Pentachlórbenzén

chemická zlúčenina

Pentachlórbenzén je chlórovaný aromatický uhľovodík, ktorý sa používal ako pesticíd a spomaľovač horenia.

Pentachlórbenzén
Pentachlórbenzén
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6HCl5
Vzhľad bezfarebná, horľavá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 250,34 g/mol
Teplota topenia 82 – 85 °C
Teplota varu 275 – 277 °C
Hustota 1,834 g·cm−3
Rozpustnosť vo vode:
8,3 × 10 -5 g/100 ml
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka07 - dráždivá látka09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H228, H302, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P210, P273, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi horľavá látka Škodlivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Veľmi
horľavá
(F)
Škodlivá
látka
(Xn)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R11, R22, R40, R50/53
Vety S S2, S23, S24/25, S36/37, S41, S46, S50, S60, S61
Ďalšie informácie
Číslo CAS 608-93-5
Číslo UN 3077
EINECS číslo 210-172-0
Číslo RTECS DA6640000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chemické vlastnostiUpraviť

Za bežných podmienok je pentachlórbenzén biela alebo bezfarebná kryštalická látka, rozpustná len minimálne vo vode (0,83 mg/l). Dobre sa rozpúšťa v benzéne alebo chloroforme.

Použitie a úniky do prostrediaUpraviť

Používal sa hlavne ako pesticíd (fungicíd) ako spomaľovač horenia. Užíval sa ako surovina pre výrobu ďalšieho pesticídu pentachlórnitrobenzénu. V krajinách sa teraz pentachlórbenzén nevyrába a jeho použitie bolo v mnohých krajinách zakázané.

Pentachlórbenzén sa do prostredia dostáva výhradne vplyvom ľudskej činnosti, napríklad z papierní, chemičiek (výroba trichlóretylénu), železiarní, ropných rafinérií, skládok odpadov, čistiarní odpadových vôd, spaľovní odpadov. Vzniká tiež ako produkt degradácie iných aromatických chlórovaných uhľovodíkov ako sú hexachlórbenzén alebo lindan.

Ekologické rizikáUpraviť

Za prístupu vzduchu pentachlórbenzén podlieha biodegradácii: v povrchových vodách fotodegradáciou (pôsobením slnečného žiarenia), vo vzduchu sa rozkladá reakciou s hydroxylovým radikálom. Ale tento proces je pomerne pomalý, takže môže byť prúdením prenášaný na dlhé vzdialenosti. Bez prístupu vzduchu (napr. v sedimentoch, hlbších vrstvách pôdy) je pentachlórbenzén perzistentný a môže sa tu preto kumulovať.

Pentachlórbenzén je toxický, pre vodné organizmy dokonca vysoko toxický (LC50 pre ryby je rovná 250 μg.l−1). Má schopnosť biokumulácie – hromadí sa v tukových tkanivách najmä vo vyšších článkoch potravinového reťazca (dravce, všežravce).

Zdravotné rizikáUpraviť

Pentachlórbenzén vstupuje do tela kontaminovaným vzduchom, potravou alebo vodou. Poškodzuje centrálny nervový systém, pečeň a obličky, predpokladá sa jeho reprodukčná toxicita. Jeho nebezpečnosť zvyšuje schopnosť bioakumulácie.

ReguláciaUpraviť

V máji 2009 bolo v Ženeve na 4. Konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru rozhodnuté o zaradení pentachlobenzénu na čiernu listinu dohovoru o perzistentných organických látkach.[1]

ReferencieUpraviť

  1. Miroslav Šuta: Štokholmský dohovor: Tucet špinavcov dostalo 9. nových parťákov, respekt.cz, 10.5.2009

Pozri ajUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pentachlorbenzen na českej Wikipédii.