Mikuláš Gacek

Mikuláš Gacek (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) (* 10. júl 1895 Budapešť, Maďarsko – † 22. január 1971 Dolný Kubín) bol slovenský spisovateľ, prekladateľ a diplomat.

Mikuláš Gacek
Narodenie10. júl 1895
Budapešť, Rakúske cisárstvo
Úmrtie22. január 1971 (75 rokov)
Dolný Kubín, Československo
ManželkaEmília, rod. Ťatliaková

RodinaUpraviť

  • otec: Albert Gacek (1863 - 1942)
  • matka: Žofia, rod. Blažková (1863 - 1948)
  • manželka: Emília, rod. Ťatliaková (1902 - 1969)
  • deti: Viera (1927 - 1933), Darina, vyd. Feketeová, lekárka (1928 -), Zora, vyd. Kramerová, učiteľka (1934 - 2003), Milota, vyd. Zelinová, vysokoškolská učiteľka (1943 -)

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v Budapešti ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z Vyšného Kubína na Orave zarobiť peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do Ameriky, kde pracoval v uhoľnej bani. V roku 1906 ho do Pensylvánie nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo naučil po anglicky a v rokoch 1906-7 absolvoval anglickú ľudovú školu v Greenwalde v USA. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách, a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním.

Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býval krátko v Jasenovej u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch 1907 - 11 navštevoval meštiansku školu v Dolnom Kubíne a v rokoch 1911 - 1914 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, kde roku 1914 maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku Mor ho, ktorý mal za cieľ samovzdelávanie mladých ľudí v národnom duchu a získavanie ďalších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník Slovenskej banky v Ružomberku.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do Trenčína, do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v Karpatoch. Pri rieke San padol do zajatia. Roky 191516 strávil v zajateckom tábore v Ašchabade, nasledujúce dva roky pracoval na poliach vo Voronežskej gubernii a neskôr v konzervárni v Kurgane na Sibíri. Po revolúcii v roku 1917 vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. To, čo videl a zažil pokúsil sa vysloviť vo veršoch. Uverejnili mu ich v Slovenských hlasoch, ktoré v Rusku redigoval Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky, získal za ne v roku 1937 literárnu cenu M. R Štefánika. V rokoch 192021 navštevoval notársky náukobeh v Martine a stal sa notárom na Orave. Najprv v Lokci (1922 – 1926), Párnici (1926 – 1930) a nakoniec v Dolnom Kubíne (1930 – 1939). Ako notár v Dolnom Kubíne sa zaslúžil o vybudovanie vodovodu, kanalizácie, dlažbu ulíc, asfaltovanie chodníkov, úpravu telovýchovných zariadení, futbalového ihriska s tribúnou a detského ihriska. Podieľal sa na zakladaní Hviezdoslavovej spoločnosti a postavení pomníka P. O. Hviezdoslavovi.

Po návrate domov prekladal diela spisovateľov (Čechov, Krupin, Wells, Jelenev, Aksakov, Afinogenov, Gorlov, Gogoľ, Kobylin, Ostrovský, Turgenev, Simonov a iných). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Z ruského originálu preložil Štúrovo dielo „Slavjanstvo i mir buduščago“, ale vojnové udalosti znemožnili jeho vydanie. V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku 1939 odišiel do Bratislavy. Stal sa tu členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch 19391940 bol úradníkom na kultúrnom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku 1940 ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna 1941 ukončili pôsobenie zahraničných misií v ZSSR a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zasiahnutým vojnou sa Mikuláš Gacek vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate pracoval až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.

V roku 1945 pri prechode frontu bol Mikuláš Gacek, pravdepodobne na základe udania, v Dolnom Kubíne zadržaný NKVD. Dňa 8. júna 1945 ho tribunál IV. Ukrajinského frontu v Pardubiciach odsúdil na desať rokov v nápravno-výchovných táboroch. Desať ťažkých rokov prežil v gulagoch v Kazachstane. Do Dolného Kubína sa s podlomeným zdravím vrátil v roku 1955. Po návrate bol spolu so svojou rodinou do konca života na „čiernej listine“ komunistického režimu. Nemohol si nájsť zamestnanie, verejne vystupovať a publikovať.

Komunistický režim sa snažil Mikuláša Gaceka umlčať. V čase, keď bol ešte prekladateľ za ostnatým drôtom v Strednej Ázii a nemohol sa brániť, 11. januára 1955 bol uverejnený v Smene diskreditačný a znevažujúci článok Odstrániť z našich divadiel preklady Mikuláša Gaceka. Až sedem rokov po návrate z gulagu Najvyšší súd ZSSR zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945 a dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 ho rehabilitoval. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, aj keď sa o nápravu krívd snažila aj rehabilitačná komisia pri Zväze spisovateľov. Vrátili mu členstvo v ZSS a na sklonku života sa mohol zúčastniť niekoľkých tvorivých pobytov v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne 22. januára 1971.[1]

DieloUpraviť

Dielo (knižné)Upraviť

  • 1936 GACEK, M.: Sibírske zápisky:(1915-1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.
  • 1995 GACEK, M.: Rovesník. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.
  • 1966 GACEK, M.: KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937-1944. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.
  • 2015 GACEK, M.: Sibírske zápisky (1915-1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, 2015. ISBN 9788081281426.

Ostatné publikované práceUpraviť

  • 1918 Fajka. Slovenské hlasy. (Orgán československej národnej rady v Rusku), roč. II, č. 12, 22. 10. 1918 (Mikuláš Chočov);
  • 1930 Z listov A. P. Čechova, Slovenské pohľady, roč. 46, č. 10, 1930 (str. 681-690);
  • 1935 Jegor Filipovič. Stránky z vojnového zápisníka. Slovenské pohľady, roč. 51, č. 5. 1935 (str. 212-221);
  • 1935 Niekoľko zamestnaní a lúčenie. Slovenské pohľady,  roč. 51, č. 6-7, 1935 (str. 338-352);
  • 1935 Cesta ďaleká. Slovenské pohľady,  roč. 51, č. 12, 1935 (str. 674-683);
  • 1942 Ded Moroz, útržky zo zápisníka, Slovenské pohľady roč. 58, č. 12,1942 (str. 730-736);
  • 1943 Pieseň Ukrajiny. Slovenské pohľady, roč. 59, č. 1,1943 (str. 20-26);
  • 1969 Kubo. Slniečko č. 2. Roč. II (XXIV) 1969;
  • 1956 Nádaši – Jégéčlovek, pri príležitosti Hviezdoslavovho Kubína, Oravský roľník 13. mája 1956;
  • 1992 Len chvíľu ešte nespadnúť, In: Literárny týždenník, roč. 5, č. 1 a 2, 3. 1. 1992
  • 1995 Trojnohý stolec. In: Literárny týždenník roč. VIII, č. 45, 3. 11. 1995;
  • 1993 Kľúč od kráľovstva. In: Literárny týždenník
  • 1994 Vigília pri Dunaji. In: Literárny týždenník, roč. 7, č. 14, 1994;
  • 1969 Vigília pri Dunaji. Matičné čítanie, číslo 4, roč. 2, 17. 2.1969;
  • 1990 Rovesník (úryvok) 22. 8. 1990, 19. 9. 1990, 17. 10. 1990, 14. 11. 1990, In: Orava;
  • 1991 Rovesník (pokračovanie). In: Orava, 30. 1. 1991;
  • 1969 Pod ochranou sv. Vendelína (Návšteva v rodisku V. Beniaka v roku 1956) Romboid č. 1, 1969. (Slovák v Amerike)
  • 1990 Moskovské zápisky 1940-41, Slovenské národné noviny, 10 – 14/1990;
  • 1990 Čierny Havran (Kazachstan 1945-1955), Slovenské národné noviny, 15/1990;
  • 1991 Etapy kľúčov (1945-1955). Tvorba, roč. I (X), marec 1991;
  • 1991 Etapy kľúčov (1945-1955). Tvorba, roč. I (X), apríl 1991;
  • 1996 Tajomné srdce ženy. Úvaha o ženách. Verbum č. 3, 1996;
  • 1966 Rovesník, Slovenské pohľady, roč. 82, čís. 2, 1966, (str. 60-70);
  • 1970 Mikuláš Gacek odpovedá na otázky. Z galérie našich prekladateľov. In: Ruštinár 1970

