Zelený štvrtok

kresťanský sviatok pripomínajúci Poslednú večeru
(Presmerované z Veľký štvrtok)

Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok alebo Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini) je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa. Názov Zelený štvrtok vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere[pozn 1].

Zelený štvrtok
Štvrtok Pánovej večere
súčasť veľkonočného tridua
Posledná večera od Leonarda da Vinciho
Posledná večera od Leonarda da Vinciho
Základné informácie
význampripomína Poslednú večeru Ježiša Krista a Kristovo umývanie nôh apoštolom
oslavabohoslužba, modlitba
Dátum
dátumštvrtok Svätého týždňa (Rímskokatolícka cirkev)
štvrtok Veľkého týždňa (Gréckokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev)
Zvyky a tradície
Zvykysvätenie olejov, kňaz umýva nohy vybraným farníkom
Nadväzujúce časti tridua
Veľký piatok / Piatok utrpenia Pána Nástupca

Štvrtok Pánovej večere v rímskokatolíckej cirkviUpraviť

Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Pripomína sa pri nej posledná Ježišova večera, ustanovenie Eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov.

Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky.

V tento deň na niektorých miestach sa používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporovali názov tohto dňa.

Missa chrismatisUpraviť

Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov.

Pamiatka Pánovej večereUpraviť

 
Kristus umýva nohy apoštolom. Ruská ikona, Pskovská škola, 16. stor.

Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Štvrtka Pánovej večere[1] sa už začína akoby slávenie Piatku utrpenia Pána. Ustanovenie Eucharistie predstavuje pre veriace zhromaždenie takú radosť, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória. Od tohto chválospevu organ i zvony utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Ježiš ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel.

Obnažovanie oltárovUpraviť

Kňaz v tichosti po večernej sv. omši obnažuje oltár. Pripomína to, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Veľký štvrtok v gréckokatolíckej cirkviUpraviť

Na Veľký štvrtok sa sprítomňuje Ježišova tajomná (tzv. posledná) večera a s ňou súvisiace udalosti – umytie nôh učeníkom, Judášova zrada a Ježišova veľkňazská modlitba. Oslavuje sa ustanovenie eucharistie a kňazstva.

Ráno sa slúži utiereň (väčšinou len v monastieroch). Už na utierni sa číta evanjelium o tajomnej večeri (Lk 22, 1 – 39).

Najdôležitejšou bohoslužbou dňa je večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého. Tá je sprítomnením Ježišovej večere s apoštolmi, keď bola ustanovená eucharistia. Na túto udalosť a následnú Judášovu zradu sa sústreďujú aj menlivé časti bohoslužby (stichiry) a čítania. Evanjelium na liturgii (Mt 26, 1 – 20 + Jn 13, 3 – 17 + Mt 26, 21 – 39 + Lk 22, 43 – 44 + Mt 26,40 – 27,2) zachytáva nasledovné udalosti:

  • plány veľkňazov zabiť Ježiša
  • hostina v Betánii a pomazanie Ježiša myrom
  • Judášov plán zrady
  • umytie nôh apoštolom
  • večera s apoštolmi
  • predpoveď Petrovej zrady
  • modlitba v Getsemanskej záhrade
  • Judášova zrada a zajatie Ježiša
  • súd pred židovskou veľradou
  • vydanie Ježiša Pilátovi
  • Petrovo zapretie
 
Tajomná (posledná) večera

Namiesto hymnu My cherubínov…, pričastenu a spevu Nech sa naplnia… sa spieva hymnus Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri… (Véčeri tvojejá tajnýja…) Počas tejto liturgie sa v byzantskom obrade zvykne posvätiť myro (krizma) a antimenziony (posvätiť ich môže len biskup). Po jej skončení sa koná obrad umývania nôh.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je ale zvykom, že biskupi v katedrále ráno slávia liturgiu svätého Jána Zlatoústeho spolu so všetkými kňazmi svojej eparchie. Počas nej sa posviaca myro (krizma) a antimenziony. V jej závere (po zaambónnej modlitbe) sa koná obrad umývania nôh. Diakon alebo jeden z kňazov číta evanjelium (Jn 13, 1–17), biskup si počas toho vyzlieka sakos a omofor, opáše sa plátenou zásterou a postupne umýva nohy 12 kňazom.

Neskoro večer sa zvyknú slúžiť ešte tzv. Strastiutiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista. Táto bohoslužba už liturgicky patrí do Veľkého piatku.

ReferencieUpraviť

  1. Podľa nového vydania Rímskeho misála sa v Rímskokatolíckej cirkvi upravil aj názov Veľkého týždňa aj názvy dní vo Svätom týždni podľa latinskej terminológie.
  1. Peter Slovák. Úpravy misála idú s duchom obnovy [online]. SSV, Katolícke noviny, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Великий четверг na ruskej Wikipédii.

Externé odkazyUpraviť