Kondratova kopa

vrch v Západných Tatrách

Kondratova kopa[1] (2 004,6 m n. m.[2]; poľ. Kopa Kondracka) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad ohybom Tichej doliny nad Podbanským, približne 26 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3]

Kondratova kopa
Kopa Kondracka
vrch
Kondratova kopa z Malolučniaka
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Zakopané, Kościelisko
Časť Červené vrchy
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Dunajec, Váh
Nadmorská výška 2 004,6 m n. m.
Relatívna výška 81 m
Súradnice 49°14′10″S 19°55′57″V / 49,2361°S 19,9324°V / 49.2361; 19.9324
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo Zakopaného
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Kopa Kondracka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v strednej časti Tatier, na východe podcelku Západné Tatry a v ich časti Červené vrchy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad[1], severná časť hrebeňa zasahuje do Powiatu tatrzańského a na katastrálne územie mesta Zakopané a obce Kościelisko.[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Kościelisko a Zakopané, na Slovensku leží južným smerom Podbanské, juhozápadne Pribylina a juhovýchodne Štrbské Pleso a Vyšné Hágy[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]

Kondratova kopa leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Kasprovym vrchom (1 987 m n. m.) a Temniakom (2 090 m n. m.). Severným smerom vybieha rázsocha Giewontu (1 895 m n. m.). Južné svahy klesajú do Javorového žľabu, ktorý je odnožou Tichej doliny a ktorým voda z tejto časti hrebeňa odteká do Tichého potoka v povodí Váhu. Severozápadne od vrcholu leží Koprowy Źleb v hornej časti Doliny Małej Łąki, severovýchodne Dolina Kondratowa, čoby súčasť Doliny Bystrej, ktorými voda odteká do Zakopianky a Dunajca.[3]

Západne sa nachádza Uplaziańska Kopka (1 457 m n. m.), Chuda Turnia (1 858 m n. m.), Malolučniackym sedlom (1 924 m) oddelený Malolučniak (2 104 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Stoly (1 956 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), južne Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.) a Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), východne Tichý vrch (1 979 m n. m.), Valentková (2 156 m n. m.), Svinica (2 301 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), sedlom pod Kondratovou (1 863 m) oddelená Suchá kopa (1 893 m), Sucha Czuba (1 696 m n. m.), Kopa Magury (1 704 m n. m.) a Myślenickie Turnie (1 360 m n. m.) a severne Krokiew (1 387 m n. m.), Suchy Wierch (1 508 m n. m.), Giewont (1 895 m n. m.) a Wielka Turnia (1 847 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza turisticky značená hrebeňovka.[3]

Výhľady

upraviť

Turisticky prístupný skalnato-trávnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj časť Nízkych Tatier, Oravských Beskýd a podhoria v Poľsku.[7]

Prístup

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť