vedeckej spoločnosti pre zahraničných Slovákov. V septembri 1944 začal pracovať v Štatistickom úrade v Bratislave a zúčastnil sa Slovenského národného povstania.

V roku 1946 bol vyslaný Slovenským plánovacím a štatistickým úradom ako štatistický expert do presídľovacej komisie v Maďarsku a v tom istom roku bol ako demografický expert na Mierovej konferencii v Paríži. V roku 1952 bol vymenovaný za predsedu Slovenského štatistického úradu. V rokoch 1952 – 1966 vedúci Katedry štatistiky na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1955 – 1958 prorektor Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V roku 1957 docent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V januári 1958 bol Predsedníctvom vlády menovaný za člena populačnej komisie, kde bol do roku 1963. V roku 1964 profesor. Po celý čas pôsobenia na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave bol vedúcim katedry štatistiky. V roku 1964 spoluzakladal Slovenskú demografickú a štatistickú spoločnosť[1]. V roku 1964 vyznamenaný Za vynikajúcu prácu.[1]

DieloUpraviť

V časopisoch Náš národ a Slovenská liga
  • Štatistická maďarizácia, 1942
  • Materinská reč a znalosť rečí v dátach maďarských štatistík, 1942
  • Zmiešaná sobášnosť ako faktor prenárodnenia, 1943
  • Národy bývalého Uhorska vo svetle štatistík, 1943
  • Maďarizácia Slovákov v Nýíregyháze, 1943
  • Aszlayho mapa Uhorska z roku 1830, 1944
  • Slovenskosť Košíc koncom 19. stor., 1944
Práce o národnostnej politike
  • Súpis Slovákov v Maďarsku. Zprávy ŠPŠÚ, Bratislava 1946
  • Od maďarizácia k reslovakizácii Bratislavy. Slovenská Bratislava 1948
  • Maďarizácia a reslovakizácia. Nové Slovo, Bratislava 1947
  • Slováci v Maďarsku. Nové slovo, Bratislava 1946
  • Medzi nami a Maďarmi. Náš národ. č. jún-júl 1949
Štúdie o obyvateľstve
  • Znalosť čítania a písania obyvateľstva na Slovensku. Zprávy ŠPŠÚ, Bratislava 1947
  • Vývoj obyvateľstva za kapitalizmu a v ľudovej demokracii. Ekonomický časopis SAV, roč.I, č. 4, Bratislava 1953
  • Vývoj triednej štruktúry obyvateľstva Slovenska, Ekonomický časopis SAV, roč.II. č.2, 1956
  • Obyvateľstvo Slovenska v období krízy feudalizmu a počiatkov kapitalizmu. Ekonomický časopis SAV, roč.I, č. 5-6, 1955
  • Vysťahovalectvo zo Slovenska za uhorského kapitalizmu, Ekonomický časopis SAV, roč. IV., 1956, č.2
  • Migračné pohyby obyvateľstva Slovenska v buržoáznej ČSR. Ekonomická časopis SAV, roč. IV, 1956, č.4
  • Úmrtnosť na Slovensku v rokoch 1850-1945, Sborník ČSAV. Štatistika a demografie, Praha 1959
  • Obyvateľstvo Slovenska v XVIII. storočí. Demografický zborník SÚS, Praha 1959
  • Nové črty v reprodukcii obyvateľstva Slovenska. Ekonomický časopis SAV, roč. VII., 1959, č.6
  • Vývoj nadúmrtnosti mužov v Československu. Zborník ČSAV Statisika a demografie. Praha 1963
  • Súpis bytov v Bratislave. Zprávy ŠPŠÚ, Bratislava 1947
  • Mnohodetné rodiny a ich bytové pomery v Bratislave. Sociologický sborník MS, Bratislava 1947
  • Textové časti Štatistickej príručky Slovenska. Bratislava 1948
  • Na ceste k socialistickej štatistike. Plánovanie a štatistika, Bratislava 1951
  • Diskusia o nedostatkoch čs. štatistiky. Plánovanie a štatistika, Bratislava 1951
  • Demografická štatistika. Skriptá pre VSHV, Bratislava 1952
Knižné publikácie
  • Slováci v Maďarsku. Bratislava: Vydala Spoločnosť pre zahraničných Slovákov, 1942 s.190
  • Die Slowaken in Ungarn. Bratislava: Vydala Spoločnosť pre zahraničných Slovákov, 1943 s. 208
  • Slováci v európskom zahraničí. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1943, s.129
  • Obyvateľstvo Slovenska za kapitalizmu. Bratislava: Vydavateľstvo SVPL 1958, s. 367
  • Reprodukcia obyvateľstva v Československu po druhej svetovej vojne. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1965, s. 287 (v spolupráci s Vávrom)
  • Vývoj obyvateľstva na Slovensku - Výber z diela k nedožitým 65. narodeninám. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha 1970, s.265[1]

Externé odkazyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e PhDr.Pavol Svetoň, Poprad. Súkromný archív