Krokodíl nílsky

	Krokodíl nílsky
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	plazy (Reptilia)
Rad (ordo)	krokodíly (Crocodilia)
Čeľaď (familia)	krokodílovité (Crocodylidae)
Rod (genus)	krokodíl (Crocodylus)
Druh (species)	krokodíl nílsky (C. niloticus)
Vedecký názov
	Crocodylus niloticus; Laurenti, 1768
	; Rozšírenie krokodíla nílskeho.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Krokodíl nílsky (lat. Crocodylus niloticus) je druh krokodíla z čeľade krokodílovité. Vyskytuje sa v strednej a južnej Afrike.

Charakteristika upraviť

Dospelý jedinec krokodíla nílskeho meria 4 až 6 metrov a dosahuje hmotnosti okolo 750 kg. Je sfarbený olivovožltou alebo sivou farbou. Mláďatá merajú po narodení 15 až 18 cm.

Hlava upraviť

Krokodíl nílsky má plochú hlavu. V čeľusti má dvojcentimetrové zuby, ktoré keď sa zahryznú do koristi tak už nepustia. Jeho stisk je taký silný, že dokáže stiahnuť do vody aj dospelú žirafu. Krokodíl nílsky má spolu 60 zubov. Svoje ústa dokáže otvoriť do veľkosti až 1 meter, čím sa stal jedným zo živočíchov s najdlhšími ústami na Zemi. Má dve nozdry, pri ktorých má receptory, ktorými vníma teplo okolia. Má malé čierne oči. Krokodíly sú známe aj tým že, matky prenášajú svoje mláďatá do vody v ústach.

Končatiny a chvost upraviť

Síce má krokodíl nílsky prispôsobené končatiny na plávanie vo vode, ale používa ich aj ako chodenie po súši. Vďaka svojim malým končatinám dokážu rýchlo behať na súši. Na prstoch majú krokodíly plávacie blany a pazúry. Na svojich končatinách a chvoste majú platničky, ktoré im umožňujú vnímať teplo potravy. Krokodíly sa dokážu plaziť po súši rovnako ako aj vo vode. Predné končatiny sú kratšie ako zadné. Chvost mu slúži ako kormidlo, ktorým sa riadi vo vode.

Kostra upraviť

Krokodíl nílsky má lebku v tvare trojuholníka, veľmi hlboké očné priehlbiny a hornú sánku hrubšiu ako dolnú. Vďaka dolnej sánke dokáže otvoriť čeľuste až do jedného metra. Má veľmi veľkú chrbticu tvorenú tridsiatimi stavcami. Má malý krk.

Potrava upraviť

Krokodíl nílsky je mäsožravec. Živí sa prevažne dospelými jedincami, ale niekedy aj mláďatami. Jeho hlavnú potravu tvoria pakone, zebry, levy, ryby, opice, vtáky, antilopy, gazely, gepardy a dokonca aj mláďatá krokodílov, prípadne dospelé krokodíly.

Výskyt upraviť

Krokodíl nílsky sa vyskytuje od juhovýchodného Egypta a Sudánu cez celú strednú Afriku až po východ a sever južnej Afriky. Žije v močiaroch, brehoch riek a obrovských bahnách, kde vyčkáva na svoju potravu.

Rozmnožovanie upraviť

Krokodíly sa pária väčšinou vo vode. Pohlavne dospievanie jedincov nastáva, keď samce dovŕšia tri metre a samice dva metre. To trvá približne desať rokov. Samec privoláva samicu bitím o vodu svojimi čeľusťami, pričom vydáva zvuky. Väčšie samce sú úspešnejšie. Samice kladú vajíčka asi dva mesiace po párení. Vajíčka kladú v novembri až decembri, na severe je vtedy obdobie sucha a na juhu je obdobie dažďov. Samica vyhľadáva piesčité brehy a vyschnuté korytá, kde nakladie vajíčka. Potom vykope dieru dlhú 50 cm, kde nakladie 25 – 80 vajec. Vajíčka sa podobajú slepačím vajíčkam, ale majú oveľa tenšiu škrupinu. Potom samica vajíčka zahrabe. Obaja rodičia pozorne sledujú vajíčka a bránia ich pred potenciálnym nepriateľom bez ohľadu na veľkosť nepriateľa. Po vyliahnutí prídu k vajíčkam a pomocou hornej čeľuste rozlúsknu škrupinu vajíčka. Potom mláďatá opatrne prenesú v ústach do vody.

Uctievanie krokodíla nílskeho upraviť

V starovekom Egypte si krokodíla nílskeho veľmi spodobňovali s bohom Sobekom. Sobek mal ľudské telo v nadživotnej veľkosti a hlavu krokodíla. Vo Fajjúme mu bol vystavaný chrám.