Kyanovodík

chemická zlúčenina

Kyanovodík (HCN) je bezfarebná, prudko jedovatá kvapalina. Má charakteristický zápach pripomínajúci horké mandle, ktorý však niektorí ľudia necítia, pretože im chýba potrebný gén.[1][2] Vo vodnom roztoku disociuje na veľmi slabú kyselinu, známu pod názvom kyselina kyanovodíková. Jej soli sa nazývajú kyanidy.

Kyanovodík
Kyanovodík
Kyanovodík
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec HCN
Synonymá Kyselina kyanovodíková, nitril kyseliny mravčej, cyklón
Vzhľad bezfarebná kvapalina
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 27,0253 g/mol
Teplota topenia −13,29 °C
Teplota varu 26 °C
Hustota 0,6876 g cm−3
Rozpustnosť vo vode
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie
Vety H H225, H319, H336
Vety P P210, P261, P305, P351, P338
NFPA 704
NFPA 704.svg
4
4
2
Ďalšie informácie
Číslo CAS 74-90-8
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

PrípravaUpraviť

Prvýkrát bol kyanovodík z farbiva pruská modrá v roku 1786.[3]

V laboratóriu sa kyanovodík pripravuje vytlačením z kyanidov silnou kyselinou, napr. kyselinou sírovou. Možno ho pripraviť aj zahrievaním mravčanu amónneho, ktorý sa dá pripraviť z etylesteru kyseliny mravčej (rumová aróma) a amoniaku. Najprv vznikne amid kyseliny, potom nitril, t.j. organický analóg kyanidov.

Najdôležitejším priemyselným procesom výroby kyanovodíku je Andrussowa oxidácia, ktorú objavil Leonid Andrussow vo firme IG Farben. V tomto procese reaguje metán s amoniakom v prítomnosti kyslíka pri teplote asi 1200 °C nad platinovým katalyzátorom:[4]

2 CH4 + 2 NH3 + 3 O2 → 2 HCN + 6 H2O

PoužitieUpraviť

Kyanovodík je veľmi dôležitá priemyselná surovina, používa sa na výrobu rôznych zlúčenín, napríklad plastov, farbív a pesticídov,[2] polymérov (plastov[3]) a liekov. Kyanovodík sa používa aj ako jed na potkany[5] a hmyz.

ToxicitaUpraviť

Kyanodovík spôsobuje udusenie. Ovplyvňuje bežné použitie kyslíka takmer vo všetkých orgánoch ľudského tela a vystavenie kyanovodíku môže rýchlo viesť k smrti.[2] Postihuje hlavne orgány, ktoré sú veľmi citlivé na nízku hladinu kyslíka, a to centrálny nervový systém, kardiovaskulárny systém a dýchaciu sústavu.[2] Toxicita kyanovodíku je spôsobená uvoľnením kyanidového aniónu.

ReferencieUpraviť

  1. Cyanide, inability to smell [online]. . Dostupné online.
  2. a b c d Hydrogen Cyanide (AC): Systemic Agent | NIOSH | CDC [online]. www.cdc.gov, 2021-07-08, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b GRAHAM, Jeremy; TRAYLOR, Jeremy. Cyanide Toxicity. Treasure Island (FL) : StatPearls Publishing, 2022. PMID: 29939573. Dostupné online.
  4. The catalytic oxydation of ammonia-methane-mixtures to hydrogen cyanide. Angewandte Chemie, 1935, s. 593–595. DOI10.1002/ange.19350483702.
  5. Poison Harpoons [online]. . Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyanovodík

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hydrogen cyanide na anglickej Wikipédii.