Jež tmavý[1] (iné názvy: jež západný, staršie: jež západoeurópsky, jež obyčajný západoeurópsky, jež obyčajný, lat. Erinaceus europaeus, staršie: Erinaceus europaeus europaeus[2][3][4][5][6]) je druh z čeľade ježovité, Európsky endemit. Výskyt na Slovensku bol doložený na 0,9 % územia.[1]

Jež tmavý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Erinaceus europaeus
Linnaeus, 1758

Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

V starších systémoch (ojedinele aj v niektorých súčasných systémoch[15]) bol Erinaceus europaeus často definovaný širšie, lebo zahŕňal ako svoje poddruhy (či geografické rasy) aj to, čo sa dnes klasifikuje ako tri samostatné druhy Erinaceus roumanicus a Erinaceus concolor a Erinaceus amurensis, pričom roumanicus sa istý čas v systémoch zaraďoval pod concolor (resp. alternatívne sa concolor zaraďoval pod roumanicus; porovnaj aj článok Erinaceus). Slovenský názov jež východný (alebo: východoeurópsky, obyčajný východoeurópsky, bledý, ojedinele: jež svetlý; dnes najsprávnejšie: jež bledý) sa vzťahoval pôvodne na taxón roumanicus, ale keď bol tento radený pod concolor, tak sa začal vzťahovať na taxón concolor. Dnes, keď sa východoeurópsky jež znovu klasifikuje primárne ako roumanicus, sa spomínaný slovenský názov znova obyčajne vzťahuje na taxón roumanicus (aspoň súdiac podľa knihy Hlodavce a hmyžozravce Slovenska 2013) a dnešný slovenský názov taxónu concolor ostáva potom nejasný. Okrem toho istý čas Erinaceus europaeus zahŕňal aj to, čo sa dnes klasifikuje ako druh Mesechinus hughi.[pozn 1]

Nasledujúci text článku sa zaoberá len ježom tmavým v užšom zmysle.

Rozšírenie a spôsob života

upraviť

Žije v západnej Európe (po západné Poľsko, západné Slovensko, Rakúsko a Taliansko; vrátane Británie), v teplejšej časti Škandinávie, v severozápadnom Rusku, na Novom Zélande a na Azorských ostrovoch. Na Slovensku sa vyskytuje len v posledných rokoch (doložený od roku 2004), aj to len ojedinele, prevažne na hraniciach s Českom, inak na Slovensku žije jeho blízky príbuzný jež bledý (Erinaceus roumanicus).[10][6][23][24]

Obýva rôzne biotopy: suché rúbane, okraje lesov a kružín, trávnaté oblasti a oblasti obývané ľuďmi (napríklad polia, parky , záhrady a podobne). V súvislých hlbokých lesoch a mokradiach sa mu nedarí. Veľmi dobre pláva.[24][2]

Aktívny je najmä v noci a za súmraku, cez deň len ojedinele. Žije samotársky. Brloh má vyhrabaný v zemi alebo skrytý medzi koreňmi vývratov, v hustom poraste a podobne. Cez zimu jež hibernuje v plytkej diere ukrytej v kroví, a to medzi októbrom/novembrom a marcom/aprílom. Jeho teplota vtedy klesá na niekedy až 2 °C (oproti bežným 37-35 °C).[12]

Stavba tela

upraviť
 
Jež tmavý

Jež tmavý je malý živočích s dĺžkou tela 18–31 cm, s dĺžkou chvosta 18–44 mm a hmotnosťou 300-1300 g.[6] Ostne má rovnomerne tmavé s bielymi priečnymi krúžkami. Tmavá srsť okolo očí mu tvorí charakteristické „okuliare“ v tvare V smerujúce k nosu.[2]

Nohy sú krátke, nos (ňufák) má pohyblivý, oči má veľké, uši široké, zadné labky sú robustné. Má výborný sluch a čuch. Na tele okrem chrbta má hrubú srsť s jedným typom chlpov, na bokoch a nohách je tmavohnedá, na spodku tela je trochu svetlejšia. Na chrbte má v priemere 6 000 pichliačov (ostňov) dlhých 2-3 cm; v nebezpečenstve sa zvinie pomocou zvláštneho svalu do klbka a pichliače ho chránia. Vzhľadom na možnosť ochrany pichliačmi si jež môže dovoliť pohybovať sa hlučne – pri pohybe teda obyčajne dupoce, fučí, šuchoce.[12][6]

Potrava

upraviť

Živí sa hmyzom, dážďovkami, slimákmi, žabami, mláďatami vtákov, vajcami jašteríc či hadov, samotnými hadmi, hlodavcami či zdochlinami . Jež tmavý je veľmi odolný proti živočíšnym jedom, môže jesť aj jedovatý hmyz, nemá problémy so žihadlami včiel a ôs a čiastočne je imúnny aj proti hadiemu jedu.[10][12]

Rozmnožovanie

upraviť

Párenie prebieha u starších samčekov v marci-apríli, u mladších niekedy až v júni. Samčeky v tomto období zvádzajú neľútostné boje. Po vyše mesiaci samička porodí 4 až 6 (výnimočne 10) mláďat, niekedy sa to stane až dvakrát do roka. Mláďatá sú slepé, svetlé a s veľmi jemnou srsťou. Vidieť začnú po 2 týždňoch, pichliače im narastú postupne po pôrode do 8 týždňov. Samička mladé dojčí 3-5 týždňov, potom ich ešte minimálne 3 týždne vodí.[12]

Krémovanie

upraviť

Jež si niekedy pichliače a kožu olizuje a natiera slinami. Dôvod tejto procedúry nie je známy.[3]

Ohrozenie

upraviť

V Červenom zozname ohrozených živočíchov IUCN je zaradený medzi najmenej ohrozené druhy. Najväčšia hrozba hrozí ježom prechádzajúcim cez cestu.[24][6]

Poznámky

upraviť
  1. V dôsledku neustálych zmien v klasifikácií vznikajú vo viacerých slovenských textoch príručkového charakteru chyby. Vo Svete živočíšnej ríše (1978/1984), Všeobecnom encyklopedickom slovníku aj Encyclopedii Beliane sú omylom vzájomne zamenené názvy jež tmavý a jež bledý (resp. svetlý), pričom ale v Beliane sú ostatné synonymá uvedené správne. Pôvodom tejto chyby je možno Malá encyklopédia biológie (1975), kde je bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia uvedené len „U nás žije jež bledý (Erinaceus europaues)“, pričom tu ide buď jednoducho o omyl alebo ide o pokus priradiť slovenské meno na Slovensku bežného ježa vedeckému druhu Erinaceus europaeus vo vtedajšom, širšom ponímaní, teda v ponímaní zahŕňajúcom západoeurópskych aj východoeurópskych ježov (Ale aj ak je to meno myslené ako takéto priradenie, je chybou použiť toto meno v opozícii k názvu západoeurópskeho ježa, ako to omylom urobili ostatné uvedené publikácie, pretože z uvedenej dvojice je jednoznačne tmavým ježom západoeurópsky jež a bledým ježom východoeurópsky jež a nie naopak). Správne použitie mien jež tmavý (západná Európa) a jež bledý (východná Európa) možno však zo zhruba rovnakej doby nájsť napr. vo Veľkej knihe živočíchov, kde výslovne použili mená schválené Názvoslovnou komisiou Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV v Bratislave, alebo v Pyramíde. Chybu majú okrem toho napr. v publikácii Hlodavce a hmyzožravce Slovenska (2013), kde pod heslom jež bledý (Erinaceus roumanicus) najprv (citujúc novší zdroj) správne uvádzajú charakteristiku východoeurópskeho ježa, ale potom na tej istej strane (citujúc iný, starší zdroj) pod podnadpisom „Rozšírenie“ omylom uvádzajú rozšírenie pre západoeurópskeho aj východoeurópskeho ježa spolu“. [16][17][18][19][20][21][6][22]

Referencie

upraviť
  1. a b KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Jež tmavý (západný) - Erinaceus europaeus, s. 210 – 211.
  2. a b c Veľká kniha živočíchov: hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. 3. nezmenené vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 8007009906. S. 296.
  3. a b Zviera: obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 8055103755. S. 103.
  4. a b FERIANC, Oskár; FERIANCOVÁ-MASÁROVA, Zora; HANAK, Vladimír. Stavovce Slovenska IV. Cicavce. 1. vyd. Bratislava : SAV, 1965. 331 s. S. 38-39.
  5. STANĚK, Václav Jan. Veľký obrazový atlas zvierat. Preklad Juraj Blicha. Bratislava : Mladé letá, 1965. 592 s. S. 464.
  6. a b c d e f g Hlodavce a hmyzožravce Slovenska
  7. http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=13600020
  8. http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=13600037
  9. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-14]. Dostupné online. Archivované 2014-10-19 z originálu.
  10. a b c REICHHOLF, Josef. Cicavce. Preklad Peter Ľupták. Bratislava : Ikar, 1996. 287 s. ISBN 8071182362. S. 18-20.
  11. jež obyčajný. In: Pyramída č. 54.
  12. a b c d e jež tmavý. In: Pyramída č. 193.
  13. http://www.biolib.cz/cz/taxon/id445695/pos0,200/
  14. EUROPEAN HEDGEHOG Erinaceus europaeus [online]. wildlifeonline.me.uk, [cit. 2016-10-20]. Dostupné online.
  15. http://animaldiversity.ummz.umich.edu/accounts/Erinaceus_europaeus/#C4CCF30F-EBA9-4609-AC7D-55A02B66EBBF (pozri úvodnú definíciu, ktorá mimochodom nekorešponduje s klasifikáciou rodu Erinaceus použitou na tej istej stránke)
  16. Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 161
  17. ježovité. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 511.
  18. jež In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník G – L . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-659-0. s. 452
  19. ježovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 211
  20. jež tmavý. In: Pyramída č. 193 (s. 6169).
  21. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vyd. Bratislava: Príroda a. s., 1997. [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 296
  22. BALÁŽ, I. et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8 dostupné online. s. 86.
  23. http://www.nature.com/hdy/journal/v108/n3/fig_tab/hdy201167f2.html#figure-title
  24. a b c The IUCN Red List of Threatened Species –Erinaceus europaeus, 2017.1. [online]. . Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jež tmavý
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jež tmavý

Externé odkazy

upraviť