Portál:Slnečná sústava/Obrázky týždňa (2008)


Obrázky: 2008 - 2009 - 2010... - Univerzálne obrázky

Články: 2008 - 2009 - 2010... - Univerzálne články

Zaujímavosti: Staré zaujímavosti

2008 upraviť

26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

26 upraviť

 


Časť slnečného povrchu na zábere zo sondy TRACE

27 upraviť

 


Snímka zo sondy Cassini poskytuje pohľad na prstence Saturna, ktoré čiastočne prekrývajú jeho najväčší mesiac Titan. Nad prstencami sa nachádza ďalší mesiac, malý Epimetheus.

28 upraviť

 


Časť povrchu Marsu v nepravých farbách. Modré oblasti sú miesta, kde sa nenachádza prach. Na zábere je stena 10 kilometrov širokého impaktného krátera Zunil.

29 upraviť

 


Celkový pohľad na planétu Neptún, ktorý vznikol zo záberov sondy Voyager 2. Zreteľný je búrkový útvar nazvaný Veľká tmavá škvrna, ktorý na neskorších záberoch Hubblovho ďalekohľadu už nebol pozorovaný.

30 upraviť

 


Kráter Sullivan na Merkúre. Záber vytvorila sonda MESSENGER počas jej prvého preletu okolo planéty. Oblasť na snímke je blízko terminátoru, rozhrania dňa a noci na povrchu telesa.

31 upraviť

 

Mapa južného pólu Jupitera zložená zo záberov sondy Cassini, ktorá snímkovala Jupiter keď okolo neho prelietala na svojej ceste k Saturnu. Sústredné kružnice predstavujú pásy a zóny, najväčšie útvary v atmosfére Jupitera, ktoré možno amatérskym ďalekohľadom pozorovať aj zo Zeme.

32 upraviť

 


Planéta Zem, ako ju odfotografovala sonda Voyager 1 v júli 1990. Nachádzala sa vtedy vo vzdialenosti 6,4 miliárd km od Zeme a preto sa Zem zobrazila len ako drobný modrastý bod (v krúžku). Tmavé sfarbené pruhy na fotografii predstavujú odraz slnečného svetla na medziplanetárnej hmote.

33 upraviť

 


Impaktný kráter Manicouagan, ktorý patrí medzi najväčšie impaktné krátery na Zemi. Jeho priemer je 100 km a vznikol asi pred 212 miliónmi rokov. Medzikriužie v kráteri bolo neskôr zatopené vodou.

34 upraviť

 


Štyri najväčšie mesiace Jupitera, Galileove mesiace, ktoré boli prvými objavenými mesiacmi obiehajúcimi inú planétu. Zľava je to Io, Európa, Ganymedes a Kallisto.

35 upraviť

 


Záber zo sondy Magellan, ktorý ukazuje časť venušského povrchu so záhadným útvarom pripomínajúcim pavučinu. Tieto útvary nájdené len na Venuši majú neznámy pôvod, predpokladá sa, že by mohli súvisieť so sopkami.

36 upraviť

 


Počas pristávania sondy Phoenix na povrchu Marsu sonda Mars Reconnaissance Orbiter urobila túto unikátnu snímku krátera Heimdall a podarilo sa jej zachytiť sondu Phoenix vznášajúcu sa na padáku. Na výreze vľavo dole je zväčšená sonda Phoenix, ktorá v skutočnosti pristála pred samotným kráterom.

37 upraviť

 


Úplné zatmenie Slnka v roku 1999, záber bol urobený vo Francúzsku. V tesnej blízkosti okraja Mesiaca lemuje slnečný disk ružovkastá chromosféra, spodná vrstva slnečnej atmosféry, ktorá je mimo zatmenia zo Zeme nepozorovateľná. Možno pozorovať aj protuberancie, obrovské výrony slenčnej plazmy.

38 upraviť

 


Vonkajšie štruktúry slnečnej sústavy a poloha dvoch najvzdialenejších sond, Voyager 1 a Voyager 2 vzhľadom na ne. Najvnútornejšia modrá sféra je terminačná vlna, oblasť, kde rýchlosť častíc slnečného vetra klesá na podzvukovú. Obklopuje ju heliopauza tvaru kvapky. Vo smere svojho pohybu Slnko pred sebou tlačí ešte rázovú vlnu, v ktorej sa mení smer pohybu častíc hviezdneho vetra.

39 upraviť

 


Polárna žiara na Saturne. Trojica snímok vznikla kombináciou snímok v ultrafialovom a viditeľnom spektre, pričom ultrafialové zábery urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad v januári 2004 a zábery vo viditeľnom spektre vznikli v marci 2004.

40 upraviť

 


Farebný obrázok zo sondy Galileo, na ktorom je planétka 243 Ida a jej malý mesiac Dactyl (vpravo). Ida je prvá známa planétka s mesiacom. Fotografia bola urobená zo vzdialenosti 10 500 kilometrov od Idy.

41 upraviť

 


Jupiterov mesiac Io na fotografii zo sondy Galileo. Io obieha zo všetkých štyroch Galileových mesiacov najbližšie k Jupiteru a slapové sily planéty v ňom vyvolávajú mohutnú sopečnú aktivitu. Jasnooranžový materiál obklopuje vulkán Pelé.

42 upraviť

 


Štart sondy MESSENGER s nosnou raketou Delta II. Sonda odštartovala 3. augusta 2004 z Kennedyho vesmírneho strediska. Jej cieľom je prieskum planéty Merkúr, pričom po dvoch preletoch bola v roku 2011 navedená na jeho obežnú dráhu. Prvý prelet prebehol v januári 2008 a druhý v októbri 2008.

43 upraviť

 


Carolyn Jean Spellmanová Shoemakerová, americká astronómka, ktorá spolu so svojím manželom Eugenom Shoemakerom objavila celkove 32 komét. Ich najznámejším objavom bola kométa Shoemaker-Levy 9, ktorú objavili spolu s Davidom Levym.

44 upraviť

 


Západ slnka na Marse. Fotografia bola urobená v roku 2005 robotickým vozidlom Spirit. Modrá farba je spôsobená rozptylom slnečného svetla na malých časticiach marťanského prachu vysoko v atmosfére.

45 upraviť

 


Cháron, najväčší a prvý objavený mesiac trpasličej planéty Pluto, v reálnych farbách. Záber pochádza zo sondy New Horizons, ktorá okolo neho preletela v júli 2015 a urobila množstvo podrobných snímok jeho aj Pluta. New Horizons ukázala, že Cháron je, podobne ako jeho materské teleso, pravdepodobne geologicky aktívny. Na jeho povrchu objavila systém priepastí väčších ako Veľký kaňon na Zemi.

46 upraviť

 


Miranda, jeden z väčších mesiacov Urána, ktorého zvláštnosťou je jeho veľmi členitý, akoby rozbitý povrch. Na povrchu sa dajú pozorovať kaňony s hĺbkou do 20 kilometrov. Mesiac vykazuje aj miernu geologickú aktivitu spôsobenú slapovými silami materskej planéty. Záber urobila sonda Voyager 2.

47 upraviť

 


Tri konjunkcie Mesiaca s Venušou, dvoch najjasnejších telies nočnej oblohy, za súmraku. Konjunkcia je stav, v ktorom sú dve kozmické telesá zdanlivo blízko na oblohe, čo znamená, že ich vzájomná uhlová vzdialenosť je veľmi malá. Špeciálnym prípadom konjunkcie sú zákryty a prechody, počas ktorých sa jedno kozmické teleso dostane pred druhé.

48 upraviť

 


Záber zo sondy Cassini, na ktorej je planéta Saturn aj s časťou svojich prstencov, ktoré vrhajú tieň na modro sfarbenú atmosféru planéty. Farby obrázku sú reálne. Hoci prstence pôsobia pri pohľade zo Zeme ako kompaktný útvar, v skutočnosti sú také riedke, že sonda Cassini rovinou Saturnových prstencov niekoľkokrát bez újmy preletela.

49 upraviť

 


Olympus Mons, vyhasnutá sopka a pravdepodobne najvyšší vrch na Marse. Jeho výška dosahuje 27 km, alebo 25 km (podľa použitej strednej hodnoty povrchu Marsu). Základňa kužeľa má priemer 624 km, čo zodpovedá približne ploche Francúzska, pričom priemer kaldery je zhruba 85 km.

50 upraviť

 


Veľká červená škvrna, najväčší búrkový útvar na Jupiteri, ktorý vyčnieva nad okolité mraky. Má tvar oválu s rozmermi 40 000 x 13 000 km a pomaly obieha okolo planéty. Je to cirkulačný útvar podobný pozemským hurikánom, ale neporovnateľne väčší a dlhšie trvajúci. Od jej prvého pozorovania uplynulo už viac ako 340 rokov.

51 upraviť

 


Kosáčik Neptúna a jeho najväčšieho mesiaca Tritóna, ktorý urobila sonda Voyager 2, keď sa už od planéty vzďaľovala. Zo Zeme by nikdy nebolo možné vidieť Neptún v takejto fáze. Zblednutie zvyčajnej sýtej modrej farby planéty je spôsobené rozptylom svetla, ktoré dopadá pod iným uhlom.

52 upraviť

 


Saturnov mesiac Dione vo farbách. Zložený obrázok vznikol zo snímok sondy Cassini, ktoré urobila v decembri 2004. Povrch Dione je tmavší ako povrch iných Saturnových mesiacov, čo nasvedčuje tomu, že sa tu vyskytujú kamenné plochy nepokryté ľadom.