Obojživelníky

(Presmerované z Obojživelník)

Obojživelníky (Amphibia) sú trieda stavovcov. Obojživelníky sú polovodné, studenokrvné stavovce. Sú to najprimitívnejšie druhy štvornožcov.

Obojživelníky

salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra’’)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Amphibia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Rosnica siná (Litoria caerulea)

Systematika

upraviť

Obojživelníky (Amphibia) v najširšom (čiže v tradičnom) zmysle :

Poznámky

  • Vyššie sú uvedené len tri (resp. implicitne štyri) spôsoby definície názvu obojživelníky, ďalšie možnosti pozri napr. v článku Systematika stavovcov (tam napríklad v úvodnej časti označené ako obojživelníky A, B, C atď.).
  • Vyššie uvedené obojživelníky (Amphibia) v najširšom zmysle sú to isté, ako štvornožce (Tetrapoda) okrem blanovcov (Amniota; = plazy + vtáky + cicavce). To znamená, že vyššie uvedený systém je zároveň systém štvornožcov s vynechaním blanovcov.
  • Niektoré alternatívne taxóny z literatúry:
    • vráskozubé obojživelníky (Labyrinthodontia) je tradičný taxón, ktorý je najčastejšie definovaný ako Ichthyostegalia + Colosteidae + Crassigyrinidae + Baphetidae + Temnospondyli, pričom v širšom ponímaní zahŕňa aj Anthracosauria v širšom zmysle. Labyrinthodontia v minulosti zahŕňali aj taxón žaborybovcotvaré (Plesiopoda), ktorý je ale podľa moderných textov neplatným (teda neexistujúcim) taxónom ([2]). Okrem toho z dnešného pohľadu Labyrinthodontia zrejme zahŕňa aj čeľaď Whatcheeriidae (opísanú až v roku 1995/2002).
    • vráskozubce (Apsidospondyli) = Labyrinthodontia vrátane Antracosauria v širšom zmysle
    • krytolebkovce/krytolebečníky/krytolebce/krytočrepovce/stegocefaly (Stegocephali) je tradičný taxón, ktorý podľa najčastejšej definície znamená všetky obojživelníky v najširšom zmysle okrem Lissamphibia a Diadectomorpha; inými slovami zahŕňa teda Labyrinthodontia a Lepospondyli
    • žabojaštery (Batrachosauria) znamená a) v súčasnosti najčastejšie: Seymouriamorpha + Lepospondyli (staršie bez Lepospondyli) + Diadectomorpha + Amniota, b) staršie najčastejšie: to isté ako Anthracosauria v širšom zmysle.
    • Reptiliomorpha sa v súčasnosti najčastejšie definuje ako Anthracosauria v širšom zmysle + Lepospondyli (staršie bez Lepospondyli) + Diadectomorpha + Amniota, ale existuje veľa spôsobov definovania tohto taxónu.
    • Neotetrapoda = Tetrapoda okrem nasledujúcich taxónov: Ichthyostegalia v širšom zmysle, Colosteidae, Crassigyrinidae, Whatcheeriidae a Baphetidae.

Zdroje tejto kapitoly: [3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26]

Pravdepodobne sa vyvinuli z lalokoplutvých rýb v devóne. Prvé známe obojživelníky boli Ichthyostegalia.[27]

Stručná charakteristika

upraviť

U väčšiny obojživelníkov zahŕňa životný cyklus premenu z vodného larválneho štádia, v ktorom dýchajú žiabrami, na dospelé suchozemské organizmy, ktoré získavajú kyslík pľúcami. Dospelé jedince obojživelníkov, ktoré majú pľúca, síce nimi prijímajú kyslík, ale žiadny obojživelník nemá vyvinutý hrudný kôš ani bránicu. Preto prijímajú vzduch prehĺtaním. Ďalšie spôsoby dýchaniakožou alebo žiabrami (majú ich iba obojživelníky, ktoré trávia celý život vo vode). Vlhká koža je dobre priepustná, preto sa najčastejšie vyskytujú v okolí vodných telies (okrem slano-vodných). V koži majú slizové žľazy, ktoré ju taktiež chránia pred vysychaním. Pretože sú studenokrvné, žijú väčšinou v tropickom a miernom pásme, ale niektoré druhy môžu prežiť aj v suchu a chlade.

