Smrek sitkanský

(Presmerované z Picea sitchensis)

Smrek sitkanský (Picea sitchensis) je ihličnatý vždyzelený strom, ktorý dorastá do výšky 80 metrov, vo výnimočných prípadoch až 100 metrov.[1] Priemer kmeňa dosahuje v niektorých prípadoch až 5 metrov. Jednoznačne ide o najvyšší smrek a je takisto piatym najvyšším ihličnanom sveta (pred ním sú iba sekvojovec obrovský, sekvoja vždyzelená, damarovník austrálsky a tuja riasnatá).[2] Takisto ide o jeden z iba piatich druhov, pri ktorých bolo zdokumentované, že dorástli do výšky 90 metrov.[3] Svoj názov nesie po aljašskom meste Sitka.

Smrek sitkanský
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picea sitchensis
(Bong.) Carr.

Výskyt Smreku sitkanského.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

 
Šiška a vetva s ihličím Smreka sitkanského

Kôra stromu je tenká a šupinatá a skladá sa z malých, 5 až 20 centimetrov širokých, okrúhlych doštičiek. Koruna mladých stromov je široká a kužeľovitá, so starnutím však naberá valcovitý tvar. Staré stromy nemusia mať vetvy v spodných 30 až 40 metroch. Výhonky sú bledo hnedožlté, takmer biele a holé. Ihlice sú silné, ostré a ihlovité, 15 až 25 mm dlhé, ploské v priečnom reze, v hornej časti šedomodrozelené s dvomi alebo tromi radami prieduchov a v dolnej časti modrobiele s dvomi pevnými pásmi prieduchov.

Šišky sú zavesené, štíhle, valcovité, 6 až 10 cm dlhé,[4] pri uzavretí 2 cm široké a pri otvorení až 3 cm široké. Šišky majú tenké a ohybné, 15 až 20 mm dlhé šupiny a ich listy majú zo všetkých smrekov najväčšiu dĺžku. Listy sú zelené alebo červené a dospievajú do bledohnedej farby zhruba 5 až 7 mesiacov po opelení. Semená sú čierne, 3 mm dlhé, s tenkými, 7 až 9 mm dlhými bledohnedými krídelkami.

Veľkosť upraviť

Viac ako storočie intenzívneho rúbania smreka sitkanského zanechalo iba zvyšok pôvodného lesa. Tie najväčšie stromy boli zrúbané ešte skôr, ako mohli byť zmerané presnými technológiami. Stromy vyššie ako 90 metrov môžu byť stále videné v národnom parku Pacific Rim a provinčnom parku Carmanah Walbran (kde sa nachádza 96 metrov vysoký smrek sitkanský, najvyšší strom v Kanade), ktorý sa nachádza na Vancouverovom ostrove, v Olympic National Park a v kalifornskom štátnom parku Prairie Creek Redwoods, kde sa nachádzajú dva, viac ako 96 metrov vysoké smreky sitkanské. Neďaleko rieky Queets River v parku Olympic National Park sa nachádza najobjemnejší smrek na svete. Meria 76 metrov, jeho objem je 337 m³ a jeho priemer je 455 cm.

Vek upraviť

Smrek sitkanský sa dožíva vysokého veku, niektoré stromy sa dožili aj viac ako 700 rokov. Pretože rastie rýchlo, pokiaľ má priaznivé podmienky, veľkosť neukazuje skutočný vek stromu. Už zmieňovaný smrek sitkanský od rieky Queets River je síce najobjemnejší na svete, ale jeho vek je len 350 až 450 rokov.

Taxonómia upraviť

Analýzy DNA[5][6] dokázali, že iba smrek kalifornský (Brewerov) je bazálnejším smrekom ako smrek sitkanský. Ostatných 31 druhov je nepôvodných, čo dokazuje, že smreky pochádzajú zo Severnej Ameriky.

Rozšírenie a životné prostredie upraviť

Smrek sitkanský pochádza zo západného pobrežia Severnej Ameriky, konkrétne z oblasti, ktorú ohraničuje na severozápade aljašský ostrov Kodiak a na juhovýchode kalifornské mesto Fort Bragg. Jeho výskyt úzko závisí na výskyte dažďového pralesa a na juhu sa vyskytuje iba v oblasti niekoľkých kilometrov od pobrežia Pacifiku. Severne od Oregonu sa smreky sitkanské nachádzajú v riečnych nivách, ale nikdy nie ďalej vo vnútrozemí ako 80 kilometrov od pobrežia.

Využitie upraviť

 
Zoťatý smrek sitkanský, Oregon Coast Range, 1918

Smrek sitkanský je veľmi dôležitý v lesnom priemysle, predovšetkým pri výrobe papiera a rezaného dreva. Smrek sitkanský je cenený tiež pre svoj rýchly rast a prispôsobivosť chudobnej pôde, na ktorých ostatná stromy nemôžu rásť. V ideálnych podmienkach môže smrek sitkanský rásť rýchlosťou až jeden a pol metra za rok. Druh sa už usadil v niektorých častiach Írska a Veľkej Británie, kam bol vysadený v roku 1831, a na Novom Zélande, nikde však nie je tak rozšírený, aby bol považovaný za invázny druh. Smrek sitkanský bol tiež vysádzaný v Dánsku, Nórsku a na Islande.[7][8] Do Nórska bol smrek sitkanský dovezený na začiatku minulého storočia a dnes pokrýva plochu zhruba 50 tisíc hektárov pozdĺž pobrežia medzi krajmi Vest-Agder a Troms. Smrek sitkanský je tolerantnejší voči vetru a slanému oceánskemu vzduchu a rastie rýchlejšie ako miestne smreky obyčajné.[9]

Drevo zo smreku sitkanského sa používa pri výrobe hudobných nástrojov, ako sú klavír, harfa, husle alebo gitara, pretože jeho vysoký pomer sily a hmotnosti a okraje bez sukov z neho robia skvelého vodiča zvuku. Z rovnakého dôvodu sa z neho vyrábajú sťažne pre plachetnice a lietadla a hlavičky rakiet Trident.[10] Lietadlo Wright Flyer bratov Wrightovcov bolo postavené práve z dreva smreku sitkanského, rovnako ako väčšina lietadiel pred Druhou svetovou vojnou. Počas nej drevo zo smreku sitkanského používali britské lietadlá de Havilland Mosquito ako náhradu za hliník.

Mladé vetvičky vyrastajúce z vetiev smreka sitkanského sú používané na výrobu smrekového piva alebo varené na výrobu sirupu. Kôra koreňov je využívaná indiánmi pri výrobe tradičných košíkov.

Kultúra upraviť

Unikátny exemplár smreka sitkanského so zlatými ihlicami, zvaný Kiidk'yaas niekedy rástol na ostrove Haida Gwaii, kde bol pre kmeň Hajdov posvätným stromom. Strom bol nelegálne zoťatý, ale neďaleko jeho pôvodného miesta sa vyskytujú vzorky vyrastené z jeho pozostatkov.

Referencie upraviť

  1. RUSHFORTH, Keith. Bäume. Bern : Hallwag AG, 1986. (2nd.) ISBN 3-444-70130-6. (Nemecky)
  2. Agathis australis [online]. Conifers, [cit. 2012-04-09]. Dostupné online.
  3. Tallest Sitka Spruce [online]. Landmark Trees, [cit. 2012-04-09]. Dostupné online.
  4. Picea sitchensis [online]. Oregon State University, [cit. 2012-04-09]. Dostupné online.
  5. Ran, J.-H., Wei, X.-X. & Wang, X.-Q. 2006. Molecular phylogeny and biogeography of Picea (Pinaceae): Implications for phylogeographical studies using cytoplasmic haplotypes. Mol Phylogenet Evol. 41(2): 405–19.
  6. Sigurgeirsson, A. & Szmidt, A.E. 1993. Phylogenetic and biogeographic implications of chloroplast DNA variation in Picea. Nordic Journal of Botany 13(3): 233–246.
  7. Dammert, L (2001). Dressing the landscape: afforestation efforts on Iceland, Unasylva Vol. 52, No. 207.
  8. Hermann, R (1987). North American Tree Species in Europe Archivované 2006-09-18 na Wayback Machine, Journal of Forestry.
  9. Sitkagran - utbredelse, egenskaper og anvendelse (Sitka spruce - propagation, properties and uses) Archivované 2011-07-20 na Wayback Machine by Kjell Vadla, Norsk institutt for skog og landskap.
  10. "Ballistic missile", National Museum of American History

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

  • Van Pelt, R. 2001. Forest Giants of the Pacific Coast. University of Washington Press. ISBN 0-295-98140-7.
  • Griffin, J. R. & Critchfield, W. B. 1976. Distribution of forest trees in California. USDA Forest Service Research Paper PSW-82: 23–24, 75.
  • Mitchell, A. 1978. Trees of Britain & Northern Europe. Collins Field Guide. HarperCollins. London. ISBN 0-00-219213-6
  • Smrek sitkanský
  • Flóra Severnej Ameriky

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Picea sitchensis na anglickej Wikipédii.