Výrik lesný
Výrik lesný alebo výrik obyčajný[3] (lat. Otus scops) je malá sova z čeľade sovovité. Hniezdi od severnej Afriky cez Európu, Áziu až po Bajkalské jazero. Severná hranica rozšírenia ide cez Švajčiarsko, Rakúsko, Slovensko, Ukrajinu a Rusko. [4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov výrik lesný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá z dôvodu ničenia jeho biotopov, u európskej populácii je trend nejasný.[1]
| Výrik lesný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Otus scops Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| výrik obyčajný | |
 Rozšírenie výrika lesného Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Hniezdiaci, celoročný výskyt
Migrujúci
Nehniezdiaci
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Výrik lesný meria 19[5] – 20 cm[6] a váži 75 – 80 g [7]. Obe pohlavia majú rovnaké zafarbenie. Základná farba je buď hrdzavohnedá, so sivým nádychom alebo až sivá. Kostrnky sú tmavohnedé a vytvárajú zvislé čiarky. Na chrbtovej strane tmavšie, na brušnej svetlejšie. Pierka sú priečne pruhované.[6] Mláďatá sú matnejšie.[7]
Hlas upraviť
Revírny hlas je opakované pískavé "tjiü"[5] alebo "ťjü" či "tjuuk".[6] Varovný hlas je prenikavé "piäää".[6]
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Na Slovensku je výrik lesný sťahovavý, prilieta na konci apríla. Nie je dostatočne známe jeho rozšírenie. Obýva nížiny a kotliny, okraje lesov a poľnohospodárskej krajiny v pahorkatinách, najmä vo vinohradoch a starých sadoch.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 40 – 80. Druh je fluktujúci, územie na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 V – zraniteľný. V roku 1998 EN – ohrozený. V roku 2001 EN - ohrozený.[8] V roku 2014 VU* D - zraniteľný.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC2 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.[4]
Biotop upraviť
Výrik lesný obýva okraje lesov, vinohrady, parky, roztrúsené stromy na pasienkoch.[4]
Hniezdenie upraviť
Výrik lesný hniezdi v dutinách a bútľavinách stromov. Najčastejšie dub, osika, topoľ a vŕba, v ovocných stromoch najmä v starých hruškách, jabloniach a orechoch. Dutinu vyhľadáva samica. Na dne dutiny znesie koncom mája, začiatkom júna 2 – 5 (6) bielych vajíčok. Sedí len samica, inkubácia trvá 24 – 25 dní. Obaja rodičia kŕmia mláďatá 3 týždne v hniezde a po opustení hniezda im naďalej nosia potravu.[7]
Potrava upraviť
Potravou výrika lesného sú veľké druhy chrobákov, nočné motýle a rovnokrídlovce.[4] Loví aj vtáky a drobné cicavce.[7]
Ochrana upraviť
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 4000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11]. Ohrozujú ho moderné poľnohospodárske metódy, používanie pesticídov, strata vhodných biotopov a miestami aj nárast populácie potenciálneho predátora, napríklad sovy obyčajnej[12] Pesticídy a zmeny biotopov ovplyvňujú výskyt jeho koristi, veľkých druhov hmyzu, zmeny metód v poľnohospodárstve vedú k strate bútľavých vysokomenných sprievodných drevín ako miesta hniezdenia.[4]
Ak sú vhodné lokality s dostatkom potravy a chýbajú bútľaviny, vyvesovaním hniezdnych búdok je možné podporiť hniezdnu populáciu.[4][12]
Galéria upraviť
.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 14. novembra 2021
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Mártin Sárossy. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Výrik obyčajný / Výrik lesný, s. 358 – 360.
- ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ a b KÖNIG, Claus; WEICK, Friedhelm. Owls of the World. [s.l.] : A&C Black, 2008. 528 s. ISBN 978-0-7136-6548-2. Kapitola Common Scops Owl, s. 252 - 253.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Výrik lesný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Výrik lesný
Externé odkazy upraviť
- Hlas výrika lesného na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Otus scops na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Otus scops na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)