Otvoriť hlavné menu

Marián Bančej, niekedy aj Maroš Bančej, tiež Maroš M. Bančej, (*4. september 1960 Michalovce Česko-Slovensko - † 17. júl 2019[1] Bratislava) bol slovenský spisovateľ, básnik, textár a publicista. Pracoval aj ako redaktor a šéfredaktor časopisov a rozhlasového vysielania. V poslednej etape života bol činný v Národnom osvetovom centre.

Maroš Bančej
básnik, textár, šéfredaktor, robotník
Osobné informácie
Narodenie4. september 1960
 Michalovce ČSSR
Úmrtie17. júl 2019
Národnosťslovenská
Alma materSVŠT Bratislava
Zamestnanierobotník, učiteľ, šéfredaktor, básnik, textár
Dielo
Žánrebáseň,esej, scenár, Komiks
Obdobiepostmoderna
Témyvzťahy, láska
DebutVýstrel z motyky
Významné prácePríliš tesná koža
Významné oceneniaPocta Dominika Tatarku (1995), Pocta sv. Cyrila a Metoda (1997)

Život[2]Upraviť

Maroš Bančej sa narodil v Michalovciach, kde aj získal stredoškolské vzdelanie na gymnáziu Pavla Horova. V rokoch 1979 - 1984 študoval na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po jej skončení pracoval krátky čas ako robotník - murár, v 1984 - 1985 pracoval vo VÚKI (Výskumný ústav káblov a izolantov) ako výskumný pracovník. V období 1986 - 1987 sa ocitol v robotníckej profesii ako bezpečnostný technik v Slovnafte a v 1988 - 1989 sa stal učiteľom v Sládkovičove.

Po Nežnej revolúcii v 1990 nastúpil na redaktorské miesto v časopise Dotyky, kde postúpil na miesto šéfredaktora a pracoval tam skoro desať rokov, čím sa stalo, že mal určujúci vplyv na témach aj obsahu časopisu.

Medzi 1994 - 1997 mal ako paralelné zamestnanie funkciu šéfredaktora vo vydavateľstve ARS-LITERA. Medzi 1993 - 1997 sa v úlohe autora a moderátora podieľal na realizácii televíznej relácie "900 sekúnd o knihách". Od roku 1999 pracoval v Slovenskom rozhlase, potom prešiel na pozíciu šéfredaktor Rádia Devín - kultúrneho okruhu verejnoprávneho média. Z RTVS odišiel pracovať do Národného osvetového centra. Maroš Bančej skončil svoju púť životom po vážnej chorobe 17. júla 2019[3].

TvorbaUpraviť

Maroš Bančej začal publikovať svoju tvorbu vo veku devätnástich rokov. Koncom 80. rokov sa už stal básnikom, ktorého uverejňovali v renomovaných médiách, akými boli Literárny týždenník a Dotyky. Jednalo sa, napríklad, o diela „Načo sú nám rodičia”, „Moje najmilšie verše”, „Súradnice”.

Jeho významný knižný debut „Výstrel z motyky” bol kolaboratívnym dielom troch, dnes už významných, básnikov: Joža Urbana, Jána Litváka a samotného Maroša Bančeja. Jedná sa o trojzbierku textov pesničiek v žánri pop-music. Výstrel z motyky má svoj podtitul „Správa o prievane”. Tento debut sa hodnotí ako básnický manifest jednej generácie mládeže, ktorý majú vystihovať Bančejove verše „vôbec nebaví / že máte o nás obavy / či skončíme či neskončíme / dobre"[4].

V poradí druhá samostatná básnická zbierka „Príliš tesná koža” je z roku 1995. Treťou bola „Vampiriáda”, ktorá sa vymyká z bežnej slovenskej produkcie netradičným výberom démonologických a hororových tém. Štvrtou a zároveň poslednou básnickou zbierkou je „Opičí cirkus” (2016).

Malaga

Malagu vplietam
do tvojich vlasov
šum mora úsmev čajky
ktorá sa práve znenazdajky
stratila v tvojich očiach
Na obzore sa slnká točia
Vyber si jedno
bude hriať iba teba
perlová kráľovná

siedmeho neba


Diela v slovenčine[5][6]Upraviť

OceneniaUpraviť

  • Pocta Dominika Tatarku (1995)
  • Pocta sv. Cyrila a Metoda (1997)

ReferencieUpraviť

ZdrojeUpraviť