Kamil Matiašovský
Doc. Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. (lit. pseudonym: Peter Horan; * 17. február 1931, Skalité – † 1. august 1991, Bratislava) bol slovenský chemik, vysokoškolský učiteľ a spisovateľ.[1]
| Kamil Matiašovský | |
| slovenský anorganický chemik | |
| Dielo | |
|---|---|
| Polia pôsobnosti | fyzikálna chémia a elektrochémia taveninových sústav, elektrodepozícia neželezných kovov, povrchová úprava kovov v taveninách solí |
| Alma mater | Chemická fakulta SVTŠ v Bratislave |
| Akademický titul | inžinier |
| Vedecká hodnosť | doktor vied |
| Významní profesori | Mikuláš Gregor |
| Významní študenti | Pavel Fellner |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 17. február 1931 Skalité, Prvá ČSR |
| Úmrtie | 1. august 1991 (60 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Manželka | 1. ? 2. Eva, rod. Kovalčíková (1942 – 2007) |
Rodina
upraviťOtcom Kamila Matiašovského bol Eugen Matiašovský (1901 – 1961), jeho matkou Emília Matiašovská, rod. Šurjanská (1903 – 1995).[1] Obaja pôsobili ako učitelia,[2] Eugen Matiašovský bol zároveň v rokoch 1922 – 1938 aj riaditeľom školy v Skalitom.[3] Kamil mal jednu sestru. Jeho druhou manželkou bola Eva, rod. Kovalčíková (1942 – 2007).[1]
Štúdium
upraviťNavštevoval ľudovú školu v Ružomberku (1936 – 1941), pokračoval gymnáziom (1941 – 1949) v Ružomberku, Banskej Bystrici, Nîmes (1947 – 1948[4]) a v Martine. Po maturite pokračoval štúdiom na Odbore chemickotechnologického inžinierstva (Chemická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave), promoval ako inžinier v roku 1953.[1]
Vedecké pôsobenie
upraviťVedecké pôsobenie začal (po krátkom období kedy pracoval ako zamestnanec Závodu Juraja Dimitrova v Bratislave) ako ašpirant u profesora Mikuláša Gregora.[5] Dizertačnú prácu Fázový diagram sústavy MgCl2–CaCl2–NaCl obhájil v roku 1957 a bol mu udelený titul kandidát vied (CSc.). Následne pôsobil ako vedecký pracovník (od roku 1962 vedúci[5]) Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV. Okrem toho externe pôsobil na Katedre anorganickej technológie Chemickej fakulty SVTŠ v Bratislave a Vysokej škole baníckej v Ostrave. V rokoch 1965 – 1967 pracovník vysokej technickej školy v Trondheime. V roku 1969 prácou Štúdium sústavy Na3AlF6–AlF3–Al2O3–NaCl habilitoval na Hutníckej fakulte VŠB v Ostrave. Titul doktor vied (DrSc.) dosiahol v roku 1979 po obhájení práce Príspevok k teórii hliníkovej elektrolýzy.[1]
Výsledky výskumu K. Matiašovského sa uplatnili v praxi pri výrobe hliníka a jeho zliatin v Závode SNP (Žiar nad Hronom) a elektrolytickom pokovovaní v taveninách v závode Kovofiniš (Ledeč nad Sázavou)[6]
Spisovateľ
upraviťOkrem vedeckých prác bol autorom (pod pseudonymom Peter Horan) detektívnych románov: Prípad inžiniera Kolára (1966), Prípad pre Interpol (1968) a Kvíz pre vraha (1970). Pod vlastným menom publikoval cestopis zo svojho nórskeho pobytu pod názvom Cesta za polnočným slnkom (1970).[1]
Bibliografia
upraviťKnižné vedecké práce
upraviť- GRJOTHEIM, Kai, et al. Aluminium Electrolysis : The Chemistry of the Hall-Héroult Process. Düsseldorf : Aluminium-Verlag, 1977. 350 s. ISBN 3-87017-129-4. (2. vyd. 1982. ISBN 3-87017-155-3, 3. vyd. 2001. ISBN 978-3-410-22038-1, jap. vyd. Tokio 1981, čín. vyd.)
- MATIAŠOVSKÝ, Kamil; FELLNER, Pavel; SILNÝ, Alexander. Súčasné trendy v oblasti elektrochémie roztavených solí. In: KORYTA, Jiří, a kol. Současné trendy v elektrochemii. 1. vyd. Praha : Academia, 1986. 128 s. (Pokroky chemie; zv. 10.) S. 99 – 113.
Publicistika a romány
upraviť- HORAN, Peter. Prípad inžiniera Kolára. Bratislava : Smena, 1966. 48 s. (Dobrodužné romány; zv. 114.)
- HORAN, Peter. Prípad pre Interpol. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1967. 285 s. (Malá knižnica; zv. 55.)
- MATIAŠOVSKÝ, Kamil. Cesta za polnočným slnkom. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1970. 154 s. (Svetom.)
- HORAN, Peter. Kvíz pre vraha. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1970. 326 s. (Labyrint; zv. 28.)
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f MATIAŠOVSKÝ, Kamil. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 795 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 274 – 275.
- ↑ LAŠ, Pavol. Skalité obec pod Trojakom. Žilina : Krupa print, 2015. ISBN 978-80-970698-6-5. S. 439 a 471.
- ↑ GERÁT, Rudolf; VELIČKA, Jaroslav; POTOČÁR, Jozef. Skalité. Čadca : Magma, 2005. ISBN 80-89172-04-0. S. 143.
- ↑ HNILICA, Jiří. Fenomén Dijon : století českých maturit ve Francii. Vyd. 1. V Praze : Karolinum, 2017. 510 s. ISBN 978-80-246-3514-9. S. 422 – 423.
- ↑ a b DANĚK, Vladimír; FELLNER, Pavel. Associate Professor Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. Sixty Years Old. Chemical Papers, 1991, roč. 45, čís. 2, s. 281 – 288. Dostupné online [cit. 2022-01-25]. ISSN 1336-9075.
- ↑ Matiašovský, Kamil. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 738 – 739.
Externé odkazy
upraviť- Významné osobnosti SAV 2006 [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1.6.2006, [cit. 2022-01-25]. Dostupné online.
- DANĚK, Vladimír. In Memoriam Associate Professor Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. Chemical Papers, 1992, roč. 46, čís. 1, s. 70. Dostupné online [cit. 2022-01-25]. ISSN 1336-9075.