Portál:Slnečná sústava/Obrázky týždňa (2010)


Obrázky: 2008 - 2009 - 2010... - Univerzálne obrázky

Články: 2008 - 2009 - 2010... - Univerzálne články

Zaujímavosti: Staré zaujímavosti

2010 upraviť

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2010 upraviť

 


Saturnov mesiac Rhea v pravých farbách. Rea je po Titane druhý najväčší prirodzený satelit Saturna. Skladá sa zo zmesi vodného ľadu a kremičitých hornín s približne rovnakým zastúpením. Jej povrch je husto pokrytý impaktnými krátermi, čím pripomína povrchu Mesiaca alebo Merkúra a patrí medzi najstaršie povrchy v slnečnej sústave.

2/2010 upraviť

 


Sapas Mons, vulkán na Venuši na radarovom zábere zo sondy Magellan. Táto sopka s výškou asi 1,5 kilometra leží v oblasti nazývanej Atla Regio.

3/2010 upraviť

 


Raketa Delta II čaká na štart, aby vyniesla do vesmíru sondu Deep Impact. Fotografia bola urobená na svitaní 12. januára 2005 na štartovacom komplexe 17-B Cape Canaveral Air Force Station. Deep Impact je americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1.

4/2010 upraviť

 


Detail atmosféry Jupitera na zábere zo sondy Voyager 2. Rôzne farebné chemické zlúčeniny vytvárajú pestro sfarbené oblačné štruktúry. Najväčšími štruktúrami v Jupiterovej atmosfére sú svetlé zóny a tmavé pruhy (pásy), ktoré sa utvorili následkom búrlivej konvekcie a rýchlej rotácie planéty.

5/2010 upraviť

 


Polárna žiara okolo južného zemského pólu. Záber urobil satelit IMAGE. Polárne žiary sa na Zemi vyskytujú hlavne v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra sú vychýlené magnetickým poľom Zeme pozdĺž línií magnetického poľa a sú nachýlené k pólom.

6/2010 upraviť

 


Fázy Venuše. Venuša ako jedna z dvoch vnútorných planét prechádza pri pozorovaní zo Zeme rôznymi fázami podobne ako Mesiac. Môžeme ju vidieť ako kosáčik, v prvej štvrti, alebo takmer v splne. Na rozdiel od Mesiaca sa však s fázou Venuše mení aj jej zdanlivý rozmer, ktorý je najmenší v splne a najväčší v nove.

7/2010 upraviť

 


Prstence Uránu v nepravých farbách. Obrázok vznikol na základe údajov zo sondy Voyager 2, ktorá ich nasnímala zo vzdialenosti 4,17 milióna km. Na snímke je viditeľných 9 hlavných z celkového počtu 13 Uránovych prstencov.

8/2010 upraviť

 


Tmavá pologuľa mesiaca Japetus známa pod názvom Cassini Regio. Pologule Japeta majú veľmi odlišné albedo - jedna odráža 3 – 5 % dopadajúceho slnečného svitu, zatiaľ čo druhá až 50 %. Pozdĺž rovníka v Cassini Regio sa navyše tiahne horský hrebeň dlhý viac ako 1300 km a vysoký až 20 km. Čo spôsobilo vznik tak gigantického pohoria je doposiaľ nejasné rovnako ako rozdielna farba oboch pologulí mesiaca.

9/2010 upraviť

 


Planétka 951 Gaspra (hore) porovnávaná s mesiacmi Marsu Diemos (vľavo dole) a Phobos (vpravo dole). Oba Marsove mesiace sa veľkosťou, tvarom, ale aj chemickým zložením planétkam, takže je pravdepodobné, že to pôvodne boli asteroidy, ktoré Mars svojou gravitáciou zachytil.

10/2010 upraviť

 


Slnko s veľkou protuberanciou na okraji. Záber urobila v septembri 2008 sonda STEREO. Protuberancie sú obrovské výrony hmoty do slnečnej atmosféry, ktoré môžu nadobúdať rôzny tvar. Ich dĺžka môže dosiahnuť až 60 000 až 100 000 km a siahajú do výšky 14 000 až 100 000 km nad povrch Slnka.

11/2010 upraviť

 


Phobos, väčší z dvoch prirodzených satelitov Marsu, na zábere zo sondy Mars Global Surveyor. Zreteľne viditeľný je najväčší kráter na tomto mesiaci, Stickney, ktorého priemer je 10 km. Pri impakte, ktorý ho vytvoril, takmer došlo k rozlomeniu mesiaca; pri jeho vzniku sa tiež vytvoril celý rad lineárnych rýh, dlhých až 10 km a až 100 m hlbokých a 800 m širokých.

12/2010 upraviť

 


Zem a jej Mesiac. Fotografiu urobila sonda Galileo v decembri 1992. Na oboch telesách je zreteľne viditeľný temrinátor, rozhranie medzi ich osvetlenou a neosvetlenou stranou. Viditeľná jansomodrá, oceánmi pokrytá časť Zeme je prudkým kontrastom oproti suchému povrchu Mesiaca.

13/2010 upraviť

 


Jasná planéta Venuša sa odráža na hladine Tichého oceánu. Venuša je najjasnejším bodovým zdrojom žiarenia na oblohe a dokonca aj v minime svojej jasnosti je jasnejšia, ako hociktorá iná planéta vo svojom maxime. Podľa toho, či ju možno pozorovať ráno alebo večer, sa ľudovo nazýva Zornička alebo Večernica.

14/2010 upraviť

 


Frederick William Herschel, objaviteľ planéty Urán. Po tomto objave sa stal kráľovským astronómom a postavil v tom čase najväčší ďalekohľad na svete, ktorého zrkadlo malo priemer 100 cm. Mimo iného tiež zistil, že Slnko sa pohybuje smerom k súhvezdiu Herkules.

15/2010 upraviť

 


Atmosféra Marsu je viditeľná pri bočnom pohľade zo sondy Mars Global Surveyor. Skladá sa prevažne z oxidu uhličitého, ktorý tvorí viac než 95% jej objemu. Jej tlak je 100- až 150-krát menší ako tlak v zemskej atmosfére.

16/2010 upraviť

 


Jemné štruktúry Saturnovej atmosféry a jeho prstencov vystupujú na tejto detailnej fotografii zo sondy Cassini. V čase zhotovenia snímky (september 2009) bola na Saturne práve rovnodennosť. Farby na obrázku sú skutočné. Rozlíšenie snímky je 50 km na pixel.

17/2010 upraviť

 


Sonda New Horizons v montážnej hale na Kennedyho vesmírnom stredisku. Výrazný je tmavý rádioizotopový elektrický generátor vľavo ako aj parabolická anténa sondy. New Horizons je prvá sonda, ktorá bola vyslaná k Plutu a k ďalším objektom za obežnou dráhou Neptúna.

18/2010 upraviť

 


Vybrané mesiace slnečnej sústavy porovnávané so Zemou. Úplne vľavo je Mesiac Zeme. V druhom stĺpci sú mesiace Marsu, v treťom potom mesiačik planétky Ida (pre malý priemer je v tejto mierke nezobraziteľný). Nasledujú štyri najväčšie mesiace Jupitera, deväť najväčších mesiacov Saturna, šesť najväčších mesiacov Uránu, tri najväčšie mesiace Neptúna a najväčší mesiac Pluta Cháron.

19/2010 upraviť

 


Mladý impaktný kráter na Mesiaci (konkrétne oblasť Balmer basin). Z krátera vybiehajú lúče hornín vyvrhnutých pri dopade, čo je typické na telesách s menšou gravitáciou (pretože väčšia gravitácia nedovolí materiálu doletieť tak ďaleko). Tento záber urobila sonda Lunar Reconnaissance Orbiter.

20/2010 upraviť

 


Cumulonimbus mammatus, nezvyčajne tvarovaný oblak v podobe zaoblených výbežkov visiacich z neba. Cumulonimby sú vertikálne najvyššie, najhustejšie a najhmotnejšie oblaky, aké sa tvoria v zemskej atmosfére a mammatus je jedna z ich zvláštností.

21/2010 upraviť

 


Časť povrchu mesiaca Enceladus vo falošných farbách zo sondy Cassini. Povrch mesiaca je relatívne mladý (niektoré oblasti mladšie ako 100 miliónov rokov), obnovuje sa a preto sa predpokladá existencia aktívneho kryovulkanizmu a snáď aj podpovrchového oceánu v hĺbkach okolo 10 km.

22/2010 upraviť

 


Záber planétky Makemake z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Zatiaľ neexistujú nijaké snímky jej povrchu, je však známe, že má červenkastú farbu a podľa spektra sa usudzuje, že je pokrytá zmrznutým metánom. Makemake obieha okolo Slnka vo väčšej vzdialenosti ako Pluto. Po Plute je druhým najjasnejším transneptúnskym telesom.

23/2010 upraviť

 


Horné vrstvy atmosféry Titanu, mesiaca s najhustejšou atmosférou medzi mesiacmi. V pozadí je viditeľná malá časť osvetlenej strany Saturna. Oblaky na Titane sú tak tvorené pravdepodobne etánom, metánom a ďalšími jednoduchými uhľovodíkmi, ktoré spôsobujú charakteristickú oranžovú farbu mesiaca.

24/2010 upraviť

 


Priebeh zatmenia Mesiaca 26. júla 2006 z Kalifornie. Keďže slnečné svetlo sa v zemskej atmosfére láme, aj v najväčšej fáze zatmenia je Mesiac osvetlený červenkastým svetlom z okrajov zemského limbu. Jeho jas je však omnoho nižší ako počas obyčajného splnu.

25/2010 upraviť

 


Snímka tmavej škvrny v Jupiterovej atmosfére, ktorá je následkom kozmickej zrážky Jupitera s iným telesom. Táto snímka je zároveň prvým vedeckým pozorovaním Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu, ktoré prebehlo od jeho opravy v máji 2009. Urobila ju nová kamera ďalekohľadu WFC3 (Wide Field Camera 3).

26/2010 upraviť

 


Saturnov mesiac Epimetheus, ktorý pravdepodobne vznikol rozpadom väčšieho telesa. Epimetheus a podobne veľký Janus patria medzi koorbitálne mesiace a navzájom si po určitej perióde vymieňajú svoje obežné dráhy.

27/2010 upraviť

 


Lavína v blízkosti severného pólu Marsu, ako ju z obežnej dráhy zachytila sonda Mars Reconnaissance Orbiter. V severnej polárnej oblasti planéty sa sonde podarilo odfotografovať niekoľko zosuvov. Zosunutý materiál je pravdepodobne z väčšej časti tvorený ľadom a uvoľnil sa z okraja približne 700 metrov vysokého útesu.

28/2010 upraviť

 


Snímka slnečného povrchu v ultrafialovom spektre zo sondy Hinode ukazuje vzplanutie slnečného filamentu. Filamenty sú vlastne protuberancie, ktoré sa premietajú na slnečný disk ako tmavé pozdĺžne útvary.

29/2010 upraviť

 


Pozície známych asteroidov vo vnútroných častiach slnečnej sústavy. Znázornené obežné dráhy planét patria Merkúru (najvnútornejšia) až Jupiteru (vonkajšia), Slnko na schéme chýba. Planétky hlavného pásma sú biele, Jupiterovi Trójania zelení, skupina Aten červená, skupina Apollo zelená a skupina Amor modrá.

30/2010 upraviť

 


Záber v blízkom infračervenom spektre z observatória ESO ukazuje planétu Urán, jej prstence a sedem jeho mesiacov. Štyri najjasnejšie mesiace ležiace takmer na priamke smerujúcej z ľavého horného rohu snímky do pravého spodného sú (zľava) Titania, Umbriel, Ariel a Oberon. Priamo nad planétou (zdanlivo nad jej pólom) svieti o niečo menej jasná Miranda.

31/2010 upraviť

 


Blízky pohľad na časť povrchu mesiaca Phoebe počas preletu sondy Cassini okolo tohto mesiaca. Cassini sa stretol s Phoebe na príletovej vetve k Saturnu 11. júna 2004 vo vzdialenosti 2068 km. Mesiac tvorí prevažne vodný ľad s prímesov silikátových hornín.

32/2010 upraviť

 


Fotografia z marťanského roveru Spirit ukazuje zaujímavý terén posiaty tmavými skalami. Tieto kusy horniny majú vulkanický pôvod. Na snímke je možné vidieť aj kúsok oblohy, ktorá má červené sfarbenie kvôli prachu vznášajúcemu sa v atmosfére.

33/2010 upraviť

 


Venuša v reálnych farbách. Záber urobila sonda MESSENGER pri svojom prelete okolo tejto planéty v roku 2007. Mraky, ktoré sa skladajú predovšetkým z oxidu siričitého a kvapôčok kyseliny sírovej, celkom obklopujú planétu a skrývajú ľudskému oku všetky detaily povrchu. Vo viditeľnom spektre je vonkajšia štruktúra mrakov pomerne nevýrazná. Kontrastnejšie sa zobrazí na snímkach zhotovených v ultrafialovom alebo infračervenom žiarení.

34/2010 upraviť

 


Malý Saturnov mesiac Daphnis obiehajúci v v Keelerovej medzere Saturnovho prstenca A. Keď je Saturn blízko rovnodennosti, tiene vĺn spôsobené mesiacom Daphnis sú veľmi výrazné.

35/2010 upraviť

 


17P/Holmes, krátkoperiodická kométa, ktorá sa preslávila svojim nečakaným zjasnením v roku 2007. Po zjasnení bola jej hlava ľahko pozorovateľná aj voľným okom, chvost zložený z iónov sa však podarilo zachytiť len na dlho exponovaných snímkach.

36/2010 upraviť

 


Impaktný kráter Kaali v Estónsku. Tento kráter je iba jedným z deviatich identifikovaných kráterov, ktoré utvoril meteorit rozpadnutý na viacero častí. Je možné, že kráterov bolo viac, ale nenašli sa alebo boli zahladené poľnohospodárskou činnosťou. Dno tohto hlavného krátera s priemerom 110 m je zaplavené vodou.

37/2010 upraviť

 


Saturnov mesiac Mimas (vpravo hore) nad vrchnými vrstvami atmosféry Saturna, na ktoré vrhajú tmavé tiene jeho prstence, zvlášť prstenec B. Jasný svetlý pás hneď nad Mimasom spôsobuje slnečné svetlo, ktoré svieti cez medzeru medzi prstencami známu ako Cassiniho delenie.

38/2010 upraviť

 


Mozaika záberov zo sondy MESSENGER zachytáva kráter Rembrandt na povrchu Merkúra. Rembrandt má priemer 715 km, celá oblasť zachytená na snímke 1000 km. Snímka vznikla v októbri 2008 počas druhého preletu sondy okolo planéty.

39/2010 upraviť

 


Štyri najväčšie mesiace Jupitera (Galileove mesiace: Io, Európa, Ganymedes a Kallisto) a ukážky ich povrchov. Napriek očakávaniam pred preletmi prvých sond sa ukázalo, že povrchy Galileovych mesiacov sú veľmi rôznorodé a aj v súčasnosti podliehajú aktívnym procesom.

40/2010 upraviť

 


Blízky pohľad na slnečnú škvrnu. Tmavšiu oblasť - umbru obklopuje svetlejšia penumbra, v ktorej sú pozorovateľné dlhé vláknité útvary - fibrily. V okolí škvrny sú dobre viditeľné tiež granuly, čo sú vrcholy konvektívnych prúdov.

41/2010 upraviť

 


Mars s veľkým impaktným kráterom Schiaparelli (takmer v strede snímky). Snímka bola urobená v roku 1980, kedy na severnej pologuli Marsu začínalo leto.

42/2010 upraviť

 


Mesiac Io nad mrakmi Jupitera zachytený sondou Voyager 2. Io je najvnútornejším z Galileových mesiacov. Meno dostal podľa dcéry riečneho boha. So svojím stredným priemerom 3 640 km je tretím najväčším Jupiterovým mesiacom a teda len o málo väčší ako zemský Mesiac.

43/2010 upraviť

 


Trojrozmerný obraz netypických vulkánov v oblasti Alpha Regio na Venuši. Alpha Regio je prvá štruktúra na Venuši, ktorá bola zaznamenaná pozemským radarom. Povrch oblasti je silne deformovaný a vystupuje 1-2 km nad okolitý terén.

44/2010 upraviť

 


Pohľad na južnú pologuľu Neptúna širokouhlou kamerou sondy Voyager 2. Záber vznikol zo vzdialenosti 4,2 milliónov km, najmenšie detaily na ňom majú priemer 38 km. Viditeľné sú svetlejšie vysoko položené mraky a tiež tmavšie búrkové útvary.

45/2010 upraviť

 


Súmrak nad kozmodrómom Bajkonur s kosáčikom Mesiaca. Z Bajkonuru štartovala prvá umelá družica Zeme Sputnik 1 a tiež obrovské množstvo kozmických sond k Mesiacu a planétam slnečnej sústavy, vrátane historicky prvej vypustenej planetárnej sondy Venera 1, prvej sondy k Marsu (Mars 1), prvej sondy, ktorá pristála na povrchu planéty (Venera 3) a mnohých ďalších.

46/2010 upraviť

 


Mozaika planétky 951 Gaspra, ktorá vznikla zo snímok sondy Galileo urobených zo vzdialenosti asi 5 300 km. Sonda Galileo Gaspru nasnímala v roku 1991, keď okolo nej preletela na svojej ceste k Jupiteru. Zo snímok vyplynulo, že planétka má nepravidelný tvar s rozmermi 18×10×9 km a dobu rotácie 7 h.

47/2010 upraviť

 


Satelitný pohľad na kalderu sopky Nemrut Dağı v Turecku. Kaldera je 7-8 km široká, 155 metrov hlboká a čiastočne vyplnená vodou. V kaldere sa nachádza aj malé horúce jazierko (s teplotou až 60 °C), čo je dôkazom pretrvávajúcej aktivity sopky.

48/2010 upraviť

 


Záber Slnka v oblasti extrémneho ultrafialového žiarenia. Falošné farby zodpovbedajú rozdielnym teplotám plynu. Snímku urobila sonda Solar Dynamics Observatory 30. marca 2010.

49/2010 upraviť

 


Porovnanie veľkosti vozidiel misie Mars Exploration Rover (vzadu) s ich predchodcom Sojournerom (vpredu), prvým robotickým vozidlom na Marse. Mars Exploration Rover je názov kozmickej misie dvoch vozidiel americkej agentúry NASA. Vozidlá Spirit a Opportunity boli vypustené 10. júna a 7. júla 2003 a ich cieľom bolo skúmať prípadný výskyt vody na Marse v minulosti.

50/2010 upraviť

 


Jemná štruktúra vrchných vrstiev oblakov Saturna ako ju nasnímala sonda Cassini. Záber vznikol v auguste 2005. Konvektívne prúdy v atmosfére Saturna utvráajú biele škvrny a vlnové reťazce.

51/2010 upraviť

 


Ganymedes, prirodzený satelit Jupitera a najväčší mesiac v slnečnej sústave. Jeho povrch je skalnatý a pokrytý impaktnými krátermi. Sú na ňom výrazne rozlíšiteľné tmavšie a svetlejšie oblasti. Tmavšie obsahujú viac kráterov, čo svedčí o ich vyššom veku.

52/2010 upraviť

 


Jadro kométy Wild 2, ktoré má veľkosť približne 5 km. Záber urobila sonda Stardust, ktorá sa k tejto kométe počiatkom roku 2004 priblížila na vzdialenosť len 236 km. Okrem 72 snímok jadra, ktoré urobila, zachytila prachové častice tejto kométy.