Veronika vstavačovitá
Veronika vstavačovitá[3] (syn. veronikovec vstavačovitý, lat. Veronica orchidea, syn. Pseudolysimachion orchideum[2]) je trváca bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od strednej a juhovýchodnej Európy po západnú Ukrajinu a európske Turecko.[2]
| Veronika vstavačovitá | |
 Veronika vstavačovitá – kvetný strapec. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Veronica orchidea Crantz[1][2], 1769[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika (rod).
Opis upraviť
Veronika vstavačovitá je trváca bylina s krátko článkovým podzemkom, vysoká 20 až 60 (100) cm. Byľ je priama alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá alebo v hornej časti rozkonárená. V dolnej časti je holá, dohora až po súkvetie rovnovážne odstávajúco chlpatá, so zahnutými vrcholkami nahor. Podobá sa veronike klasnatej, s ktorou sa môže zamieňať.[3][4]
Protistojné listy sú hrubé, na líci holé, lesklé, na rube roztratene páperisté. Dolné sú vajcovité až vajcovito kopijovité a stopkaté, horné sú podlhovasto elipsovité a sediace. Čepele sú nedelené, plytko vrúbkovane pílkovité, v hornej časti až celistvookrajové, tupo končisté, spravidla sýtozelené. Listene sú kopijovité až čiarkovito kopijovité, žliazkato chlpaté, dlhé do 5 mm.[3][4]
Krátkostopkaté až takmer sediace kvety sú usporiadané v strapcovitých súkvetiach, dlhých do 20 cm. Sýtomodrá štvorpočetná koruna má v priemere 6 až 8 mm, dolné lupienky sú čiarkovité a zvinuté, kvetná rúrka je v ústi brvitá. Semenník je široko vajcovitý, žliazkato chlpatý. Svetlofialová čnelka a dve modrofialové tyčinky sú dlhé 5 až 7 mm. Štyri diely kalicha sú vajcovito kopijovité, žliazkato páperisté až husto chlpaté, dlhé do 3 mm.[3][4]
Tobolky sú široko vajcovité až guľovité, zboku mierne sploštené, na vrchole plytko vykrojené. Sú husto žliazkato chlpaté a veľké ako kalich. Drobné svetlohnedé semená sú do 1 mm.[3][4]
Rozšírenie upraviť
Prirodzený areál veroniky vstavačovitej sa rozprestiera od strednej a juhovýchodnej Európy po západnú Ukrajinu a európske Turecko.[2] Na Slovensku je rozšírená od Bielych a Malých Karpát smerom na východ až po úpätie Bukovských vrchov. Najvyššie zaznamenaný výskyt bol vo výške asi 1 500 m n. m., pod Ďumbierom, najnižší vo výške okolo 110 m n. m., pri obci Iža.[3][4]
Ekológia upraviť
Veronika vstavačovitá obsadzuje polozatienené až výslnné stanovištia v lesostepiach, na pasienkoch, pri okrajoch dubín a vo viniciach, od nížinného po podhorský stupeň. Obľubuje výhrevné, vysychavé, zásadité, výživné, často vápenaté, kamenité i hlinité pôdy. Kvitne od júna do augusta. Premenlivosť vo vzraste, rozkonárení byle, šírke listov, okrajoch a odení listov závisí väčšinou od charakteru stanovišťa.[3][4]
Galéria upraviť
-
Celkový habitat. -
Stonka s protistojnými listami. -
Detail súkvetia. -
Detail kvetu.
Referencie upraviť
- ↑ a b Stirp. Austr. Fasc., ed. 2: 333 (1769)
- ↑ a b c d e Veronica orchidea Crantz [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 276-283.
- ↑ a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 972.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika vstavačovitá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika vstavačovitá
