Otvoriť hlavné menu

Solivar je mestská časť krajského mesta Prešov (mestská časť číslo 5). Nachádza sa v jeho juhovýchodnej časti. Do 15. februára 1970 sa vyvíjal ako tri nezávislé obce Soľná Baňa (Solivar[1], predtým ešte Sobanya), Soľnohrad (Solivar predtým Toth Sovar) a Šváby (Nemet Sovar)[2], kedy boli zjednotené ako Veľký Solivar s neskorším názvom Solivar. Solivar bol samostatná obec ale uznesením rady ONV z 29. júla 1971 č.102 bola obec pripojená k mestu Prešovu. Má vlastnú históriu spojenú s ťažbou soli v tomto regióne, z čoho vychádza aj jeho pomenovanie Solivar.

Solivar
mestská časť Prešova
Sklad soli, Solivar, Prešov.jpg
Sklad soli na Námestí Osloboditeľov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Rieka Soľný potok
Nadmorská výška 121 m n. m.
Súradnice 48°58′44″S 21°16′11″V / 48,979°S 21,2696°V / 48.979; 21.2696
Obyvateľstvo 10 673 (2019)
PSČ 080 05
EČV PO
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mestskej časti v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Solivar
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Obsah

SamosprávaUpraviť

Výbor mestskej časti 5 (Solivar) v mestskom zastupiteľstve Prešov:

HistóriaUpraviť

  • 1223 kráľ Belo IV. daroval potok (Soľný potok) spolu so Soľným hradom Bohumilovi a Heribanovi Chypkácim[3]
  • 1262 donačná listina kráľa Bélu IV.
  • 1332 Solivar ako samostatná farnosť
  • Sókut z dôb panovania rodu Soósovcov
  • od 15. storočia Soovar
  • 1570 od tohoto roku sa začína objavovať názov Soľná baňa
  • 1571 začiatok hĺbenia Cisárskej šachty (155 m), ktorú riadil správca kráľovskej koruny, spišský gróf Salm.[4] Šachta je neskôr volaná Leopold
  • 1572 začiatok hlbinnej ťažby
  • 1674 stavba jednopodlažnej barokovej budovy skladu a budovy gápľa, ktorý bol postavený nad šachtou Cisárska[5]
  • 1728 zriadenie samostatného referátu pre soľ v Uhorsku, vedením boli poverení Nemci
  • 1752 zmena technológie dobývania po zatopení baní
  • 1757 farským kostolom sa stáva kostol Najsvätejšej trojice
  • 1780 pristavanie poschodia na budove skladu a zakrytie drevenou krytinou, začiatkom 18. storočia prebudovanie priečelia a klasicistickej veže s vežovými hodinami
  • 1799 cisár František I. schválil listinu ktorou zriadil osadu tvorenú pracovníkmi Soľnobane žijúcich v jej okolí s vlastným štatútom, policajným poriadkom. V obci platila v rovnoprávnosť pred zákonom. Obec bola vyňatá spod zemepanských súdov, mala vlastné súdnictvo pre nižšie previnenia a bola oslobodená od vojenských povinnosti
  • 1800 výstavba varne František
  • 1806 výstavba druhej varne Ferdinand
  • 1918 začiatok tretieho obdobia ťažby soli – varenie soli
  • 1819 veľký požiar, pri ktorom zhorela varňa František
  • 1924 ukončenie práce v starých solivaroch
  • 7. marca 1925 uvedenie do prevádzky nového vákuového solivaru Prezident Masaryk
  • 1931 zbúranie varne Ferdinand
  • 19. januára 1945 oslobodenie Solivaru jednotkami Červenej armády, ktorým velil generál Petrov [6]
  • 1946 prechod na novú technológiu lúhovania vrtov z povrchu
  • 15. februára 1970 zlúčenie obcí Soľná baňa, Soľnohrad a Šváby na obec Solivar
  • 1970 vyhlásenie starých objektov solivaru za národnú kultúrnu pamiatku
  • 29. júla 1971 bola obec Solivar pričlenená ako mestská časť k Prešovu[7]
  • 1984 objekty nového solivaru z roku 1925 registrované v ÚZPF pod č. 4239[8]
  • 18. mája 1986 požiar budovy skladu pri ktorom zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu.[9]
  • 2008 ťažba soli dosahovala 100 tisíc ton soli
  • 2009 v júni je vyhlásený konkurz na firmu SOLIVARY akciová spoločnosť Prešov, po 439 rokoch je ukončená ťažba na ložisku Soľná baňa
  • 2010 riešia sa problémy s výtokmi soľanky v priestore Soľná baňa
  • 2016 rekonštrukcia solivaru
  • 2017 Solivar začína byť populárnou pamiatkou v strednej Európe.

Kostoly a pamiatky na SolivareUpraviť

  • Kostol sv. Štefana na Hrádku – najstarší solivarský kostol o čom svedčí epitaf Juraja Soósa z roku 1261, slúžil ako farský kostol do roku 1757
  • Farský kostol Najsvätejšej Trojice na Solivare – prvý kostol postavený Šimonom Soósom roku 1413, prestavaný počas 18. storočia, od roku 1757 je farským kostolom[10]
  • Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa na Soľnej bani – začiatok výstavby banského kostola roku 1719, 1778 zemetrasenie, konsekrácia nového kostola bola 29. augusta 1825[11]
  • Kaplnka sv. Róchusa na Soľnej bani
  • Komunitno-pastoračné centrum Jána Pavla II. na Sídlisku Šváby – požehnanie kaplnky a celého objektu KPC sa uskutočnilo 24. mája 2009[12]
  • pamiatková zóna Soľná baňa – do ktorej patria gápeľ stojaci nad Cisárskou (Leopold) šachtou, klopačka, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli a kováčske dielne.
  • Soľný hrad[13] (Castrum Salis, Soowar) podľa kostola na Hrádku stál prvý asi drevený hrad v priestoroch kostola sv. Štefana, zrúcanina druhého stojí nad Ruskou Novou Vsou a je nazývaný Zbojnícky hrad[3][14]
  • Soľnobanská čipka – paličkovaná čipka tradujúca sa zo 16. storočia, od 1. júna 2002[15] zachovávaná Soľnobanským čipkárskym cechom. Je zapísaná v Zozname zapísaných a chránených označení pôvodu a zemepisných označení do registra Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky[16]

DopravaUpraviť

Cez Solivar prechádzajú štátne cesty tretej triedy v smere na Zlatú Baňu č. 0682 a Ruskú Novú Ves č. 0683.[17]

Mestská časť nemá železničnú dopravu.

Dopravný podnik mesta Prešov zabezpečuje dopravu linkami

  • Trolejbus č. 1 – Šebastová – Solivar
  • Autobus č. 11 – Na Rúrkach – Solivar
  • Autobus č. 19 – Nemocnica – Solivar
  • Autobus č. 44 – Solivar – Kpt. Nálepku
  • Autobus č. 46 – Veľká pošta – Ruská Nová Ves
  • Nočný spoj N1 – Sídlisko III – Solivar

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť