Vrbovica
Vrbovica (1 393,8 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Vyšnou Bocou, približne 17 km severovýchodne od Brezna.[3]
| Vrbovica | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Žilinský |
| Okresy | Brezno, Liptovský Mikuláš |
| Obce | Polomka, Malužiná |
| Časť | Priehyba |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodia | Hron, Váh |
| Nadmorská výška | 1 393,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′58″S 19°49′00″V / 48,9162°S 19,8167°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Vyšnej Boce (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[4] Leží na hranici Banskobystrického a Žilinského kraja, okresov Brezno a Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Polomka a Malatiná.[5] Najbližšími sídlami sú západne ležiaca Vyšná a Nižná Boca, severozápadne je situovaná Malužiná a južným smerom Bacúch a Polomka. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis upraviť
Vrbovica je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Bacúšskym sedlom a sedlom Homôľka. Severným smerom susedí Domárka (1 464 m n. m.), Pavlová (1 380 m n. m.) a Špíglové (1 281 m n. m.), západným Fišiarka (1 478 m n. m.), Jánov grúň (1 388 m n. m.) a Končisté (1 474 m n. m.), južným Vrchbánsky grúň (1 435 m n. m.), Babina (1 516 m n. m.) a Javorinka (1 281 m n. m.) a východným Homôľka (1 660 m n. m.), Zadná Široká (1 534 m n. m.) a Veľký bok (1 727 m n. m.).[2] Severnú a východnú časť masívu odvodňuje potok Malužiná do Boce v povodí Váhu, voda z južných častí hrebeňa odteká Bacúšskym potokom do Hrona. Vrchol traverzuje značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP.[3]
Výhľady upraviť
Vrcholovú časť pokrýva riedka mladá vegetácia po plošnej ťažbe, ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry a časť Veporských vrchov.[6]
Prístup upraviť
- po
červenej značke (Cesta hrdinov SNP; traverz):
- od západu z horského sedla Čertovica cez Bacúšske sedlo
- od východu zo sedla Homôľka po hrebeni
- po
modrej značke cez Bacúšske sedlo:
- od severu z Vyšnej Boce
- od juhu z Bacúcha cez Krškovu dolinu
- po
zelenej trase z Polomky cez sedlo Homôľka[3]
Referencie upraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.