Preklady (knižné a v časopisoch)Upraviť

  • Aksakov, S. T.: Červený kvietok. Dobré slovo, 1935;
  • Al-Kostan: Nevesta hôr, Mladé letá KMČ, 1971;
  • Amfiteatrov: Otrávené svedomie, Slovenské pohľady, Matica slovenská 1926;
  • Bunin I.: Na prahu bytia. Slovenské pohľady, roč. 49, č. 12, 1933, (str. 711-719);
  • Bunin I.: Čechov. Slovenské pohľady, roč. 50, č. 5, 1934, (str. 266-275);
  • Bunin I.: Na prahu života. Nová komorná knižnica,1958 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko);
  • Bunin I.: Pán zo San Francisca, výber z prózy, Prekladová knižnica Matice slovenskej zv. 12, 1939 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko);
  • Čechov, A. P.: Tri rozprávky. Polinka (421), Čítanie (425), Na jar (427). Slovenské pohľady, roč. 50, č. 7-8, 1934;
  • Čechov, A. P.: Rozprávky I. Ruská knižnica. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok 1924;
  • Čechov, A. P.: Rozprávky II. Ruská knižnica. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok 1928 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko);
  • Čechov, A. P.: Siréna. Slovenské pohľady, roč. 55, č. 5, 1939;  
  • Čechov, A. P.: Poviedky, 3 zväzky, Spoločnosť priateľov krásnych kníh, 35. zv. 1924;
  • Čechov, A. P.: Stávka, Prekladová knižnica Matice slovenskej, zväzok 4, 1934;
  • Čechov, A. P.: Gaštanko, Dobré slovo 1935 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko);
  • Čechov, A. P.: Polinka, Čítanie, Na jar, ??? 1934;
  • Gorký, M.: Boleš, Národnie noviny 12. a 13. apríla 1921
  • Gorký, M.: Sponky, Národnie noviny 14. augusta 1921
  • Gorký, M.: Šťastie, Národnie noviny 15. júna 1922
  • Jelenev, N.: Biela veža. Matica slovenská. Edícia Dobré slovo, 1935;
  • Korablev, V. N.: Štúrov spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Slovenské pohľady, roč. 50, č. 7-8 1934, (str. 400-409);
  • Kuprin, A. I.: Sulamit. Slovenské pohľady, roč. 42, č. 6-8, 1926, (str. 386-423);
  • Kuprin, A. I.: Sulamit. Matica slovenská 1934;
  • Kuprin, A. I.: Večerná návšteva. Demir-Kaja. Umenie. Šťastie. Slovenské pohľady, roč. 54, č. 8-9, 1938 (str. 429-436);
  • Rimskij-Korsakov, N. A.: Kronika môjho života, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958, Mikuláš Gacek preložil kapitoly I-XV
  • Romanov, P.: Tri rozprávky, Slovenské pohľady, roč. 45, 1929 (str. 436);   
  • Romanov, P.: Jabloňový kvet, Slovenské pohľady č. 5, roč. 48, 1932 (str. 291-299);
  • Saltykov-Ščedrin, M. J.: Karas idealista. Slovenské pohľady, roč. 58, č. 4, 1942, (str. 238-246);
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: TRILÓGIA, Ženba Krečinského, Proces, Tarelkinova smrť. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965;
  • Šolochov, M.: Preoraný úhor. Slovenské pohľady, roč. 49, č. 5 1933, (str. 262-276);
  • Šolochov, M.: Preoraný úhor 2. Slovenské pohľady, roč. 49, č. 7-8 1933, (str. 416-429);
  • Tukalevskij, V.: Zjazd spisovateľov Sovietskeho zväzu (17. 8. – 1. 9. 1934). Preložil Mikuláš Gacek.  Slovenské pohľady roč. 50, č. 10, 1934 (str. 633-636);
  • Wells, H. G.: Prví ľudia na mesiaci, Dobré slovo 1936, 1943;
  • Zoščenko, M: Orgován kvitne. Slovenské pohľady, roč. 52, str. 33-42 prvá časť, 93-103 druhá časť, 159-164 dokončenie, 1936. (M. G.)  

