Ďalekohľad (súhvezdie)

	Ďalekohľad
	Mapa súhvezdia Ďalekohľad
Latinský názov	Telescopium
Skratka	Tel
Genitív	Telescopii
Symbolické vyjadrenie	Ďalekohľad
Rektascenzia	19h
Deklinácia	−52°
Plocha	251 štvorcových stupňov; Poradie: 57
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	0
Najjasnejšia hviezda	α Tel ; (Zdanl. magnitúda 3,51)
Susedné súhvezdia	Strelec; Južná koruna; Oltár; Páv; Indián;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Ďalekohľad (Telescopium) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho francúzsky astronóm Nicolas-Louis de Lacaille, ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po 16. – 17. storočí. Pôvodne predstavovalo veľký ďalekohľad spolu s pasážnikom. Z územia Slovenska je nepozorovateľné.

Hviezdy a objekty

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť
α Tel	α Tel	3,49^m
ζ Tel	ζ Tel	4,1^m

Najjasnejšia hviezda alfa Telescopii je modrobiely podobor s povrchovou teplotou 18 400 K. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 ly. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza optická dvojhviezda piatej magnitúdy delta 1/delta 2 Telescopii. Dunlop 227 je dvojhviezda na južnom okraji súhvezdia. RR Telescopii, nepravidelná premenná hviezda, má extrémne rozpätie magnitúd: od 6,5 do 16,5.

Hoci súhvezdie je blízko Mliečnej cesty a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je guľová hviezdokopa NGC 6584 s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých galaxií, z ktorých je najlepšie pozorovateľná eliptická galaxia NGC 6868. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým ďalekohľadom pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé.

Poloha

Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, zéta a epsilon Telescopii. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta Škorpióna – ukazujú naň hviezdy lambda, kappa a iota Scorpii. Celé súhvezdie je viditeľné od 33° severnej zemepisnej šírky, kde večer kulminuje v júli až v auguste.

Zdroj

PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Ďalekohľad, s. 497 – 498.