Dodnes bolo opísaných okolo 6000 druhov žijúcich obojživelníkov. Vedný odbor zoológie, ktorý sa zaoberá štúdiom obojživelníkov a plazov sa nazýva herpetológia. Pretože obojživelníky dýchajú kožou, tak je veľmi citlivá na dotyk, vrátane ľudských rúk. Preto by sa jej suché ruky, pri ich manipulácii, nemali nikdy dotknúť. Mnohé obojživelníky, vrátane žiab, majú aj jedové žľazy v koži. Podobne ako ryby, nekladú vajíčka v ochrannom obale (amnióne).

Referencie

upraviť
  1. [1]
  2. [2]
  3. BENTON, M. J. Vertebrate palaeontology. Fourth edition, 2015 ISBN 978-1-118-40755-4
  4. BENTON, M. J. Vertebrate palaeontology. Third edition, 2005 ISBN 0-632-05637-1
  5. MIKULÍČEK, Peter. Zoologický slovník : obojživelníky - Amphibia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005. 40 s. ISBN 80-223-2121-4.
  6. David Marjanović, Michel Laurin, Fossils, Molecules, Divergence Times, and the Origin of Lissamphibians, Systematic Biology, Volume 56, Issue 3, June 2007, Pages 369–388, https://doi.org/10.1080/10635150701397635
  7. GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2018. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 330-365
  8. Mikko's Phylogeny Archive [3] (a podstránky)
  9. WESTHEIDE, Wilfried; RIEGER, Gunde. Spezielle Zoologie. Teil 2: Wirbel- oder Schädeltiere. [s.l.] : Springer-Verlag, 2014. 713 s. ISBN 978-3-642-55436-0. S. 302 a nasl..
  10. Labyrinthodontia. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  11. Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online.
  12. Tetrapoda [online]. palaeos.com, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
  13. TRNKA, A. Zoológia chordátov: vybrané kapitoly. 2018 ISBN 978-80-568-0166-6
  14. C.L. Camp, S.P. Welles, and Morton Green. Bibliography of Fossil Vertebrates 1944-1948. [s.l.] : Geological Society of America, 1953. 472 s. ISBN 978-0-8137-1057-0. S. 449 a nasl..
  15. MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  16. Matoušek - Trnka - Matoušková-Trnková Slovenské menoslovie obojživelníkov Slovenskej republiky, 1997
  17. Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [4] (stav sept. 2019)
  18. BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S.337, 459
  19. obojžilveníky. In: Pyramída
  20. Amphibian Species of the World [online]. research.amnh.org, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online.
  21. Marjanović D, Laurin M. Phylogeny of Paleozoic limbed vertebrates reassessed through revision and expansion of the largest published relevant data matrix. PeerJ. 2019;6:e5565. Published 2019 Jan 4. doi:10.7717/peerj.5565 [5]
  22. Clack JA, Ruta M, Milner AR, Marshall JEA, Smithson TR, Smithson KZ. Acherontiscus caledoniae: the earliest heterodont and durophagous tetrapod. R Soc Open Sci. 2019;6(5):182087. Published 2019 May 1. doi:10.1098/rsos.182087 [6]
  23. Pardo, J. D., Szostakiwskyj, M., Ahlberg, P. E., & Anderson, J. S. Hidden morphological diversity among early tetrapods. Nature, 546(7660), 2017, 642–645. doi:10.1038/nature22966
  24. PARDO, A. M. J. D., MADDIN H. C. Infernovenator steenae, a new serpentine recumbirostran from the ‘Mazon Creek’ Lagerstätte further clarifies lysorophian origins. In: Zoological Journal of the Linnean Society, 2019, 187, 506–517 [7]
  25. KLEMBARA, J. et al.: Inner ear morphology of Diadectomorphs and Seymouriamorphs (Tetrapoda) uncovered by high-resolution x-ray microcomputed tomography, and the origin of the amniote crown-group , In: Palaentology. 2019 [8] Archivované 2021-07-16 na Wayback Machine
  26. Veľká kniha živočíchov. 2019. S. 27
  27. ZWACH, Ivan. Naši obojživelníci a plazi ve fotografii. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1990. ISBN 80-209-0053-5.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť