Lieska obyčajná

druh rastliny

Lieska obyčajná[2] (ľudovo: lieska[3]; lat. Corylus avellana[4]) je veľký opadavý ker alebo malý strom s viacerými kmeňmi z rodu lieska (Corylus) z čeľade brezovité (Betulaceae). Lieska kvitne na začiatku roka a opeľuje sa vetrom. Jedince sú obojpohlavné.[5]

Lieska obyčajná

Lieska obyčajná; nezrelé plody (august)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corylus avellana
L.

Prirodzený areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Plod liesky obyčajnej sa nazýva lieskový oriešok, lieskový orech, lieskovec alebo zastarano lieska.

Lieska obyčajná je ker alebo zriedkavejšie strom, 3 až 8 m vysoký. Korunu má guľovitú až nepravidelnú, konáre sú priame. Jednoročné konáriky sú zelenohnedé. Borka je s priečnymi a okrúhlymi hnedými lenticelami, je hnedá, lesklá, neskoršie sivohnedá, šupinovite sa olupujúca.[2]

Listové púčiky liesky sú široko vajcovité, so zelenými alebo červenkastými šupinami. Striedavo postavené opadavé listy sú krátko chlpaté a často asymetrické. Listová čepeľ je obrátene vajcovitá, na báze nepravidelne srdcovitá, na okraji ostro dvojito pílkovitá. V hornej polovici je spravidla laločnatá, na vrchole ostro končistá. Je 5 až 16 cm dlhá a 3 až 11 cm široká, so 6 až 7 pármi bočných žíl. Čepeľ je na líci tmavšie zelená, riedko chlpatá, na rube svetlejšia, roztrúsene chlpatá, najmä na žilnatine. Listová stopka je do 30 mm dlhá.[2][6]

Tyčinkové kvety sú v úzkych valcovitých jahňadách po 2 až 4 a v čase kvitnutia sú 30 až 60 mm dlhé. Piestikové kvety rastú v púčikových, široko vajcovitých, 50 až 10 mm dlhých zväzočkoch. V čase kvitnutie z nich výrazne vyčnievajú nitkovité karmínočervené blizny. Tyčinkové kvety kvitnú v marci, piestikové vo februári až apríli.[2] Orech je zhruba guľovitý, až 20 mm dlhý, žltohnedý.[7]

Rozšírenie

upraviť

Lieska obyčajná je rozšírená v Európe v prirodzených porastoch od Škandinávie po juh kontinentu. Na severe sa nachádza v Nórsku až do 67° severnej zemepisnej šírky, hoci jeho severná hranica klesá ďalej na východ. Chýba len na Islande, niektorých stredomorských ostrovoch (Cyprus, Malta) a v najsevernejších a najjuhovýchodnejších extrémoch kontinentu. Vyskytuje sa aj v severnej Afrike a Malej Ázii. Do Severnej Ameriky bola zavlečená v polovici 50. rokov 19. storočia, kde v súčasnosti hybrid medzi lieskou obyčajnou a Corylus americana predstavuje hlavnú možnosť pre nové plodiny.[7]

Ekológia

upraviť

Lieska obyčajná má nezvyčajnú schopnosť prispôsobiť sa extrémnym stanovištným podmienkam. Oriešky roznášajú vtáky, veveričky a hraboše.[2]

Lieska obyčajná rastie od rovín až do horského stupňa, vo svetlých lesoch a na ich okrajoch, na sutinách, na rúbaniskách, pri brehoch potokov, na takmer všetkých typoch pôd, v teplejších aj chladnejších oblastiach. Vyskytuje sa v spoločenstvách opadavých listnatých lesov. Ekologicky je to druh dosť plastický, takže rastie v tieni, ako aj na výslní. Je to priekopnícka drevina na odlesnených pôdach. Môže sa rozmnožovať semenami ako aj vegetatívnym spôsobom. Jej maximálny výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v nadmorskej výške asi 1500 m.[2][6][7][8]

Lieska obyčajná sa po poškodení rýchlo obnovuje a mladé výhonky počas jedného roka dorastajú do dĺžky až 2 m. Jej priemerná dĺžka života je 80 až 90 rokov. V poľadovej dobe bola lieska jednou z dominantných drevín v podrastoch borovicových lesov. Dokladajú to časovo presne definovateľné uloženiny peľu v rašelinových sedimentoch.[2][6][7]

Význam a využitie

upraviť

Lieska obyčajná má dobre štiepateľné, ohybné, pružné a húževnaté drevo, z ktorého sa vyrábali obruče na sudy, násady pre náradie a využívalo sa tiež v košikárstve.[6]

Lieskové oriešky majú potravinársky aj medicínsky význam pre vysoký obsah vitamínu C a oleja.[2] Orechové jadrá obsahujú až 50 % tukov a 19 % bielkovín.[8] Vďaka väčším orechom a tenším škrupinám v porovnaní s inými druhmi lieskových orechov sa lieska obyčajná vo veľkej miere využíva v šľachtiteľských programoch a v súčasnosti existuje viac ako 400 opísaných kultivarov.[7] Sušené listy sú tiež súčasťou viacerých čajových zmesí, ktoré majú močopudné účinky.[2] Nedávne výskumy ukázali, že lieska by mohla byť aj dobrou voľbou na výrobu taxolu, jedného z najdrahších protirakovinových liekov na svete.[7]

Lieska obyčajná je tiež krajinotvorná a významná medonosná rastlina skorej jari.[6][8]

Hrozby a choroby

upraviť

Z motýľov na lieske obyčajnej parazitujú larvy dvoch druhov; Phyllonorycter coryli[9] a Stigmella microtheriella[10] Larvy oboch druhov sa živia listovými pletivami a vytvárajú na čepeli typické chodbičky (míny) väčšinou blízko listových žíl.[11][12]

Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité, larvy druhu Contarinia coryli[13] napadajú samčie jahňady hostiteľa, ktoré zvnútra postupne vyžierajú.[14] Na samičích kvetoch a samčích jahňadách liesky obyčajnej parazitujú aj roztoče druhu Phytoptus avellanae.[15] Kvetové orgány sa následne deformujú a vytvárajú hálky.[16]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Shaw, K., Roy , S. & Wilson, B. 2014. Corylus avellana. The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T63521A3125935. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-3.RLTS.T63521A3125935.en. Accessed on 02 May 2022.
  2. a b c d e f g h i Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  3. lieska. In: Slovník slovenských nárečí
  4. Corylus avellana [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  5. BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen.. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0. S. 78.
  6. a b c d e Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
  7. a b c d e f Publ. Off. EU, Luxembourg, [cit. 2021-11-30]. (anglicky)
  8. a b c Peter Mižík. CORYLUS AVELLANA L. – líska obecná / lieska obyčajná [online]. BOTANY.CZ, 2008-08-11, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online. (česky)
  9. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  10. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  11. W.N. Ellis. Phyllonorycter coryli, nut-leaf blister moth [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  12. W.N. Ellis. Stigmella microtheriella, nut-tree pigmy [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Contarinia coryli [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  14. W.N. Ellis. Contarinia coryli [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-09-17, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  15. Phytoptus avellanae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  16. W.N. Ellis. Phytoptus avellanae, filbert bud mite [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

upraviť