Zelený štvrtok
Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok alebo Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini) je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa. Názov Zelený štvrtok vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere[pozn 1].
| Zelený štvrtok Štvrtok Pánovej večere | ||||||||
| súčasť veľkonočného tridua | ||||||||
 Posledná večera od Leonarda da Vinciho | ||||||||
| Základné informácie | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| význam | pripomína Poslednú večeru Ježiša Krista a Kristovo umývanie nôh apoštolom | |||||||
| oslava | bohoslužba, modlitba | |||||||
| Dátum | ||||||||
| dátum | štvrtok Svätého týždňa (Rímskokatolícka cirkev) štvrtok Veľkého týždňa (Gréckokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev) | |||||||
| Zvyky a tradície | ||||||||
| Zvyky | svätenie olejov, kňaz umýva nohy vybraným farníkom | |||||||
| Nadväzujúce časti tridua | ||||||||
| ||||||||
Štvrtok Pánovej večere v rímskokatolíckej cirkvi upraviť
Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Pripomína sa pri nej posledná Ježišova večera, ustanovenie Eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov.
Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky.
V tento deň na niektorých miestach sa používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporovali názov tohto dňa.
Missa chrismatis upraviť
Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov.
Pamiatka Pánovej večere upraviť
Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Štvrtka Pánovej večere[1] sa už začína akoby slávenie Piatku utrpenia Pána. Ustanovenie Eucharistie predstavuje pre veriace zhromaždenie takú radosť, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória. Od tohto chválospevu organ i zvony utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Ježiš ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel.
Obnažovanie oltárov upraviť
Kňaz v tichosti po večernej sv. omši obnažuje oltár. Pripomína to, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Veľký štvrtok v gréckokatolíckej cirkvi upraviť
Na Veľký štvrtok sa sprítomňuje Ježišova tajomná (tzv. posledná) večera a s ňou súvisiace udalosti – umytie nôh učeníkom, Judášova zrada a Ježišova veľkňazská modlitba. Oslavuje sa ustanovenie eucharistie a kňazstva.
Ráno sa slúži utiereň (väčšinou len v monastieroch). Už na utierni sa číta evanjelium o tajomnej večeri (Lk 22, 1 – 39).
Najdôležitejšou bohoslužbou dňa je večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého. Tá je sprítomnením Ježišovej večere s apoštolmi, keď bola ustanovená eucharistia. Na túto udalosť a následnú Judášovu zradu sa sústreďujú aj menlivé časti bohoslužby (stichiry) a čítania. Evanjelium na liturgii (Mt 26, 1 – 20 + Jn 13, 3 – 17 + Mt 26, 21 – 39 + Lk 22, 43 – 44 + Mt 26,40 – 27,2) zachytáva nasledovné udalosti:
- plány veľkňazov zabiť Ježiša
- hostina v Betánii a pomazanie Ježiša myrom
- Judášov plán zrady
- umytie nôh apoštolom
- večera s apoštolmi
- predpoveď Petrovej zrady
- modlitba v Getsemanskej záhrade
- Judášova zrada a zajatie Ježiša
- súd pred židovskou veľradou
- vydanie Ježiša Pilátovi
- Petrovo zapretie
Namiesto hymnu My cherubínov…, pričastenu a spevu Nech sa naplnia… sa spieva hymnus Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri… (Véčeri tvojejá tajnýja…) Počas tejto liturgie sa v byzantskom obrade zvykne posvätiť myro (krizma) a antimenziony (posvätiť ich môže len biskup). Po jej skončení sa koná obrad umývania nôh.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je ale zvykom, že biskupi v katedrále ráno slávia liturgiu svätého Jána Zlatoústeho spolu so všetkými kňazmi svojej eparchie. Počas nej sa posviaca myro (krizma) a antimenziony. V jej závere (po zaambónnej modlitbe) sa koná obrad umývania nôh. Diakon alebo jeden z kňazov číta evanjelium (Jn 13, 1–17), biskup si počas toho vyzlieka sakos a omofor, opáše sa plátenou zásterou a postupne umýva nohy 12 kňazom.
Neskoro večer sa zvyknú slúžiť ešte tzv. Strasti – utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista. Táto bohoslužba už liturgicky patrí do Veľkého piatku.
Referencie upraviť
- ↑ Podľa nového vydania Rímskeho misála sa v Rímskokatolíckej cirkvi upravil aj názov Veľkého týždňa aj názvy dní vo Svätom týždni podľa latinskej terminológie.
- ↑ Peter Slovák. Úpravy misála idú s duchom obnovy [online]. SSV, Katolícke noviny, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Великий четверг na ruskej Wikipédii.
Externé odkazy upraviť
- Zvyky Zeleného štvrtka Archivované 2007-06-09 na Wayback Machine