Skorocel najvyšší

Skorocel najvyšší (Plantago altissima) je rastlina z rodu skorocel. Na Slovensku je zákonom chránená so spoločenskou hodnotou 26,55 € za kus.[1]

Skorocel najvyšší

Skorocel najvyšší
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Plantago altissima
L., 1762
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Výskyt upraviť

Ide sa o rastlinný druh, ktorého areál výskytu je obmedzený na juhovýchod Európy. Jeho severná hranica rozšírenia prechádza juhozápadným Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom; južná hranica vedie koncom Balkánského polostrova. Na Slovensku vyrastá ojedinele na Záhorskej a Podunajskej nížine a to v okolí riek Moravy a Dunaja. Začiatkom 20. storočia rástla na Slovensku ešte asi na päťdesiatych lokalitách.

Opis upraviť

Vytrvalá rastlina dorastá priemerne do výšky 50 až 90 cm. Z pomerne dlhého, plazivého a len málo vetveného podzemku s tučnými 1 – 2 mm adventnými koreňmi[2] vyrastá niekoľko listových ružíc, ktoré sú tvorené početnými kopijovitými listami rastúcimi vzpriamene. Listy bývajú dlhé 20 až 40 cm a široké 2 až 5 cm, dole sú zúžené do nožičky a na vrchole zahrotené, po obvode bývajú celistvé alebo oddelené zubaté, majú výraznú podlhovastú žilnatinu s piatymi až siedmymi žilkami a v mladosti sú porastené bielymi chĺpkami.

Pevné priame alebo oblúkovito prehnuté stvoly, vysoké 50 až 90 cm, sú hranaté (so 6 až 12 podlhovastými ryhami) a pritisnuto chlpaté. Na ich vrcholoch sú do hustých elipsovitých či valcovitých, 2 až 7 cm dlhých klasov osadené obojpohlavné kvety s asi 6 mm vajcovitými listami a ktoré sú na koncoch dlhé špicaté. Štyri suchoblanité, zašpicatené, roztrúseno chlpaté kališné lístky sú 4 mm dlhé a dva z nich sú zrastené. Rovnaký počet vajcovitých korunných listov tvoria trúbku, a ich hnedasté laloky sú 2,5 mm dlhé. Štyri hnedasté nitky tyčiniek dosahujú dĺžku 6 až 10 mm a nesú žlto-oranžové, 3 mm veľké peľnice. Ploidia druhu je 2n = 72.

Plodom je podlhovastá 4 mm tobolka s uťatým vrcholom. Obsahuje niekoľko, takmer 3 mm dlhých, červenohnedých lesklých semien.

Ekológia upraviť

Miestom rastu skorocela najvyššieho sú vlhké a mokré lúky, taktiež aj občas zaplavované močiare prevažne aluviálneho charakteru. Najlepšie mu vyhovujú neutrálne až mierne alkalické piesčité a hlinito-piesčité pôdy v teplých, nížinatých oblastiach. Blízko morského pobrežia rastliny znášajú aj brakickú vodu.[3][4][5][6][7]

Zámena upraviť

Podobný je skorocelu kopijovitému var. sylvatica Pers., od ktorého sa odlišuje „dĺžkou podzemku a hrúbkou adventívnych koreňov“.[2]

Referencie upraviť

  1. VESTNÍK, MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky), 2008, roč. XVI, čís. čiastka 6, s. 195. Dostupné online [cit. 2023-09-23]. ISSN 1335-1567.
  2. a b Chrtek J. sen. (2000): Plantago L. – jitrocel. – In: Slavík B., Chrtek J. jun. & Štěpánková J. (eds), Květena České republiky 6, p. 530–546, Academia, Praha.
  3. DÍTĚ, Daniel. BOTANY.cz: Jitrocel nejvyšší [online]. O. s. Přírodovědná společnost, BOTANY.cz, rev. 2011-02-06, [cit. 2014-11-06]. Dostupné online.
  4. GOLIAŠOVÁ, Kornélia. Flóra Slovenska V/2: Skorocel najvyšší [online]. VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, SK, [cit. 2014-11-06]. S. 569 – 571. Dostupné online. ISBN 80-224-0481-0. Archivované 2014-11-06 z originálu.
  5. KOBRLOVÁ, Lucie. Portál české flory: Květena: Plantago altissima [online]. PřF, Univerzita Palackého, Olomouc, [cit. 2014-11-06]. Dostupné online. (po česky)
  6. GRULICH, Vít. Red List of vascular plants of the Czech Republic: 3rd edition. Preslia (Botanický ústav, AV ČR, Průhonice), 2012, roč. 84, čís. 3, s. 631 – 645. Dostupné online [cit. 2014-11-06]. ISSN 0032-7786. (po anglicky)
  7. Catalogazione floristica per la didattica: Plantago altissima [online]. Dipartimento di Biologia e Protezione delle Piante, Università di Udine, IT. Dostupné online. (po taliansky)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jitrocel nejvyšší na českej Wikipédii.