Preklady divadelných hierUpraviť

  • Afinogenov, A: Mášenka, DILIZA, 1958
  • Čechov, A. P.: Višňový sad. Čítanie študujúcej mládeže, Matica slovenská 1933;
  • Čechov, A. P.: Višňový sad. Divadelná knižnica, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1933. Druhé vydanie: Matica slovenská 1948;
  • Čechov, A. P.: Pytačky. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská Turč. Sv. Martin 1933, 1934, Druhé vydanie: Divadelná knižnica ÚSOD, zv. 19, Turč. Sv. Martin 1946;
  • Čechov, A. P.: Ujo Váňa – Čajka. 1943; Tranoscius Liptovský Mikuláš 1943;
  • Čechov, A. P.: Tri sestry, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, edícia Javisko, Matica slovenská 1945 (Pavol Jančík);
  • Čechov, A. P.: Tri aktovky (Pytačky, Konské priezvisko, Medveď), Matica slovenská, Prekladová divadelná knižnica zv. 2, 1950, (G. Mikuláš);
  • Čechov, A. P.: Ujo Váňa, SDLZ, Bratislava 1954;
  • Čechov, A. P.: Ujo Váňa, Rotaprint. Ako rukopis. M. G. UKBra SB 4893
  • Čechov, A. P.: Čajka, Bratislava, LITA 1972;
  • Gogoľ, N. V.: Revízor. Divadelná knižnica, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1936, SND 1936;
  • Gogoľ, N. V.: Revízor. Čítanie študujúcej mládeže, Matica slovenská 1937, 1947
  • Gogoľ, N. V.: Revízor. Prekladová divadelná knižnica, Matica slovenská 1950 (G. Mikuláš);
  • Gogoľ, N. V.: Revízor. Osveta Martin 1954 (G. Mikuláš);
  • Gorký, M.: Vassa Železnovová, Prekladová divadelná knižnica, Matica slovenská 1949;
  • Gorký, M.: Vassa Železnovová, Prekladová divadelná knižnica, Matica slovenská 1951 (G. Mikuláš);
  • Gorlov, P.: Únosca ohňa. Divadelná knižnica, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1934;
  • Gorlov, P.: Únosca ohňa. Druhé vydanie DILIZA, 1958;
  • Ostrovský, N. A.: Kade horí – tade hasne. Divadelná knižnica, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, zv. 38, Matica slovenská 1940;
  • Ostrovský, N. A.: Kade horí – tade hasne. LITA 1970;
  • Ostrovský, N. A.: Vlci a ovce. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, edícia Javisko Matica slovenská 1943,
  • Ostrovský, N. A.: Vlci a ovce. SND 1947;
  • Saltykov-Ščedrin, M. E.: Pazuchinova smrť. DILIZA, 1962 (Zora Kramerová);
  • Simonov, K.: Príbeh jednej lásky. DILIZA,1956,
  • Simonov, K.: Príbeh jednej lásky. Osveta Martin, 1957;
  • Simonov, K.: História jednej lásky. Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava 1956;
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: Krečinský sa žení. Divadelná knižnica zv. 33, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1939;
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: Ženba Krečinského. Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava 1957;
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: Ženba Krečinského. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1948;
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: Ženba Krečinského. LITA Bratislava 1972;
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: Tanierikova smrť. Matica slovenská 1950;
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: Tarelkinova smrť. Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava 1958 (M. G.),
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: Tarelkinova smrť. DILIZA 1966. SND 1966;
  • Suchovo-Kobylin, A. V.: Proces. Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava 1958 (M. G.);
  • Turgenev J. S.: Mesiac na dedine, DILIZA 1964;

Nevydané titulyUpraviť

  • Život v umení ruských klasikov, rukopis, pripravený pre edíciu Umenie, Matica slovenská, 1944. Uložený v literárnom archíve SNK v Martine;
  • Ľ. Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti, 1944. Niekoľko výtlačkov prekladu je v literárnom archíve SNK v Martine;
  • Rovesník, spomienková črta pre pripravovaný zborník Jégé v kritike a spomienkach, 1957. Vysádzaný text na zásah tlačového dozoru nesmel byť uverejnený
  • Budmerické zápisky. Rukopis uložený Slovenská národná knižnica – Literárny archív, fond Mikuláš Gacek
  • Moskovské zápisky. Rukopis uložený Slovenská národná knižnica – Literárny archív, fond Mikuláš Gacek
  • M. A. Šolochov: Tichý Don – M. Gacek ho začal prekladať v roku 1942, preložil 22 kapitol, o preklad prejavili záujem vydavateľstvá Kompas, Tranoscius. M. Gacek ho ponúkol (26. 8. 1942), J. Martákovi, tajomníkovi Matice slovenskej a redaktorovi Prekladovej knižnice. Cez vojnu preklad nevyšiel a potom už nemohol. Úryvky z románu boli uverejnené pod názvom Preoraný úhor v Slovenských pohľadoch č. 5 a č. 7-8.

PamiatkyUpraviť

  • Pamätná doska (Mikuláš Gacek)

Mikuláš Gacek je uvedený na Monumente vďaky v historickom cintoríne v Dolnom Kubíne, kde sa nachádzajú mená významných osobností.

  • Pamätná tabuľa

Mikuláš Gacek je uvedený na pamätnej tabuli významným legionárom a matičiarom, ktorá je umiestnená na Eximbanke, bývalej Legiobanke na Gröslingovej ulici v Bratislave

  • Pomník Mikuláš Gacek sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55

LiteratúraUpraviť

  • CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
  • CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. Slovenské národné noviny, roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
  • CABADAJ, Peter: Ťažko uveriteľný životný príbeh. In: Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre a vede. 2. Oravské kultúrne stredisko 2015, ISBN 978-80-89744-06-6
  • CABADAJ, Peter: Sibírske zápisky Mikuláša Gaceka – Unikátne memoárové dielo . In: Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre a vede. 2. Oravské kultúrne stredisko 2015, ISBN 978-80-89744-06-6
  • CABADAJ, Peter: Sibiriáda Mikuláša Gaceka (Matica slovenská vydala pozoruhodnú knižku), Slovensko, ročník XXXVII, Zima 2015
  • CABADAJ, Peter: Po slovensky povedal čokoľvek na svete (50 rokov od úmrtia Mikuláša Gaceka), Slovenské pohľady, ročník IV+137, číslo 2/2021
  • CABADAJ, Peter: Pred 50 rokmi zomrel Mikuláš Gacek. In: Knižnica. Roč. 22, č. 1, 2021, str. 87-92
  • DZUREK, J.: Na chvíľu u majstra. Článok pri príležitosti 75. narodenín M. Gaceka. Orava, 29. 7. 1970
  • ĎURIŠ, R.: Mikuláš Gacek ako národovec a literát, In: Almanach Nitra 2009, X. ročník Nitrianska pobočka Spolku slovenských spisovateľov, 2009
  • ĎUROVČÍKOVÁ, M.: Návrat z anabázy. Posledný rozhovor s Mikulášom Gacekom, In: Literárny týždenník, roč. 5, 1992, č. 9 s. 6
  • FERKO, M.: Mikuláš Gacek: Sibírske zápisky. Recenzia; Slovenské pohľady č. 5, 2016
  • HARBUĽOVÁ, Ľ.: Moskva v rokoch 1940-1941 očami Mikuláša Gaceka. In: Slovensko – ruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy a súvislosti. Bratislava – Nitra, 2002
  • HARBUĽOVÁ, Ľ.: Vnútropolitický vývoj Ruska očami slovenských legionárov. In: Československé légie v Rusku. Sborník příspěvků z kolokvia 9. 5. 2001 v Praze. Praha 2003, str. 80-95
  • JANEK, J.: Gacekove Sibírske zápisky (k 20. výročiu jeho úmrtia), Orava, 30. 1. 1991
  • JESENSKÁ, Z.: Z prekladateľských problémov. (Na margo prekladu bratov Karamazovcov). In: Slovenská reč, 10, 1942, č. 1, s. 8-10
  • KAŠŠAYOVÁ, T.: Na okraj prekladovej tvorby Mikuláša Gaceka v medzivojnovom období. LitArch 26/89, s. 134-140.
  • KERNÝ, D.: Električka s vyhliadkovým kreslom. Slovenské pohľady č. 4, 2016, str. 1)
  • KERNÝ, D.: Legionár, diplomat, zatajovaný rusista sa vracia. (Nad matičným rukopisom Päť návratov Mikuláša Gaceka), Slovenské pohľady č. 6. 2017, str. 70
  • KRAMEROVÁ, Z.: 100 rokov od narodenia Mikuláša Gaceka. Orava 21. 6. 1995, str. 4. Na str. 2 oznámenie o podujatí
  • KRUŽLIAK, I.: Slovo na Gackov hrob. Výber z diela. Živé stopy, Priatelia Dobrej knihy, Cambridge, Ontario, Kanada 1975
  • LESŇÁKOVÁ, S.: Mikuláš Gacek (alebo G. Mikuláš). In: Revue pro otázky uměleckého překladu. Praha – Bratislava: Překladatelská sekce SČSS, Dialog, 2, 1968, č. 3, s. 121-128
  • LINDOVSKÁ, N.: Moskva, rok 1940: Mikuláš Gacek a Vladimír Nemirovič-Dančenko. Archívne stopy slovensko-ruských divadelných vzťahov. In: Divadlo a dráma v kontextoch nepokojnej Európy. Medzinárodná vedecká konferencia 29.-30. november 2019. Akadémia umení v Banskej Bystrici 2019. Str. 154-172.
  • MAŤOVČÍK, A.: Z korešpondencie Mila Urbana s Mikulášom Gacekom. Bibliografické štúdie 31, Martin, Slovenská národná knižnica 2005, s. 97-118. ISBN:80-89023-67-3 ISSN:0067-8724
  • MAŤOVČÍK, A.: „Aby slovám bolo tesno, myšlienkam povoľa“ (Z korešpondencie Augustína Baníka s Mikulášom Gacekom); Literárny dvojtýždenník, 26. 1. 2005 str. 8
  • MELICHER, J.: Denníkové zápisky ako román. Romboid, roč. 32, č. 4, str. 75-78, 1997
  • MONCMANOVÁ, Ľ.: Na dejinnej ceste – List Mikuláša Gaceka Tidovi J. Gašparovi. Časopis Knižnica, 2008, roč. 9, č. 11-12, str. 91-101
  • OTČENÁŠ, I.: Päť zastavení osudu – Príbeh Mikuláša Gaceka. Listy číslo 7-8 2020, ročník 27, str. 5
  • PETRÍK, V.: Desaťročie nádejí a pochybností. Denníky a spomienky Mikuláša Gaceka (str. 169)
  • Valentín Beniak v denníkoch Mikuláša Gaceka (str. 176). Kaligram, 2000. ISBN 80-7149-328-7
  • SERAPIONOVA, E.: Osudy legionára: Prípad Mikuláš Gacek (In: Ivantyšynová, T., Kodajová, D., Východná dilema Strednej Európy. SDK SVE Bratislava 2010, str. 181-189
  • ŠIKULA, V.: Požehnaná taktovka, Belimex, Anna Blahová-Šikulová 2003, Pozdravuje vás Mikuláš str. 80-82; Rudo str. 106-116; ilustroval Ľudovít Hološka, ISBN 80-89083-42-0
  • TELLINGER, D.: Ruské reálie v prekladoch Mikuláša Gaceka (Na príklade Gogoľovho Revízora). In: Ruský jazyk a literatúra na Slovensku po roku 1918. Zborník 1997, s. 158-163
  • URBAN, K.: Československý legionár Mikuláš Gacek. Eustory 2014
  • ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Dlhá cesta k spravodlivosti (Štyri desaťročia zápasu o Gacekovho Jégého). In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 2, s. 32 – 44.
  • ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Literárne svedectvo Mikuláša Gaceka o gulagoch. In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 3, s. 21-34
  • ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Spomienky na šťastné aj bolestné Vianoce. In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 4, s. 5-20
  • ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Posledné listy. In: Tvorba, roč. XXXI (XXXX), 2021, č. 1, s. 20-33
  • ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Oneskorené otváranie tvorivej dielne Mikuláša Gaceka. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 136, 2020, č. 9, s. 8 – 22.

ReferencieUpraviť

  1. GACEK, Mikuláš. In: Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007, III, G-H. - S. 25-26.
    Encyklopédia dramatických umení Slovenska A-L. VEDA, vydavateľstvo SAV, 1989. Str. 406
    Malá slovenská encyklopédia. Goldpress publishers Bratislava 1993. Mikuláš Gacek S. 219
    Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry, 20. storočie. Zostavili O. Kovačičová, M. Kusá. VEDA, vydavateľstvo SAV, 2015. Str. 42, 51, 65, 83, 94, 136, 219-221, 330, 331
    ZELINOVÁ GACEKOVÁ, Milota. Mikuláš Gacek: päť osudových návratov. Martin: Matica slovenská, 2017

Externé odkazyUpraviť