Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)

Končisté (1 473,7 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Vyšnou Bocou, približne 13 km severovýchodne od Brezna.[3]

Končisté
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Žilinský
Okresy Brezno, Liptovský Mikuláš
Obce Bacúch, Vyšná Boca
Časť Priehyba
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Hron, Váh
Nadmorská výška 1 473,7 m n. m.
Súradnice 48°54′19″S 19°45′40″V / 48,9052°S 19,7612°V / 48.9052; 19.7612
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Čertovice (traverz)
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[4] Leží na hranici Banskobystrického a Žilinského kraja, okresov Brezno a Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Bacúch a Vyšná Boca.[5] Vrch sa nachádza nad horským sedlom Čertovica a najbližšími sídlami sú severne ležiaca Vyšná a Nižná Boca, západne situovaná Jarabá a juhovýchodne sa nachádza Braväcovo a Bacúch. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis upraviť

Končisté je súčasťou hlavného hrebeňa medzi horským sedlom Čertovica a Bacúšskym sedlom. Severne sa nachádza Chopec (1 548 m n. m.) a Fišiarka (1 478 m n. m.), východne Vrbovica (1 394 m n. m.), Jánov grúň (1 388 m n. m.) a Babina (1 516 m n. m.), južne Biela skala (1 250 m n. m.), Vrchbánsky grúň (1 435 m n. m.) a Beňuška (1 542 m n. m.) a západne Čertova svadba (1 463 m n. m.), Lajštroch (1 602 m n. m.) a Besná (1 807 m n. m.).[2] Severnú časť masívu odvodňuje Grúňový potok a Čertovica do Boce v povodí Váhu, voda z južných svahov odteká Bacúšskym potokom do Hrona. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no traverzom prechádza Cesta hrdinov SNP.[3]

Výhľady upraviť

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Kremnické, Veporské a Stolické vrchy.[6]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
  2. a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť