Codex Gigas
Codex Gigas alebo (zriedkavo) Kódex Gigas je najväčšia rukopisná kniha (kódex) na svete. Bola pravdepodobne napísaná začiatkom 13. storočia v podlažickom kláštore pri Chrudimi. Býva označovaná latinsko-grécky Codex Gigas (v preklade „Obrovská kniha“), alebo podľa výnimočného vyobrazenia diabla tiež ako Diablova biblia. Zámerom autora bolo zhrnúť všetko poznanie do jediného diela, vytvoriť akúsi „knižnicu v jedinej knihe“.
Vzhľad kódexu upraviť
Codex Gigas je zviazaný v drevených doskách potiahnutých svetlou kožou s kovovým zdobením. Rozmer dosiek je 920×505×22 mm. Pôvodne obsahoval 320 pergamenových listov (640 strán) veľkosti 890×490 mm. Osem listov bolo vyrezaných, nevie sa kedy, kým a prečo. Odstránené listy pravdepodobne obsahovali rehoľné pravidlá benediktínskeho rádu. Hmotnosť celého kódexu sa uvádza okolo 80 kg, na výrobu potrebného pergamenu boli spotrebované kože 160 oslov.
História kódexu upraviť
Kódex pravdepodobne vznikol v dnes už neexistujúcom kláštore v Podlažicích pri Chrudimi. Záznamy v kódexe končia rokom 1229. Onedlho potom bol spis zastavený cisterciánskemu kláštoru v Sedlci. Pavel Bavor z Nečtin (1290 až 1332) ho odkúpil pre břevnovský kláštor. V rokoch 1477–1593 sa kódex nachádzal v kláštore v Broumove. V marci 1594 bol prevezený do Prahy, kde sa stal súčasťou zbierky cisára Rudolfa II.
Na konci tridsaťročnej vojny, v roku 1648, celú zbierku odviezli Švédi. Od tej doby je tento rukopis uložený v Kráľovskej knižnici v Štokholme. Neďaleko miesta svojho vzniku, v expozícii Mestského múzea v Chrasti je rukopis pripomenutý aspoň maketou.
Obsah kódexu upraviť
Do knihy je latinsky vpísaná celá biblia, Starý a Nový zákon, Kosmova kronika česká, a celý rad ďalších traktátov (okrem iného z histórie, etymológie a fyziológie) a menších spisov, kalendár s nekrológom, zoznam bratov podlažického kláštora, zaklínadlá a rôzne dobové záznamy.
Kódex obsahuje iluminácie červenej, modrej, žltej, zelenej a zlatej farby, iniciály sú veľmi bohaté, často cez celú výšku stránky. Značne pútavé sú špirálovito zdobené vzory, z ktorých vyrastajú rôzne kvetinové výhonky. Na celom diele fascinuje jeho jednota, ráz písma je bez zmeny takmer v celom rozsahu, bez vplyvu starnutia pisára, ochorenia, počasia či nálad, ako keby celá kniha bola skutočne spísaná počas veľmi krátkej doby (pozri legenda o spísaní).
Na liste 290 je na inak prázdnej stránke úplne unikátne zobrazenie diabla, veľkosti skoro 50 cm. Niekoľko strán predtým je napísaných na sčernetom pergamene, a má charakter veľmi ponurý, veľmi odlišný od celého zvyšku kódexu.
Legenda o spísaní Diablovej biblie upraviť
Podľa legendy v kláštore žil mních, ktorý zhrešil. Aby sa vyhol prísnemu trestu, oznámil, že napíše za jedinú noc najväčšiu knihu, obsahujúcu všetky vedomosti sveta. Dostal všetok potrebný materiál a pustil sa do diela. O polnoci mu bolo jasné, že úlohu nemôže zvládnuť, a preto zapredal svoju dušu diablovi. Ten za neho celé veľdielo spísal, biblické pasáže však s veľkým sebazaprením, odporom a nechuťou. Mních len z vďačnosti pridal jeho obrázok.
Napriek tejto legende o spísaní nebol Codex Gigas nikdy zatratený inkvizíciou, a bol rôznymi učencami starostlivo študovaný.
Referencie upraviť
- Stanislav Bártl, Jiří Kostelecký : Ďáblova bible. Tajemství největší knihy světa, Paseka Jozej Bašista .
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Codex Gigas
Externé odkazy upraviť
- Informácie na stránkach knižnice v Beroune Archivované 2006-04-14 na Wayback Machine
- Mystika.cz - Tajomstvo Podlažického kláštora Archivované 2005-11-03 na Wayback Machine
- Kódex Gigas vo Švédskej kráľovskej knižnici Archivované 2006-03-29 na Wayback Machine (po anglicky)