Levočská kotlina je geomorfologickou časťou Medvedích chrbtov.[1] Leží v ich strednej časti, v okolí mesta Levoča v levočskom okrese.[2]

Levočská kotlina
geomorfologická časť
Medvedích chrbtov
Centrálna časť kotliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Levoča
Časť Medvedích chrbtov
Hranice Medvedie chrbty
Mesto Levoča
Rieka Levočský potok
Súradnice 49°01′44″S 20°34′55″V / 49,029°S 20,582°V / 49.029; 20.582
Najnižší bod údolie Levočského potoka
 - poloha Levočské Lúky
 - výška cca 460 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Nachádza sa v centrálnej časti Spiša, v severnej polovici strednej časti Hornádskej kotliny. Je jedinou časťou Medvedích chrbtov a jej veľkú časť zaberá mesto Levoča. Poloha kotliny spôsobuje, že ju obklopuje len vlastný podcelok.[1] Zo severu južným smerom tečú vodné toky, ktoré ústia do Levočského potoka, prítoku rieky Hornád.

Kotlina leží v zovretí vrchov a najmä severne ležiace Levočské vrchy umožňujú zaujímavé a ďaleké výhľady. Výnimočný je pohľad z Mariánskej hory priamo nad mestom, ktoré je vďaka bazilike významným pútnickým miestom. Na severozápade leží Ostrá hora (933 m n. m.) a Brezová (947 m n. m.), na západe Končistá (643 m n. m.), Výhľadná (598 m n. m.) a Lúč (613 m n. m.), na juhu Kačelák (677 m n. m.) a na východe Jazerec (640 m n. m.).[2]

Doprava upraviť

Územím vedie zo západu (od Popradu) na východ (do Prešova) Európska cesta 50 v koridore diaľnice D1, priamo Levočou prechádza cesta I/18, na ktorú nadväzujú miestne komunikácie. Z juhu je mesto napojené privádzačom na D1, cestou II/533 s mestom Spišská Nová Ves, a rovnakým smerom vedie i železničná trať Spišská Nová Ves – Levoča.[2]

Turizmus upraviť

Územie s mestom Levoča v centrálnej časti patrí vďaka stredovekým stavebným pamiatkam, zapísaným na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, k najnavštevovanejším regiónom Slovenska. Významným cieľom veriacich je Mariánska hora s bazilikou, ktorá je súčasťou Slovenskej mariánskej cesty.

Turistické trasy upraviť

Referencie upraviť

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-11]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť