Otvoriť hlavné menu

Srnec lesný[2] (staršie: srnec hôrny, srnec obyčajný, srna hôrna,(?) srna obyčajná, (?) srna lesná; lat. Capreolus capreolus) je hojne rozšírený párnokopytník z čeľade jeleňovité. Výskyt na Slovensku bol doložený na 93,7 % územia.[2]

Srnec lesný
Capreolus capreolus 2 Jojo.jpg
Samec a samica srnca hôrneho
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Capreolus capreolus
Linné, 1758
Areale Capreolus capreolus.jpg
Rozšírenie srnca lesného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Srnec lesný je relatívne malým zástupcom svojej čeľade. Dosahuje hmotnosť medzi 17 – 30 kg, dĺžku 90 – 130 cm a v kohútiku meria 65 – 85 cm[3]. Chvost je veľmi krátky (2 – 6 cm) a sotva viditeľný[3]. Cez leto má jeho srsť až mierne hrdzavo-červený odtieň, s príchodom zimy však narastá nová zimná srsť a jej sfarbenie znateľne tmavne (srnčia zver prefarbuje). Samce majú relatívne krátke parožky, ktoré môžu u jedincov v dobrých podmienkach dorásť až do dĺžky 25 cm. Každý rok, v rozmedzí od októbra do novembra, samce svoje parožky zhadzujú a na jar budúceho roku (marec – apríl) im narastajú nové, ktoré sú spočiatku pokryté akousi zamatovou vrstvou, ktorá sa nazýva lyko a vyživuje paroh pri vývoji a raste. Po dokončení vývoja parôžkov sa srnec zbaví odumretého lyka otieraním a otĺkaním o slabé kmene stromov alebo drevín. Srnčie parožky môžu byť jednoducho zahrotené, ale môžu mať aj 4 až 6 výsad. Takže to môže byť špičiak, vidliak, šestorák, výnimočne osmorák (štyri výsady na jednom parožku) alebo raritný srnec s rôzne nepravidelne deformovaným a členitým parožím. Srnec svoje parožky zhadzuje v novembri a decembri. Srnec sa loví od 16. mája do 30. septembra, srny a srnčatá od 1. septembra do 31. decembra.[4]

Farebné odchýlkyUpraviť

Veľmi vzácne je možno naraziť na srnčích albínov. Tí v dôsledku svojho nedostatku často trpia aj zlým zrakom a sú svetloplachí. Medzi poľovníkmi sa traduje, že zastreliť srnu-albína prináša smolu, respektíve, že kto zastrelí srnu-albína, do roka zomrie. Jednu srnu-albína chová ZOO Děčín.[5]

RozšírenieUpraviť

Srnec lesný žije v lesoch, za súmraku, keď je najaktívnejší, veľmi často navštevuje poľnohospodársku krajinu a často preniká až na okraje miest. Obýva prakticky celú Európu, vo veľkom počte chýba iba na severe Škandinávie, zasahuje aj až k pobrežiu Kaspického mora a na územie Malej Ázie.

Na Slovensku a v Česku patrí k najpočetnejším párnokopytníkom[6]. V roku 1970 bola jeho početnosť v Česku odhadovaná na 198 000 jedincov, v roku 2003 už na viac ako 300 000 jedincov (najviac od 60. rokov 20. storočia).[7]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 402 (93,3 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 162, 37,6 %) v nadmorských výškach 100 (Boťany) – 1 815 m n. m. (Vráta pod Kasprovým vrchom v Západných Tatrách).[2]

Ekológia a rozmnožovanieUpraviť

 
Srnča

Živí sa najmä rôznymi bylinami, občas žerie aj rôzne plody. Obzvlášť pritom obľubuje mladé výhonky tráv s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec hôrny je relatívne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobným psiemu štekaniu. Väčšinu roku sa zdržuje samostatne, výnimkou je iba obdobie rozmnožovania. Samce sú teritoriálne a svoje teritórium chránia pred ostatnými samcami. Na značkovanie teritória používa výlučky z pachových žliaz medzi raticami, na čele a pätách.

Samice pohlavne dospievajú vo veku 16 mesiacov. Samce sú polygamné a v polovici júla začínajú bojovať o priazeň samíc. Do novembra sa zárodok prakticky nevyvíja (latentná brezivosť / utajená gravidita). Podľa niektorých zdrojov sa v novembri neoplodnené srny pária s mladými srncami, ktorí neboli pripustení k ruji vo zvyčajnom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne – toto však nebolo potvrdené. V máji až júni rodí srna obyčajne jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrnité mláďatá (srnčatá).

Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej vegetácii, kam ich chodí matka niekoľkokrát denne kŕmiť. V tomto období ich je mnoho zahubených sekačkami, poľovníci sa tomuto snažia zabrániť spoluprácou s poľnohospodármi – prechádzaním lúk pred kosbou, nájdené srnčatá odnášajú do krovín tak, aby na nich nezostal ľudský pach. V prípade, že samica zaregistruje v ich blízkosti človeka, psa alebo nejakého dravca, sa často stáva, že svoje mláďatá opustí. Mláďatá dojčí 6 až 7 mesiacov[3].

Vo voľnej prírode sa dožíva srnec maximálne 10 rokov.

ReferencieUpraviť

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Srnec lesný - Capreolus capreolus, s. 516 - 522.
  3. a b c Atlas živočíchov – srnec lesný [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-18]. Dostupné online.
  4. Kalendár lovu zveri na Slovensku, Podľa vyhlášky č. 172/75 Zb., č. 231/97 Z. z. a č. 230/01 Z. z. [online]. Lesy Slovenskej republiky š.p., [cit. 2011-10-18]. Dostupné online.
  5. Vzácnou srnu albína pokousali psi, pomohli jí v zoo [online]. 1. 1. 2010, [cit. 2011-10-18]. Dostupné online. (česy)
  6. . Dostupné online. „srnčia zver v podmienkach Slovenska najrozšírenejším a najpočetnejším druhom raticovej zveri“
  7. KERLES, Marek. V lesích je historicky nejvíce srn [online]. Lidové Noviny, 08.01.2007. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srnec lesný
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Srnec lesný

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Srnec obecný na českej Wikipédii a Roe Deer na anglickej Wikipédii.